Lessana komentáře u knih

Nádherné príbehy, ktoré sa nedajú vymyslieť - tie tvoril sám život a krásnym, ľahkým štýlom s jemnulinkou iróniou sebe vlastnou zapísal majster Herriot :). Mám veľmi rada to, ako z nich priam prýšti láskavosť, pokora pred stvorením, úprimný záujem o bytosti, ktorým autor pomáha, a neprikrášlená ľudskosť všakovakých postáv a postavičiek. Herriotove knihy sú vždy správnou voľbou v knižnici, keď sa chcem pri čítaní sústavne blažene usmievať :))). Kiežby všetci zverolekári boli takíto!

23 06.10.2017

Leo Rosten je jedným z autorov, ku ktorým som sa dostala prostredníctvom tejto stránky. A som za to vďačná, pretože pán Hyman Kaplan a spol. mi kúzelne spríjemnil zopár večerov :). Usmievala som sa v duchu, rehotala nahlas a uškŕňala na mnohých záludnostiach večernej školy. Pôvodne som si, ani neviem prečo, myslela, že to bude román. Prekvapila ma teda poviedková forma, ktorá vlastne prirodzene vznikla, keď boli jednotlivé príbehy písané do novín. V každom prípade, ako lingvista a zároveň milovník češtiny a dobrého prekladu som si doslova bahnila a gurmánsky jazykovo (ale i literárne) pochutila na výživných hodoch :).

23 11.12.2016

Krásne rozprávanie o živote v arménskej dedine. S obyvateľmi, ktorí prirastú k srdcu, ktorí toho prežili (vojnu, zemetrasenie, hladomor, rozmary prírody...) a napriek tomu alebo práve vďaka tomu sa nevzdali a žijú ďalej svoje zmysluplné životy. Páčilo sa mi, aké mali rodiny prívlastky a podľa čoho :). Rovnako prepojenie medzi všetkými, či už rodinné, alebo priateľské. Srdečnosť dýchajúca zo vzťahov medzi ľuďmi. I nádej, ktorá sa zaleskla na konci knihy, s novým životom, takým nečakaným, no o to povzbudzujúcejším a ešte viac všetko stmelujúcim. Skvelé! Teším sa na ďalšiu knihu od Narine.

22 20.06.2022

No... tak mi pri čítaní napadlo, prečo sa o tomto "diele" učí vôbec na školách (dokonca už na základných). Z osnov je vyhodený napríklad taký Jules Verne (!) (nám ho pani učiteľka "podsunula" mimo osnov, aby sme neboli ukrátení, a dobre urobila), ale tomuto tu, celej tzv. beatnickej generácii, je venovaných niekoľko vyučovacích hodín. Aký nepomer!
Literárna (nad)hodnota nijaká. Štýl rozprávací, zrejme vo svojej dobe nóvum, v poriadku - ale výsledný pocit je chaos, a to už nie je v poriadku. Podsúvať ho čitateľom a maskovať za umenie je zločin.
Postavy nesympatické a nevľúdne. Stratené, zblúdené, bez poznania, bez akejkoľvek zodpovednosti k sebe, blízkym, k životu, manželkám, deťom... S drogami a alkoholom povýšenými na čosi normálne a bežné. Len sa rútiť vpred, bez cieľa a zmyslu. Bez ohľadu na ujmy (fyzické, psychické - svoje i tých druhých). Toto nie, vážení. Nikdy viac.

22 09.03.2022

Repete tretieho dielu ma bavilo viac ako jeho prvé čítanie. Má veru zmysel čítať túto sériu po poriadku (keď sa ovšem čitateľovi páči). Človek lepšie precíti vzťahy medzi členmi Sûreté. A lepšie pochopí aj Ruth (jej lásku maskovanú v obrane za nevľúdnosť) či Petera (jeho žiarlivosť na Clarinu tvorivosť). Zápletka je opäť výborná, pri vyšetrovaní čitateľ podozrieva snáď každého "na scéne", tak je to šikovne napísané. Jedlo a nápoje od Gabriho a Oliviera priam rozvoniavajú z písmeniek v knihe, rovnako ako prebúdzajúce sa jarné kvety v dedinke Three Pines či ihličie v lesoch vôkol. A emócie, dobré i tie pokrivené, plávajú hore-dole, od postavy k postave (žiarivá Madelaine, zaľúbená Sophie, žiarlivá Hazel, m. Béliveau, Jeanne, Odile, Gilles... ale i zradný M. Brébeuf, Lemieux či pokrivený Francoeur), a človek má príležitosť zamyslieť sa nad vlastnými reakciami, traumami a ich (ne)úspešným spracovaním. Mám rada tento presah literatúry do života. Tak to má byť. To je účel.

22 09.02.2022

Autor v predhovore píše, že: "Přestože se mi nic nepsalo snadněji, nikdy jsem nepsal s menším požitkem."
Úplne presne mu rozumiem. Rady zkušeného ďábla sú aj dnes trefným popisom toho, ako človek ľahko (pomaly, isto, malými hriechmi) nastúpi na cestu temna (tmy, zla, diabla... ako chcete) a často pokračuje až na jej koniec, pričom verí, že je na svetelnej strane (už to totiž nedokáže rozoznať).
Pri čítaní Zmarchrobových listov Tasemníkovi má človek mimovoľne ťaživý pocit, keďže je to, žiaľ, aj dnes častá realita vôkol.
Čiže verím, že opisovať ju je ľahké, no keďže je príliš presiaknutá diablom/tmou, píše sa s pramalým pôžitkom.
Jednu hviezdičku z hodnotenia uberám preto, že sa i číta obdobne neradostne..., hoci pokúšaný "pacient" napokon "prozře". A hoci je to napísané bravúrne, ako sme u Lewisa zvyknutí = s hlbokým Poznaním a "Věděním". Rovnako ako u Tolkiena, ktorému túto knihu Lewis venoval a s ktorým boli priateľmi (dve vyspelé duše, bytosti s obrovskou fantáziou a schopnosťou bravúrne ju vyjadriť písmom).

22 28.11.2020

Opäť príjemný návrat do Troch borovíc k starým známym - obyvateľom (ktorých vnímam skoro už ako priateľov), pohľadom (na obec, domy, námestíčko, klzisko, borovice, kostol, lavičku...), vôňam a chutiam (jedál od výmyslu sveta u Gabriho a Oliviera v bistre)... a samozrejme sympatickému vyšetrovateľskému tímu. Vždy ma baví sledovať autorkine bystré postrehy o ľuďoch, ich najhlbších motívoch správania a vôbec o medziľudských vzťahoch. Zápletka okolo CC de Poitiers je v príbehu perfektná a hoci som páchateľov uhádla hodný kus pred Gamacheom či Beauvoirom (ktorí sú ako dvojica vyšetrovateľov veľmi vierohodní, ľudskí a sympatickí), aj tento diel Prípadov z pera L. Pennyovej sa čítal skvelo!

22 22.06.2020

Tulák po hviezdach bol mojou prvou prečítanou knihou od Londona. Veru, veru. Tak zvučné meno, a ja sa k nemu dostanem až teraz... po kdejakých, treba povedať absolútne neinšpirujúcich, "anotáciách" o autorovi a jeho diele ako takom, po kadejakých, teraz už viem, že totálne mylných a scestných, zaškatuľkovaniach, ktoré sa "normálne" o ňom učia na školách. Avšak opäť som, vďaka tejto stránke, objavila pre samu seba ďalšieho človeka, čo sa narodil pre písanie. Vďaka za to.
Ešte som nepoužila vo svojich komentároch slovo "strhujúci", ale na tento román to presne sedí. Myslím, že som nečítala nič, po čom by mi ostal tak intenzívny pocit, ako to bolo po Tulákovi po hviezdach (snáď len Obraz Doriana Graya, no na pomyselnej škále pocitov je to kdesi inde). Je to napísané tak dokonalo, že jednoducho musíte čítať ďalej a ďalej, kým sa nedozviete jednak, ako to s hrdinom dopadne, a jednak, čo bude výstupom tak rozsiahlych a predsa v konečnom dôsledku len jedného postrehu. Že duch je večný a len na ňom záleží, a že hmota, a teda i telo, je dočasné, pominuteľné a preceňované. Z mnohých Darrelových zážitkov (či z minulých životov, alebo toho súčasného) až mrazilo, tak sugestívne boli spracované. Aká úľava, že autor v katarzii dochádza k poznaniu, že tým najpevnejším pojivom všetkých našich životov je láska. Tak je to veru...
Ak sú všetky knihy autora také silné ako táto, bude to chcieť trochu času, kým siahnem po ďalšej. No určite sa tak stane.

22 07.04.2017

Prečudesné úmrtie na vidieckom panstve v pochmúrnej krajine vresovísk. Tajomné a zradné slatiny obklopujúce strašidelný zámok Baskerville. To je scenéria najslávnejšieho detektívneho románu všetkých čias. Skvelo budovaná zápletka, napínavý dej od začiatku do konca, dokonalo prepracované charaktery postáv, atmosféra, z ktorej miestami až behá mráz po chrbte - jednoducho perfektné detektívne čítanie!

22 02.05.2016

Hoci sa venujem záhrade rok čo rok, pestujem ovocie i zeleninu, pliem, polievam, kosím, pričom sa nesnažím o dokonalosť, len o domáce vitamíny, hoci sa mi nesmierne ľúbi Čapkova čeština a vycibrený štýl jeho textu, hoci sa mi páči jeho zmysel pre humor a kresba jeho brata, nevraciam sa k tejto knihe opakovane. Potešila som sa raz a darovala som ju pre potechu druhým.

21 13.12.2023

Výborné, ako už tradične. Príbehom sa vinie niekoľko zápletiek (Laurent, Antoinette, hra, superdelo a mnoho ľudí okolo neho), pričom bez spôsobenia gulášu, naopak všetky prepojené a rovnako dôležité. Prekvapivé bolo, že sme sa (konečne) dozvedeli, čo a kedy sa vlastne stalo Ruth, že je vždy v POHODE :). Ako aj Gamacheov pôvod (zrejme absolútne neprekvapivý vzhľadom na úspech série) či niečo z histórie Troch borovíc. Zaujímavé bolo i nové postavenie našich hlavných hrdinov v rámci hierarchie v Sureté. No a tiež predpokladaný vývoj vzťahu Beauvoir a Annie. Som veľmi zvedavá, čo bude ďalej s Armandom, ako sa rozhodne... Tiež mi krúti závitmi, ako bude napredovať Ruth. Slovom - musím sa nutne dostať k ďalšiemu dielu :)).

21 24.05.2022

Splnil sa mi sen a mám knihy L. Pennyovej vlastné. Môžem ich teda začať čítať po poradí a vzťahy medzi postavami vnímať od ich vzniku.
Po 2. prečítaní Zátišia pridávam jednu hviezdu v hodnotení, teda do plného počtu.
Autorka začala svoju sériu predstavením vrchného inšpektora Gamachea ako vľúdneho, múdreho, láskavého, rozvážneho pána s výborným pozorovacím talentom. Beauvoira, ktorý k nemu vzhliada a pomáha mu. Agentku Nicholovú (autorka má zrejme československých predkov, prečo by tu inak dala túto zmienku?) ako spupnú a pyšnú, nepolepšiteľnú osobu, ktorej máte chuť prehovoriť do duše. Lacosteovú ako odvážnu, spoľahlivú pracantku. No a samozrejme postavy a postavičky (Gabri, Olivier, Ruth, Myrna, Clara, Peter, Ben...) z Three Pines, kúzelnej, zabudnutej dedinky na konci sveta. Všetko bytosti z mäsa a kostí, žiadne výsostne literárne postavy. Bytosti so svojimi radosťami, ale i traumami, viac či menej vysporiadanými, čoho dôsledkom je aj vražda Jane Nealovej, maliarky "v utajení".
Baví ma sledovať riešenie tejto udalosti, no najmä vnímať to celé z pohľadu jednotlivých postáv, tak je to totiž majstrovsky napísané.
Detektívky L. Pennyovej sú pre toto všetko vlastne jedinými detektívkami, ku ktorým sa rada vraciam opakovane. Teda okrem Doylových, ktoré sú mojou srdcovkou rovnako.

21 25.01.2022

Pre mňa (zatiaľ) najlepšia foglarovka, akú som čítala. Napínavá od začiatku do konca, bez jediného hluchého miesta. Sympatickým hrdinom držíte palce pri všetkých ich mládežníckych zážitkoch, inak to ani nejde. Pán Foglar krásne vystihol chvenia mladej mysle i srdca, nástrahy pre charakter, nádherne opísal Zem nikoho vo všetkých ročných obdobiach... Poznám a rada navštevujem podobné miesta, takže mi to bolo blízke. Nápad so Zemou nikoho je skvelý, takisto všetky zápletky okolo hlavných hrdinov (hodinky, predaj novín, Ontario, Terasy atď.).
Jediné, čo ma mrzelo, ako Slovenku, že jediný Slovák tam vykreslený bol cigán z akejsi cigánskej osady z východného Slovenska, ktorý vždy dej poriadne zamotal a prejavoval sa... no svojrázne.
Ale to nie je mínus knihy, tá je dokonalá a ja ju vrelo odporúčam :).

21 01.09.2021

Dielo operetné gynekológa samouka, ktorý neprešiel pubertou a nosil šaty po sestre (teda pána J. Cimrmana), mi opäť spríjemnilo večer. Seminár je brilantný! Dozvieme sa v ňom, ako bol Cimrman libretista znepokojený neabsolútnymi rýmami, o zavedení akustickej konštanty (dia-dia-dá či košické joj), čo-to o stíhacej vzducholodi Karel, o 7-hodinovej operetnej freske Proso... Zistíme, že Mácha bol sexuálny maniak a Jirásek že svoje diela písal ukradnutým atramentom :). Že Cimrmanov pamäťový kvocient bol žalostne nízky, že bol lakomcom (obálky plnil vodíkom, aby boli ľahšie) a iné pozoruhodnosti z jeho bohatého života :). Opereta Hospoda na mýtince poteší hudobnými a spevnými vsuvkami protagonistov (samozrejme, treba vidieť záznam), detektívna zápletka osvieži, no a výkony podané s ľahkosťou, bravúrou a radosťou sa postarajú o veľmi príjemný zážitok.

21 16.05.2021

Chcela som sa trochu pobaviť, tak som po čase siahla po Akte. Vtipný úvodný seminár čo-to opäť doplní o velikánovi J. C. a samotná hra pobaví nielen námetom znovu nájdených synov, vysvetlením minulosti, súčasným stavom detí i rodičov či hláškami, ale najmä postavou starej Žílovej v podaní Miloňa Čepelku - hneď som si hru aj pozrela na DVD, to sa bez toho nedá :).

Po Prázdnom mieste som myslela, že som s knihami od Rowlingovej skončila (s výnimkou občasného nostalgického prečítania celej série HP). Nedalo mi ale, keď bolo minule v knižnici k dispozícii Volanie kukučky, a zobrala som si ho. No a bolo to perfektné! :) Prekvapivo perfektné. Pútavé, bez štipky hluchého miesta, skvelo gradované, že sa nedalo od knihy odtrhnúť, so sympaťákom Cormoranom a šikovnou Robin, no a, samozrejme, s dobrou kriminálnou zápletkou a postupným (i napínavým) odhaľovaním "padoucha". Akoby Prázdne miesto napísal ktosi iný a Cormorana opäť autorka HP.
Pribudli mi teda dve ďalšie sympatické postavy vyšetrovateľov (Cormoran Strike a Robin) do "zbierky" a ďalšie (zatiaľ) tri knihy v priečinku "chystám sa čítať" :).

21 12.11.2020

Ďalší prípad inšpektora Gamachea je za mnou. Tentoraz som páchateľa neodhalila skôr ako vyšetrovací tím. Stretnutie so starými známymi ale bolo opäť veľmi príjemné (konečne viem, ako Ruth prišla k svojmu vtáčiemu bábätku; ako začala Peterova žiarlivosť na Clarino dielo; ako je to s agentkou Nicholovou, s Lemieuxom atď.). Pribudli aj nejaké nové tváre (pochopiteľne - aby sa mohla rozvinúť detektívna zápletka). Bavila ma tiež linka so Sûreté a v tejto súvislosti krásne sa vyvíjajúci a opísaný vzťah Gamachea s Beauvoirom. Oceňujem tiež dvojitú gradáciu v závere - tú vyšetrovaciu a tú v rámci Sûreté. A v neposlednom rade postavu Armanda Gamachea - jeho charizmu, vnútornú silu, múdrosť, trpezlivosť, láskavosť a ďalšie cnosti, ktoré z neho robia nesmierne sympatickú literárnu postavu.

21 27.07.2020

Nesmrteľné dobrodružstvo, ktoré ma nadchlo ako dieťa a ku ktorému som sa s nostalgiou vrátila počas niekoľkých minulých večerov, už ako "veľká". Treba povedať, že rokmi nestratilo na svojom čare a ja som si opäť (ani neviem po koľkýkrát) pripomenula netradičný výlet pre vedu zapáleného profesora mineralógie Liddenbrocka, jeho synovca Axela (vtipného rozprávača príbehu) a oddaného, statočného, hoc mĺkveho Hansa - ich sprievodcu nielen Islandom. Opäť sa mi sprítomnila trpezlivá Grauben, inšpirátor cesty do stredy Zeme Arne Saknussemm a jeho runové podpisy... a opäť som zažívala zostup do sopky Snaefell, napínavé scény o nedostatku pitnej vody, nekonečné putovanie i plavbu, elektrickú búrku, súboj pravekých jašterov, údiv nad nálezom rastlinstva, živočíšstva i obyvateľa stredu Zeme - obra, ako aj záverečné vyvrhnutie našich hrdinov z Etny. Trochu nezrovnalostí a nelogiky je maličkosťou v porovnaní s tým, ako autor dokázal a stále dokáže prebudiť čitateľovu fantáziu i zápal pre rôzne vedy a skĺbiť to v pútavom príbehu s rytierskymi hrdinami!

21 05.03.2018

Krásny príbeh na tri posedenia, ktorý odohnal splín, čo na mňa minulé dni sadol.
Dychberúce dobrodružstvo 14-člennej "výletnej" družiny (hoci niekoľko trpaslíkov vrámci nej mi pripadalo len ako komparz), ako i nápadité zauzlenia tejto milej rozprávky ma nenechali chladnou. "Zlodej" Bilbo sa stal sympatickým nielen svojou hobiťou náturou a osobitými vlastnosťami, ale i častým nachádzaním riešení, ako z kaše von.

21 29.03.2016

(SPOILER) Asi som už zaujatá, to priznávam, ale Cormoran a Robin ma bavia, nemôžem si pomôcť. Aj štýl autorky, samozrejme. Od Harryho až po Strikea (jedinou výnimkou je pre mňa Prázdne miesto).
V Smrtiacej bielej máme opäť zaujímavý prípad. Tentoraz z prostredia politického. Do toho celú podarenú rodinu z vyššej vrstvy. Autorka zas nezabudla ani na fyzický hendikep u postavy (slepota u Delly) či psychické narušenie (Billy) a rozšírila tak svoje pole pôsobnosti. Potešila nás, že Robin konečne došlo, koho že si to vlastne vzala za blbca. Trošku nasilu bola do príbehu zas vložená aj Charlotte, aby rozdúchala tú správnu mieru žiarlivosti. No a záver a la James Bond, keď je "padouchovi" siahodlho vysvetľované, prečo je vlastne "padouch" :), aby sa natiahol čas pri záchrane Robin, ktorá sa už akosi tradične ocitá v najnebezpečnejšom finále. To ale nie je kritika, len konštatovanie. Príbeh sa mi páčil a aj napriek únave ma vždy po večeroch priťahoval ako magnet. Takže hor sa na piaty diel! :)

20 02.03.2023