lusila komentáře u knih
Tak od srdca som sa nezasmiala už dlho. Vtipné situácie, niektoré pretkané magickým realizmom , zvláštne, no uveriteľné postavy a tie mená... V každej dedine je nejaká"baba Peťova" , či "pan Salamaha". Ja si tiež spomínam na pár svojských ľudí z prázdnin u deda, neďaleko Marakéša.
(SPOILER) "Robili ste vedúcu v čistiarni a teraz si idete robiť doktorát zo sociológie?"
"Áno." "A to je ako možné?" "So súrodencami sme osireli krátko potom, čo som skončila vysokú školu. Mali dvanásť rokov-sú to dvojčatá. Zobrala som prvú prácu, ktorú sa mi podarilo nájsť. Teraz sú už dospelí, a tak sa môžem vrátiť k svojmu životu.""Vraciate sa k svojmu životu...do Amherstu v štáte Massachusetts."
"Mám na mysli akademický život. Moja bývalá školiteľka z londýnskej LSE teraz učí na univerzite v Amherste. Volá sa Hira Shahová. Môžete jej zavolať."
Kde je domov? Tam, kde sa človek narodí, ale nemôže pokojne žiť, alebo tam, kde si vybuduje pokojný život, ale navždy zostane cudzincom? Kamila Shamsie začala písať román Teplo domova v roku 2013, keď sama žiadala o britské občianstvo. A hoci sa stala držiteľkou britského pasu, občianstvo pre ňu bolo definované ako privilégium a nie právo. Mohla o neho kedykoľvek prísť.
Román Teplo domova je príbehom troch súrodencov, prisťahovalcov. Po matkinej smrti najstaršia Isma môže konečne pokračovať v začatom štúdiu v Amerike. Spoznáva charizmatického Eamonna, syna vplyvného politika s moslimskou minulosťou. Môže sa zdať, že práve to ich spojí, ale práve naopak. O Eamona sa začne zaujímať jej sestra Aneeka, žijúca so svojím bratom v Londýne. Parvaiz podľahne rečiam agitátora a opustí krajinu, aby našiel niekoho, kto poznal ich otca-teroristu, ktorého zabili. A tak sa Aneeka rozhodne za každú cenu pomôcť bratovi vrátiť sa späť.
Autorka sa inšpirovala pri písaní príbehu Sofoklovou tragédiou Antigona. Iba ju obliekla do dnešných šiat.
Toto je tretia prečítaná kniha od autora. A mám chuť si prečítať všetkých 20 kníh série, len si ich musím zohnať, keďže v miestnej knižnici majú iba jednu.
Výborne napísaná kniha. "Nedokázal som vysvetliť smrť jedných ani nenávisť druhých. Možno práve to je vojna-keď človek vôbec ničomu nerozumie."
"Prečo sa ponáhľaš do pekla, keď peklo je všade okolo teba?"
Priznám sa, že nie som priamou fanúšičkou dystopickej literatúry, aj keď si občas nejakú knihu z tohto žánru prečítam / Vox, Príbeh včiel/.
Bola som však zvedavá, čo kniha Dedičstvo ponúkne. Prvý diel série Svet ľudí má zaujímavú obálku a kniha má praktický brožovaný formát.
"Mŕtvolné ticho preťal výbuch, ktorému predchádzal záblesk. Malá,sotva sedemročná Anna sa strhla, zapchala si oboma dlaňami uši a zaryla sa hlbšie pod deku. Okolo nej kraľovala temnota vyrušovaná ostrým nárazovým svetlom spoza obloku. Rachot a následné otrasy jej vyhnali slzy z očí."
Jedného dňa malá Anna, dcéra dôstojníka Martina z Hlavného Mesta zmizne. A nie je jediná. Po katastrofickej zrážke Zeme s meteoritmi sa ľudia, čo prežili, bijú o moc a jedlo. Väčšiu časť moci má tzv. Republika na čele s prezidentkou.
Kým Martin a jeho priatelia z detstva /Samuel a Gabriel/ pátrajú po stopách nákladného auta s unesenými deťmi, prezidentka chystá honosnú hostinu.
Dej knihy sa sústreďuje nielen na akčné pátranie po unikajúcom aute, ale je doplnený aj o informácie o Zemi po katastrofe.
"Najviac meteoritov dopadlo na Euroázijský kontinent, najmä jeho strednú časť, Sibír a Európu, jeden zasiahol severnú Afriku."
Akčné pátranie sa končí s pochmúrnym záverom. Pri čítaní tejto knihy som musela doslova "vypnúť" moju myseľ, ktorá rada premýšľa a nechať sa unášať príbehom.
Autor totiž všetko vysvetľuje. Kniha sa bude páčiť viac čitateľom ako čitateľkám. V texte je použitých veľa expresívnych a slangových slov, teda viac poteší čitateľov mladšieho veku.
Keď som kupovala knihy pre svoju dcéru, vždy som sa potešila, ak som našla knihu, ktorá nielen zabaví, ale aj niečo naučí. Takou je aj kniha Branislava Jobusa Zberný dvor. Príbeh učí zábavnou formou deti o správnom triedení, ako sa ďalej odpad spracúva, čo sa dá recyklovať a ako. Aj to, prečo je dôležité odpad triediť. Kniha deti upúta / a nielen deti/aj krásnymi farebnými ilustráciami Filipa Horníka a humorným pomenovaním postáv / Etela Surovinová/,či vtipnými názvami. Má zaujímavý farebný obal, tenké listy sú vlepené do tvrdého obalu a páčia sa mi aj reliéfne písmená názvu knihy. Písmená sú dostatočne veľké pre malých čitateľov, alebo pre starých rodičov.
...ak máte psa, vždy máte priateľa. Životný príbeh Cesara Millana-ako sa stal cvičiteľom psov.
Autorka pátrala 20 rokov po legende o bielej pani z Levoče. Svoje zistenia zhrnula do útleho príbehu, v ktorom sa dozvieme pravdu. Obvinená z vlastizrady, avšak jej previnením bolo to, že bola naivná a nechala sa zmanipulovať. Trochu ma rušili zdrobneniny krstných mien dospelých postáv a predmetov.
Dosť ťažkopádne vyjadrovanie, autor sa opakuje, ale kvôli Raffaelovi som knihu dočítala.
"Človek vždy túži po šťastí, ktoré presahuje jeho údel."
Táto kniha sa nečítala ľahko. Nejde o príjemný príbeh. Hoci postava vyšetrovateľa pôsobí naivne a nevzbudila u mňa žiadne pocity, z postavy Cory a jej manžela som mala zimomriavky. Kniha o tom, že každý túži po zakotvení a po určitej istote a ak sa toto nedostáva od rodičov a priateľov, človek je náchylný uveriť aj nezmyselným náboženským táraninám a konať zlo.
No... nebyť tých úžasne opísaných scenérií prírody, tak by som si myslela, že autor sa vyžíva v krutosti... drsné scény týrania, incest , psychický teror zo strany otca... na druhej strane sa mu podarilo veľmi verne opísať nielen správanie, ale aj myslenie despotického človeka a jeho obete... napísané výborne, ale druhýkrát ju určite čítať nebudem
Čakala som niečo iné. Ale aj tak sa z tejto útlej knižky vykľul celkom príjemný sarkastický príbeh, ktorý sa vysmieva hodnotám dnešného človeka.
Kniha Okno do záhrady je mojím prvým zoznámením sa s tvorbou Alice Rynke. Zaujala ma anotácia a obálka.
Dve priateľky po neúspešných prijímačkách na vysokú školu sa spontánne rozhodnú privyrobiť si opatrovaním staršieho manželského páru a odcestujú do Anglicka. Pochmúrny viktoriánsky dom na odľahlom mieste s krásnou záhradou a odmerané prijatie obyvateľov ich však zaskočí.
Ako to tu vydržíme? rozmýšľala. S agentúrou podpísali ročný kontrakt, ale ani poriadne nevedeli, čo robia.
Čudné klebety, minulosť obyvateľov domu a odhalenie vnučky Zoe, ktorá trpí paranoidnou schizofréniou, dodáva príbehu nádych tajomna.
Prvé čo si všimli, bolo, že tam nie sú žiadne okná. Potom v rohu izby, za priesvitným závesom, zbadali veľkú kovovú klietku a v nej spiacu ženu.
Každodenné povinnosti Zuzanu ubíjajú a rozptýlenie nachádza v tajnom popíjaní a fajčení. Mirka nechce spôsobiť priateľke nepríjemnosti a tak to agentúre nenahlási.
Okno do záhrady je príbeh dvoch priateliek, ktoré sú odlišné. Kým Zuzana je spontánna a trochu ľahkovážna, Mirka je zodpovedná a trochu nesmelá. Navzájom sú si oporou . Ich priateľstvo však preverí smrť Zoe.
V knihe nechýba láska, avšak romantické scény v nej nehľadajte. Páčilo sa mi, že ústrednou témou sa nestal rozvíjajúci sa vzťah Mirky a... to sa dozviete, keď si knihu prečítate.
Kráčal popri bariére oddeľujúcej prichádzajúcich od čakajúcich, a keď sa k nej dostal, silno ju objal. Stáli tak niekoľko minút. Vôbec im nevadilo, že ľudia do nich vrážajú.
V knihe je náznak kriminálnej zápletky, trochu tajomna, dej sa sústreďuje na jedno miesto, no nie je to nudné čítanie. Myslím, že zaujme mladšie, aj staršie čitateľky.
Ak historickú romancu tak určite od Juliette Benzoni. Autorka sa nesústreďuje iba na dve postavy a ich citový život, ale vytvára spletité vzťahy mnohých postáv na pozadí dobrodružstva.
Výborne napísaná... každé slovo má svoje miesto, každý dialóg zmysel. Páčilo sa mi prelínanie idylického/opisy prírody/ s temným / samotný príbeh/. Aj bez krvavých scén ma pri čítaní "mrazilo".
Útla knižka malého formátu rozpráva príbeh histórie čaju. Hoci som čajomil o modrom čaji som nikdy nepočula. Aj keď sa veľa vecí opakovalo, priveľa pitia čaju a obchodovania s ním a v texte sa našli aj nejaké protirečenia, je to milý príbeh. A teraz si idem dať biely čaj, ktorý kedysi pili iba cisári.
Kniha je napísaná vynikajúco, žiadna udalosť, opis, či slovo nie je navyše. No napriek tomu mám z knihy zmiešané pocity, miestami pôsobila na mňa depresívne ,hlavná postava má v sebe toľko strachov, obáv a predstáv, že je ťažko určiť, či neprekročí hranicu šialenstva... aj ostatné postavy sa vymykajú normálu, snáď okrem mladomanželky. Páčilo sa mi cestovanie miestami a koniec, ktorý vlastne nemohol byť iný.
So židovskou tématikou som sa v románoch stretla väčšinou v súvislosti s 2. svetovou vojnou. Tu však je príbeh zasadený do nedávnej minulosti, dve postavy-mladá žena a starý muž. Obe sú protipólmi a ich príbehy sa neprelínajú, dokonca sa ani nestretnú /iba na malý okamih na konci/. Dlho mi nebolo jasné, prečo sa táto kniha označuje za magický realizmus, až na konci knihy som zistila, že som sa s hlavnou postavou ocitla vlastne na začiatku príbehu.