lusila
komentáře u knih
Nefertiti
Michelle Moran
Pri čítaní románov Michelle Moran máte pocit, ako keby ste tam boli. Dokáže vtiahnuť čitateľa do deja.
Na veky vekov
Ken Follett
Na pokračovanie som netrpezlivo čakala. Páčilo sa mi aj fimové spracovanie knihy.
Kresba v prachu
Zoë Klein
Takéto knihy mám rada. Dostanú ma krajín, kam asi nikdy nevkročím, ale môžem nasať atmosféru.
Zloději labutí
Elizabeth Kostova
Mne táto kniha sadla úplne. Opisy mi nevadia, ak sú k veci a majú nejaký význam, ani to, že dej sa tiahne dvoma líniami zároveň, prítomnosťou a minulosťou. Poetická a nádherná.
Môj sused je božský!
Meg Cabot
Knižka pobavila, zlepšila náladu, viac som si nemohla priať.
Alžbetin dvor
Hana Zelinová
Už je to dávno, čo som videla seriál v TV -Alžbetin dvor. Kniha je úžasná, majstrovsky prerozprávaný príbeh.
Matka v koncích
Simona Monyová (p)
Pobavila. Matku v krizi som nečítala, tak neviem, či dej na seba nadväzuje, alebo nie.
Třetí smrtelný hřích
Lawrence Sanders
Cez deň sivá myška, v noci atraktívna žena, ktorá vraždí mužov... Zaujímavý pohľad do vnútra ženy, ktorá si neverí a preto nenadväzuje žiadne vzťahy s mužmi. Svoju frustráciu si vybíja v noci na vytypovaných mužoch a ich mužnosti.
City
Alessandro Baricco
Toto bola moja prvá a možno posledná kniha od tohto autora. Nejako ma ten jeho štýl nenadchol .
Morová rána
Margit Sandemo
Tento diel ságy sa mi veľmi páčil, aj keď takéto knihy nevyhľadávam. Je to taká príjemná zmena pre mňa.
Putovné kino pána Saita
Annette Bjergfeldt
Presúvam do zoznamu nedočítané... Kodaňská pieseň piesní autorky bola krásna kniha,táto ma neoslovila.
Storočie
Vanda Rozenbergová
"Chceš počuť pravdu, každý chce počuť pravdu, ale keď ju dostaneš na podnose, neveríš." Príbeh jednej rodiny, surový, bez príkras a nostalgie. Ako sám život.
Dievča A
Abigail Dean
Táto kniha na mňa pôsobila rozporuplne, na jednej strane silný príbeh detí, na druhej žoviálne rozprávanie o ich osude. Akoby neprežili nič dôležité... Z textu cítiť, že ide o prvotinu autorky.
Temný plameň
Michael Connelly
Táto audiokniha je súčasťou výhry od vydavateľstva Slovart. Skvelo načítaná I. Gogálom. Určite som sa s autorom už stretla v minulosti, mali sme veľa kníh Readers Digest Výběr, ktorými nás zásobovala svokra. No veľmi si na ne nespomínam. Bolo zaujímavé sledovať odlišné postupy vo vyšetrovaní / väčšinou čítam európske detektívky /, no čo sa prípadov týka, veľmi ma neoslovili. Pouličné gangy, drogy, korupcia- typické americké.
Moja krv
Ingrid Scholz
"Máme oči, ale ak túžime hľadieť do tých, ktoré milujú, potrebujeme k nim
ďalší pár, aby pohľadom prúdilo to, čo sa nedá vysloviť."
Bolo raz panstvo Dark Hill. Chlapec Troy a dievča Eliza. Časom ich priateľstvo prerástlo v lásku a zazvonil by zvonec, keby sa nedozvedeli tajomstvo, ktoré im zmenilo život. Nie som vášnivá čitatateľka romancí. Mala som obavu, že -ako to u romantických kníh býva- dej tejto knihy sa bude dať zhrnúť do troch viet. To však bola zbytočná obava.
Autorka sa snažila vsunúť do deja čo najviac nečakaných situácií/ záhadný spolok Zámožní páni, vydieračské listy, zámeny osôb či tajomný rituál/. Ale všetko sa odohrávalo na panstve, či v blízkom meste.
Nečakané tajomstvá sa striedali s nebezpečnými sitáciami, či nepoznanými zákutiami panstva. Stretla som sa s nenávisťou, násilím, špehovaním, manipuláciou.
Celým príbehom sa nesie ponurá nálada / aj v počasí/. Mne tam chýbal niekto alebo niečo, čo by do príbehu vnieslo "svetlo" a nádej. Zakázaná láska dvoch mi jednoducho nestačila.
Z knihy cítiť , že ide o prvotinu autorky. Postavy si protirečia aj v správaní, charakter zostáva rovnaký a odhaľovanie celého životného príbehu každej postavy pôsobí rušivo.
Knihu odporúčam nenáročným čitateľkám, ktoré očakávajú dobrý koniec.
Nemecká krv
Erika Jarkovská
"Mama s obľubou vravievala, že Boh vedie iba toho, kto to chce. Ostatných gúľa po ceste ako kamene-raz tu a raz tam. Volám sa Rosina, mám pätnásť rokov a o osude nás, Langových detí, nemám ružové predstavy. Neodvratne smerujeme k úpadku ako kameň hodený z Perlachu..."
Najnovší román Eriky Jarkovskej je príbehom autorkiných predkov, potomkov obyčajných ľudí nemeckej národnosti, ktorí z rôznych dôvodov opustili svoju pôvodnú domovinu a usadili sa na našom území. Rozprávanie začína v čase, keď Bratislava niesla názov Posonia a rieka Dunaj sa volala Danubius alebo Donau. Ľudské osudy, ich bolesti a trápenia, či radosti sa odohrávajú prevažne v Turčeku a priľahlej oblasti.
V knihe s akurátnou hrúbkou som sa stretla s viacerými postavami.Každá kapitola začína citátom/ čo sa mi veľmi páči/ a rozpráva príbeh jednej. Postupne, v časovo nadväzujúcom deji som sa zoznámila s Rosinou, Ignatzom, Anastásiou, Antonom a mnohými ďalšími- so skutočnými osobami, aj fiktívnymi. A ako je autorkiným dobrým zvykom, v doslove je vysvetlenie, ktoré sú ktoré.
A keďže patrím k milovníčkam historických románov, potešil ma aj fakt, že okrem príbehu ľudí, som mala možnosť sledovať aj príbeh píly, ktorá kedysi v Hornom Turčeku poskytovala možnosť zárobku robotníkom okolitých obcí, Kremnice, či obyvateľom Turčianskych Teplíc. A nielen to. Je málo beletrie, ktorá približuje naše dejiny podobným spôsobom ako Nemecká krv. V tomto románe som sa dozvedela o mnohých veciach ,o ktorých som nevedela /napr. nosenie bielej hviezdy s hákovým krížom/.Odísť za lepším životom do neznáma, či vrátiť sa na miesto, kde nie ste celkom vítaný, je odvážne. No bez obrovskej viery v seba, či ochoty znášať aj nepredvídateľné, to nejde. Áno, dejiny ospevujú kráľov a hrdinov, ale dejiny tvoria aj ľudia žijúci neokázalé životy- milujú, plánujú, snívajú... Moji starí rodičia, vaši rodičia, cudzie deti...
Bol to jedinečný zážitok. Teším sa na ďalší príbeh.
Leto v Cold Spring Harbor
Richard Yates
Nebol to zlý príbeh-manželstvo po krátkej známosti, nuda vo vzťahu a frustrácia z povinností okolo detí, ale čakala som viac atmosféry doby , nielen ponor do vzťahov. Pomalšie sa mi čítalo aj preto, lebo kniha je napísaná dlhými vetami. / napr .Pod ťarchou kameňa ho na slnku motalo, tackalo, no konečne ho pustil na zem, utrel si ubolené ruky, vzal lopatu, opäť sa pustil do práce a okolo neho švitorili a pišťali detské hlasy rovnako rafinovane mučivo ako komáre./
Predpeklie
Michal Slanička
Skúsila som slovenského, pre mňa neznámeho ,autora. Migrácia, cirkevná moc, predsudky ľudí voči všetkému novému-to všetko sa zmestilo do príbehu. Vedeli ste, že v roku 1960 sa dokončila elektrifikácia na našom území a stali sme sa tak piatym štátom na svete s dokončenou elektrifikáciou celého územia?
Kavej
Michaela Zakuťanská
Kniha na mňa pôsobila ako opis príbehu, než ako príbeh samotný...niečo tomu chýbalo. A tie vety typu ani po slovensky, ani v nárečí dosť rušili./"A to si nikdy nerozmýšľala, že by si toto šicko mohla mať i tu?" Keď chcete vedieť o čom je Kavej, siahnite po knihe, aľe kedz še scece zabavic, treba kuknuc fiľm.
