lusila komentáře u knih
V anotácii je napísané: Velikič-majster presných viet. Musím súhlasiť.
Príbeh o tom ako jedna nesprávna informácia a klebety odsúdia mladého človeka na život v ústraní , o jednej veľkej vnútornej sile a blízkosti dvoch podobných duší.
So židovskou tématikou som sa v románoch stretla väčšinou v súvislosti s 2. svetovou vojnou. Tu však je príbeh zasadený do nedávnej minulosti, dve postavy-mladá žena a starý muž. Obe sú protipólmi a ich príbehy sa neprelínajú, dokonca sa ani nestretnú /iba na malý okamih na konci/. Dlho mi nebolo jasné, prečo sa táto kniha označuje za magický realizmus, až na konci knihy som zistila, že som sa s hlavnou postavou ocitla vlastne na začiatku príbehu.
Autobiografická próza áno, zábavná nie. Sem-tam sa v texte nachádza pokus o žartovný popis, inak je to monológ uhundraného hosťa, ktorému vadí všetko. Ale bolo zaujímavé prečítať si ako kedysi fungovali kúpele.
Vidno, že je to autorkina prvotina. Opakujúce sa slovné spojenia, nereálne situácie, naivné postavy. Ale chcela som ju prečítať.
Nevyrastala som na Mayovkách, ale Indiáni mi boli vždy blízki, obdivovala som ich spojenie s prírodou, znalosti a akúsi vnútornú čistotu.
Preto, keď som objavila Eriku Jarkovskú, ma potešilo, že píše knihy s touto tematikou. Navyše jej príbehy nie sú čisto fiktívne a tak je to aj s knihou Sny vo vetre.
Príbeh sa začína na jeseň 1804,keď sa poručík William Clark vypraví do Fort Mandan , aby našiel cestu k Pacifiku, ktorá sa mala stať obchodnou. Expedícii mali pomôcť s touto úlohou domorodí obyvatelia. Tak sa William zoznámil so Šošonkou Sakagaweou, manželkou Francúza. Expedíciu čaká množstvo prekážok, jednou z nich je rodiaci sa cit Wiliama a Sakagawei. " Utekal za povinnosťami, len aby ju nemal toľko na očiach. Ale jej podobu si aj tak nosil v srdci, kamkoľvek sa pohol."
Netuším, aký bol William v skutočnosti, no v podaní E. Jarkovskej to bol rozhodný muž, no citlivý vo vnútri a s veľkým srdcom / vychoval Sakagaweinho syna Pompa-Jeana Baptista/. Jeho príbeh je nemenej zaujímavý ako Williamov / sprevádza vojvodu W. Paula na cestách a tiež sa nešťastne zaľúbi/. Jeho túžba stretnúť sa v dospelosti s matkou však ostáva nenaplnená. Naozaj Sakagawea zomrela? A akú záhadu ukrývala žena zvaná Porivo? To a ešte viac sa dozviete z doslovu, kde autorka uviedla zaujímave fakty zo života W. Clarka. Nie je to čisto romantický román a to ma potešilo. Keď privriem oči, s trochou predstavivosti si viem predstaviť, že sa hľadanie jednej skutočnej cesty prelínala s hľadaním cesty k sebe , tak ako to opísala autorka v knihe.
Ak máte radi cestopisy, tejto knihe sa oblúkom vyhnite. Je to skôr rozprávanie autorky o svojom živote a prvá polovica knihy sa odohráva na Slovensku. V druhej sa nedozviete nič svetoborné.
Milujem Trevora! Teda, jeho štýl písania, príbeh neplynie postupne, ani sa nestrieda minulosť s prítomnosťou, ale odkrýva sa retrospektívne, detaily spoznáte najčastejšie prostredníctvom inej postavy. Ak by plukovník listy odoslal a vrátili by sa naspäť, bol by to pekný príbeh so šťastným koncom. Ale nemali by sme možnosť spoznať hĺbku bolesti matky, ktorá verila, že prišla o Lucy, oddanosť jej manžela-plukovníka, ktorý listy neodoslal, pretože jej sľúbil zabudnúť na minulosť a viac ju nepripomínať, dobrotu a láskavosť bývalých sluhov, ktorí sa Lucy ujali a vychovali , tragédiu chlapca, ktorý podpálil dom, tichú dohodu Lucy so sebou, že nebude šťastná, kým jej rodičia neodpustia. Bol by to iba pekný príbeh, takto je to majstrovské dielo.
Zaujala ma téma, zrod Delftského porcelánu, ktorý dokázal konkurovať čínskemu. Aj keď v románe je hlavná predstaviteľka Catrijn a jej osud fikciou / je to cítiť z toho ako s ľahkosťou prekonáva prekážky/ , viem si živo predstaviť, že Delfský porcelán ako nápad vzišiel zo ženskej túžby niečo stvoriť. V závere knihy autorka uvádza, ktoré skutočnosti a postavy sú v románe podľa histórie, a ktoré sú fikciou. Oceňujem, že záver neskĺzol do klišé. Ak ste čítali Sklár z Murana od Mariny Fiorato a páčila sa vám, tak aj táto kniha vás nadchne.
Neuveriteľné ako tento autor dokáže pracovať so slovom. Právom mu hovoria , že je sochár írskej literatúry.
Kniha nie je zlá, ale filmové spracovanie ma viac vtiahlo do deja...
Ako pomôcka pre zaspávanie, niekedy som nestihla dokončiť ani jednu kapitolu...
J. Samarago má svojský štýl, preto ma zaujal. História s kvapkou sarkazmu a fantastiky, zaujímavá kombinácia...
Ak hľadáte nezvyčajnú knihu, trocha tajomna, jemnej filozofie a poetiky, tak táto prvotina autora vás nesklame. Bonusom sú ilustrácie, ktoré sú nádherné... Trocha ma pri čítaní rušilo priveľa výkričníkov v texte, dalo by sa to aj bez nich, ale inak táto kniha stojí za prečítanie.
Naivné, miestami nudné, ale milé. Na čítanie pred spaním. Čakala som však viac, oproti Slúžke z Fairbourne Hall a Tajomstvu Pembrooke Parku je to slabé.
Klasický dobrodružno-historický príbeh, myslím, že bol sfilmovaný. Ak máte radi Troch mušketierov, či Čierneho tulipána, bude sa vám páčiť.
Čakala som niečo lepšie, keďže začiatok bol sľubný, no potom to skĺzlo do klišé. Škoda.