lusila
komentáře u knih

Skvelá historická fikcia. Túto autorku mám rada.

Túto knihu som čítala ako román a nie ako príručku ako žiť svoj život, či už s tragédiou, alebo bez. A preto sa nebudem rozplývať nad subjektívnym pohľadom autora, ani ho zatracovať.


Túto knihu som kedysi mala doma, boli tam aj rôzne návody na výrobu pleťových masiek, krémov a šampónu z domácich surovín.


Túto knihu mám rada, lebo mi hlavná postava pripomína moju zosnulú prababku. Určite si ju ešte raz prečítam.


Na pokračovanie som netrpezlivo čakala. Páčilo sa mi aj fimové spracovanie knihy.


Waris má môj úprimný obdiv. Má neuveriteľnú vnútornú silu, neviem však, či dokáže zmeniť myslenie všetkých ľudí, ktorí žili stáročia so svojími tradíciami, aj keď pre nás nepochopiteľnými.


Skutočne príťažlivý príbeh ženy, ktorá sa odhodlá presadiť vo svete mužov a muža, ktorý chce za každú cenu splniť si svoj sen.


Takéto knihy mám rada. Dostanú ma krajín, kam asi nikdy nevkročím, ale môžem nasať atmosféru.


V recenzii sa o nej píše: ďalší dojemný príbeh o zložitých ľudských vzťahoch a potrebe každého človeka nájsť niekde svoj kút...
Táto kniha má však v sebe aj dávku romantiky/ odohráva sa v zálive/,ktorá nie je ilúziou a reality, keď neprichádza nikto, aby vás zachránil, ale musíte sa zachrániť sami.
Dej sa odohráva v malom mestečku, kde na konci, v zálive, v dome býva Mathilda, staršia pani, ktorá po úmrtí svojho dlhoročného priateľa sa zrazu cíti osamelá. Podá inzerát do novín, že si hľadá spoločníčku. Takouto zhodou okolností sa zrodí krásne priateľstvo medzi staršou pani a zrelou ženou Isobel, ktorá stratila rodinu / manžela a dcéru/, keď sa bezhlavo rozhodla pre románik s príťažlivým Mikom.Mathilda však nečakane ochorie a pred smrťou daruje dom ďalším trom príbuzným, ktorých vôbec nepoznala a tak netušila, že dala dokopy skupinku ľudí s rozličnými osudmi a záujmami, ktorí by sa za iných okolností nezblížili.


Knihu Letné Sestry som mala požičanú z knižnice. Čítala sa ľahko,dej zaujímavý. Siahla som po nej , keď som hľadala niečo na "oddych".


Som rada, že sa mi do rúk dostalo toto krehké, vtipné a zároveň smutné dielo kanadského spisovateľa.
Príbeh 36 ročnej Liz, ktorá má nudné zamestnanie, hlúpeho šéfa, deprimujúbci byt, bojuje s každodennou samotou, až kým na základe jedného telefonátu do jej života nevstúpi Jeremy. Syn, o ktorom nevie nikto,obohatí jej život o štyri krásne mesiace a po odhalení choroby umiera. Týmto sa však príbeh Liz nekončí...
Ukážka: Predpokladám, že každý človek dosiahne bod, keď si uvedomí, že už nikdy nebude mať viac, ako má-či už v láske,peniazoch, alebo moci. Treba sa zmieriť s tým, kto sme a čo sa z nás stalo. Voľakedy som sa nazdávala, že rozhodnutie dať prednosť pokoju pred očakávaniami je rýdzo účtovnícky prístup a pomáha zmieriť sa so životom. Bola to hlúposť.Stačilo ochutnať aspoň kúsok života v krajine so zrkadlom/s Jeremym/, starať sa o niekoho a cítiť, že niekomu na vás záleží. Keď ochorel, vravela som si, že jeho smrť je ešte ďaleko-preďaleko, a preto sa ešte netreba zaoberať samotou. O čo mi šlo? Iba psychopat hľadá nádej v utrpení iného.


Mne táto kniha sadla úplne. Opisy mi nevadia, ak sú k veci a majú nejaký význam, ani to, že dej sa tiahne dvoma líniami zároveň, prítomnosťou a minulosťou. Poetická a nádherná.


Tak od tejto knihy som sa nevedela odtrhnúť, chcela som hneď vedieť ako sa to všetko skončí.


Aj keď ide o knihu napísanú formou kázní, oceňujem autorov humor.


Knižka pobavila, zlepšila náladu, viac som si nemohla priať.
