Marian27 komentáře u knih
Knihu by som skôr odporučil skalným priaznivcom legendárnej autorky, ako niekomu kto s ňou iba chce začať. Zápletka jednoduchá a pomerne ľahko odhadnuteĺná. Nápad so slonmi sa mi však celkovo páčil. Príde mi to akoby pani Agatha v tomto románe tak trošku bilancovala svoj spisovateľský a súkromný život.
Veľký detský sen splnený! Cítil som sa ako šiesty člen Slávnej päťky a s príbehom som nadmieru spokojný. Čo na tom záleží, že sa v knihe vyskyťli nezrovnalosti. Dôležité je, že so Slávnou päťkou zábava, dobrodružstvo a prázdniny nikdy nekončia !
Pocta prvého komentára. Konečne, po dlhej dobe vyšla záhada od André Marxa, a ja som nad mieru spokojná. Dobrodrużstvo, humor, pátranie a rôzne záhady obsahuje tento prípad, ale naši pátrači všetko úspešne zvládli. Dokonca už viem ako sa zachovať a brániť pri stretnutí s medveďom vo volnej prírode.
Ako ja len milujem tieto poviedkové zbierky! Krásna grafická úprava, knižka má príjemný tvar, a tak sa fajn drží v rukách pri čítaní, pred každou poviedkou pár slov o autorovi, a výber príbehov je podľa mňa veľmi dobrý pretože som ani v jednej zbierke nenašla vyslovene zĺý príbeh. Najviac sa mi páčil príbeh od Janky Pauloškovej Podzim Života pretože aj mne sa stalo niečo podobné, len s tým rozdielom, že mi maminka zomrela keď som nastúpila na strednú. Taktiež sa mi veľmi páčili Tajemství od Aleša Novotného a geniálny príbeh od Klárky Novákovej Tim. Ak by som mohla odporučiť túto zbierku, tak to spravím veľmi rada.
Kniha je dobrá. Nie je zlá, veľmi slabá alebo slabá ale bohužiaľ ani skvelá, vynikajúca a parádna. Občas mi prišla zbytočne natiahnutá, a tým pádom trochu aj nudná a zdĺhavá. No a poriadne som sa zasmiala na nej len raz. Kde sú tie časy keď som sa učila chodiť Na podpätkoch, prežila som Noc temných klamstiev, spoznala Sáru a Nehanebné neviniatko, strávila pobyt v Cele číslo 17 a vôbec mi nevadilo, že sa občas udiala aj Smrť na druhom brehu. Nebála som sa dokonca obávaného krycieho mena Červený kapitán, vtedy som si zapálila Cigaretku na dva ťahy, dostala som List zo zahrobia a zistila som že Nevinnym sa neodpúšťa! Samozrejme dánovky budem čítať stále ale už pri ich čítaní nemám žiaĺ ten pocit, že čítam niečo výnimočné.
V detstve jedna z mojich najoblubenejsich zahad. Proste klasika ktora nikdy nesklame.
Žiaľ tieto záhady sa mi až tak nepáčili. Žiadna tajomnosť, napätie, traja pátrači pôsobili skôr ako otravný výrastkovia a zločinci ktorí pri vyšetrovaní prípadov používajú všelijaké, nie práve legålne praktiky.:( Prvý príbeh sa mi zdal taký nijaký, druhý mal zaujímavý začiatok, potom ma však začal nudiť a tretí bol najlepší, kvôli prostrediu Ríma ktoré som si užil pri honbe za "ukradnutým ruksakom". A veru chýb tu bolo neúrekom, aj dejových a aj gramatických. Autorka chcela posunúť zrejme troch pátračov trošku ďalej, už sú starší, vyspelejší ale tento jej pokus sa príliš nepodaril. V každom príbehu boli aj zaujímavé ženské postavy, len škoda, že nedostali viac priestoru. Chcel som dať len dve hviezdy, tú tretiu dávam za peknú obálku a nostalgiu ktorú pociťujem vždy keď čítam troch pátračov.
Nádherná kniżka! Tak ako po vizuálnej stránke, tak aj po obsahovej. Myslīm, že ani jeden príbeh nie je vyslovene slabý alebo zlý. Naopak, bol som príjemne prekvapený z talentovaných mladých českých autorov a popozerám sa aj po inej ich tvorbe. Za mňa ūplný top boli: Maršmeloun pro Ráchel od Veroniky Burgerovej, Bezpečné místo od Katky Šardickej a Polička vyřazených knih od Klárky Novákovej. Veľmi ma upútal aj príbeh Zelená slunce, nevedel som sa od neho odtrhnúť, bol napīsaný veľmi čtivou formou a ten koniec... super! Ďakujem za Nejkrásnější dárek!
Pekná obálka a zaujímavá anotácia. Ale to je všetko. Už dávno som nečítal tak zbytočne rozťahanú, nudnú a nezaujímavú knihu. A ešte k tomu s tak nesympatickou a neschopnou hlavnou hrdinkou. Zlatá Emmy. Tej som fandil, ale Alice som proste nedokázal. Pár myšlienok a úvodne scény boli fajn, inak naozaj strata času. A to ešte nás strašia že z toho chcú spraviť film!!! Ach jaj, to je naozaj des, ešte horší ako celá kniha Mesto!!!
Tak, toto bolo fakt niečo! Absolútna bomba!!! Viem, že pán Dán je výborný autor, ale že napíše výborný príbeh z nášho prostredia, ktorý bude omoho lepší, uveriteľnejší, napínavejší a akčnejší než mnohé iné knihy od svetoznámych a uznávaných autorov, ma nenapadlo asi nikdy. To by bol teda film! Určite si to prečítajte, je to poriadna sila! Len sa teraz bojím, že keď siahnem po iních autoroch a ich knihách, buďú sa mi zdať slabé a o ničom v porovnaní s dánovkami.
Veľmi dlho som túto knihu zháňal a keď som ju konečne zohnal, pustil som sa do čítania s takým pôžitkom, že sa to nedá ani opísať. Väčšina poviedok, má už dnes kultovú hodnotu ako napríklad: Medená misa, Harry, Nezvyčajný hrob alebo titulná Volanie o pomoc. Na prichádzajúce dlhé zimné večery ideálne čítanie. Ak máte čo len nepatrnú šancu si túto knihu kúpiť v antikvariáte alebo požičať v knižnici, neváhajte!!! Naozaj neoľutujete.
Od pani Agathy som prečítal už niekoľko desiatok kníh, takže som vraha odhalil prakticky hneď a bolo mi aj hneď jasné akým spôsobom bola prvá vražda spáchaná. Síce v príbehu potom nastali komplikácie a bolo tam dosť nastrčených falošných stôp, moje "malé šedé bunky" sa pani Agathe nepodarilo oklamať. Po celý čas mi unikal však motív, ten mi objasnil až Poirot. Prenasledovateľ so zlatým zubom mi pripomenul Záhadu miznúceho pokladu od Roberta Arthura. Aj on použil niečo podobné, samozrejme táto kniha bola napísana skôr. Dúfam, že sa mi nebude stávať často, že takto ľahko odhalím páchateľa...:)))
Nádherné dobrodružstvo!!! Čítal som túto knižku ako chlapec, potom pubertiak, v dospelosti a teraz znova, takmer na prahu štyridsiatky. A stále ju milujem. Dobrodružstvá, dialògy, humor a aj historické fakty. Autor skvele toto všetko skĺbil a pritom čitateľovi nenásilne aj všetopoval myšlienku, že byť zlým sa nevypláca, podvádzať a klamať nieje správne a len čestnosťou, priateľstvom a súdržnosťou sa dá niečo dosiahnuť. Tragáčik je proste sympaťák a jeho dobrodružstvá a príhody sú nadčasové.
"Tam je tvoj poklad, kde tvoje srdce je."
Moje srdce jednoznačne patrí celej tejto sérii o Tragáčikových príhodach na ktorej vyrástli celé generácie čitateľov a tvoria skutočný poklad na poli hodnotnej literatúry pre všetky vekové kategórie.
Tento príbeh bola taká neuveriteľná ptákovina, že až bol super! S klasickým sudcom Ti má spoločné iba meno hlavného hrdinu. A nie je to ani klasická detektívka, skôr vyvražďovačka. Veľmi sa podobá na knihy Leslie L Lawrenca. Aj v jeho príbehoch je toľko mŕtvol, že na konci už čitateľ ani presne nevie kto koho zabil a prečo. Ale Lenormand je s každou ďalšou knihou lepší, opisy starej Číny sú vierohodné a dej má spád a je akčný. Na konci na čitateľa čaká vierohodné rozlúštenie. Radím neporovnávať s Gulikovými knihami a Vraždy na Žluté řece si jednoducho užiť.
Záhada zlata Vikingov
Klasická dobrodružná záhada ktorej pointa je trošku predvídateľná. Za mňa tri hviezdy.
Záhada rozbitého skla
Najlepší príbeh zo všetkých troch. A ani tak spočiatku nevyzeral. Pekné, logické rozuzlenie. Jasných päť hviezd.
Záhada rýchlych kolies
Príjemné čítanie. Traja pátrači tu pôsobia ako drsné súkromné očká, ovládajú bojové umenia a celé je to skôr akčné ako detské dobrodružstvo. Trochu mi to pripomenulo knihy Roberta Craisa. Možno aj kvôli mexicko-španielskemu nádychu. A dostal som chuť aj na tacos. Štyri hviezdy.
Celkovo sa jedná o fajn knihu na leto, k vode alebo na cestovanie. Druhá a tretia záhada sú dosť netredičné, ale vôbec nie zlé.
Knieža smrť je vcelku dobrá kniha. Má spád, výborne sa číta, prostredie je aspoň mne známe (na parkovisku pod Devínom som mal vojenskú prísahu), vedľajšia dejová línia sa mi páčila, len mi trošku prišlo akoby kniha bola nedokončená. A čo ten parchant Rastislav? To je všetko?
Kniha mi dala super tip na výlet, takže toto leto sa na Devín vypravím a spravím si parádny výlet loďou, pozriem hrad, dám si niekde obed a nezabudnem ani na jedno orosené...
A veľmi ma pobavil výraz "držhubné", stretol som sa s ním prvý krát a to poznám dosť všelijakých výrazov. To je asi preto lebo som nikdy žiadne "držhubné" nedostal. :)))
Celkom príjemné, milé kozmické dobrodružstvo. Dnešnú mládež by asi príliš nezaujalo. Škoda...
Ešte dva citáty:
1. Tisícročia človek sníval o spravodlivosti, o súlade a blahobyte na svojej materskej planéte a zároveň vždy väčšia časť ľudí pracovala a trpela, aby ten sen uskutočnila.
2. Za všetko, čo máme, ďakujeme iba snom a práci. Sny sú vždy pekné. Ale zmysel majú len také, po ktorých sa človeku chce vykasať rukávy, aby ich uskutočnil.
Môj komentár prezrádza niečo z deja !!!
Začiatok super, potom to pokračovalo celkom dobre, ale po strane 400 mi už začínali liezť na nervy opisy všade prítomnej hmly alebo toho ako vyzerá oceán pri východe a západe slnka prípadne aká je situácia na cestách. Koniec to však vyvážil a ja zas žasnem nad Koontzovou neuveriteľnou fantáziou. Samozrejme v knihe nájdeme aj jeho dve oblúbené témy; psov a surfovanie. Ako inak, veď to k nemu patrí. No, stou dĺžkou to trošku prehnal, naozaj ako by mu povedali: "Zaplatíme ti, vychválime ťa ale nech to má 500 strán a viac". Ak by román mal 300 strán, bolo by to podľa mňa úplne ideálne pre tento príbeh a dej čo sa v ňom odohráva a dal by som plné hodnotenie. Koniec ma veľmi prekvapil a prinútil sa zamyslieť nad tým či naozaj žijeme v skutočnom svete a nie vo vlastnom, vytvorenom svojou bláznivou predstavivosťou alebo vo fantázii niekoho iného:)).
Pozor, môj komentár prezrádza dej!!!
V istom zmysle, som viac poviedkový čitateľ ako čitateľ siahodlhých románov. Kedže čítavam vo vlaku, sú kratšie príbehy pre mňa ideálne. U mňa je dôležité aj prostredie v ktorom sa jednotlivé poviedky odohrávajú a preto mi prvé štyri boli blízke lebo ich spája téma železníc. Ďalšie napríklad spája fenomén zla v tomto prípade oheň a to poviedky Požiarovisko ( keď som ju čítal samozrejme vo vlaku niekto vonku niečo pálil, takže atmosféra bola zaručená) a Pomstu živelných bytostí. Hrdinovia sú vãčšinou sympatický, ale sú to hlupáci a o problémy si vyslovene koledujú. Mne sa najviac páčili: Oblasť, Osada dymov, Požiarovisko, Szamotova milenka a Pohľad. Poviedka Na stope bola veľmi predvídateľná, ale čítala sa fajn. Za zmienku stojí aj Šialený majer, naozaj šialený príbeh. Na niektorích z príbehov som sa aj zasmial, asi som aj ja zošalel počas čítania. Grabinski ma zaujal svojou tvorbou a popozerám sa aj po iních jeho dielach. Neradím knihu čítať ľuďom, čo veria v dobré konce. V tomto prípade môžete na ne zabudnúť...
Pozor, môj komentár prezrádza dej!!!
Myslím si že sa Nesbø jedného pochmúrneho zimného rána, akích je v Nórsku nespočet zobudil a povedal si: "A teraz napíšem najdlhšiu knihu o Harrym. A dám tam tajomného vraha, drsné vraždy aké moji čitatelia zbožňujú, mocenské boje, Harry bude veľa cestovať ako James Bond od Honkongu a Afriky až po zasnežené končiare Nórska. A zas bude slopať a narobím mu nepríjemnosti a zraním ho tak, že sa z toho bude spamätávať ešte tri diely. Vrátim do hry Snehuliaka a dám tam aj nejakú sexi policajtku. "
Takto asi podľa mňa vznikla táto kniha. A prvé strany ma aj bavili, ale potom ako Harry "položil hlavu na klát" ma to prestalo baviť. Áno, kniha je zbytočne dlhá, rozťahaná a čím viac ju čítate, tým viac stráca na uveriteľnosti. Harry vezme na seba vinu, ale keď spolupracuje s Kriposom, nikomu to neprekáža. Bellman pôsobí ako policajt z kórejského filmu Pečať Vraha, hlavne že je vykreslený ako ambiciózny a šikovný inšpektor ale vôbec nič nevyšetril aj keď dostával informácie ako na tácke. Jediné čo ma bavilo bola dejová línia z Harryho otcom. V slovenskom vydaní mi zážitok pokazilo aj more chýb a všetci protagonisti boli vykreslený ako podivné indivíduá ktoré len vrtia hlavou, gúľajú očami a mykajú plecom. Zas si dám s Nesbøm chvíľu pokoj. Zatiaľ najslabšie, čo som od neho čítal. Stačilo príbeh skrátiť a zbytočne ho nezamotávať. Ale pointa bola celkom fajn, bohužiaľ ju zabila stále sa opakujúca fádnosť a zbytočné množstvo strán.