MarioKingOfPlot
komentáře u knih

Kniha ponúka príjemné čítanie v krátkom rozsahu a je až obdivuhodne dobre načasovaná. V deji sa dajú ľahko nájsť zaujímavé a do určitej miery aj presné prirovnanie totality k zvieracej farme a aj človek s minimálnym prehľadom o politike a histórii ľahko rozozná koho hlavné postavy symbolizujú a aj to ktorá skupina zvierat predstavuje určitú triedu. Ak by táto kniha mala dostať nový názov, bolo by to 10+1 dôvodov prečo komunizmus nemôže fungovať.
Starý Major predstavuje Lenina, bol vzorom pre jeho následovníkov Napoleóna (Stalin) a Snehuliaka (Trockij), jeho lebku vystavili (Lenin a Mauzoleum).
Revolúcia na farme je októbrová revolúcia v 1917.
Bitka pri krávíne je boj o Zimný palác.
Ďalší boj je občiasnka vojna v Rusku.
Napoelon je samozrejme Stalin.
Snehuliak je Trockij ktorý bol tiež vyhnaný Stalinom, rozdiel je že v knihe je postava kladná.
Stavba veterného mlynu= industrializácia, ktorú hlásal Trockij.
Porpravy zvierat predstavujú Stalinové čistky.
Kvičiak – propaganda.
Minimus – skladatel piesní = Majakovskij, ktorý bol porpagandista.
Molly - (koník so stužkami ) ľud ktorý po páde cára Mikuláša II. opustil Rusko prevažne vyššia trieda.
Psy- Napoleónova ochranka, predstavujú tajnú službu KGB.
Štence odobrané rodičom a vychovávané Napoleónom je generácia ktorá vyrastala v totalite.
Havran Mojžiš, ktorý hlása lízankovú vysočinu je cirkev.
Farma Majer je fašistické Nemecko.
Pán Frederik, majitel farmy Majer ktorý podviedol falošnými peniazmi Napoleóna je Hilter, ktorý v rámci známej operácie Barbarossa napadol Sovietsky Zväz aj napriek spísanému paktu o neútočení "Pakt Ribbentrop-Molotov" rovnaký zjednodušený scenár je aj v knihe.
Ovce snáď netreba nikomu vysvetlovať.
Je treba povedať že kniha vznikala v roku 1943, keď boli všetky tieto udalosti povedzme čerstvé, no populárna začala byť až počas studenej vojny kedy pre západný svet nebol už viac nepriateľ porazené Nemecko, naopak Sovietsky zväz so svojimi holubmi.


Netreba sa nechať odradiť nudným začiatok a treba ju čítať ďalej. Každého kto zotrvá, kniha dobehne. Emóciami ale tiež hrôzou prvej svetovej vojny aj po sto rokoch. Opis bežných situácii striedaný tragédiami a komickými pribehmi. Húsenková dráha emócii o vojak, ktorý ako 19 ročný spolu so svojimi spolužiakmi putuje do zákopov v ktorých nestretajú nič dobré.


Áno stojí za to prečítať si ju. Ak výzor toho človeka spoznáte až na poslednej strane e-knihy tak ako ja, budete sa čudovať že nevyzerá ako Indiana Jones. Je to vtipný, milý, a nenásilne napísaný príbeh a nie je tam ani gram namyslenosti či egocentrického blabotania a to se vyplatí. Číta sa to príjemne a určite si časom prečítam aj pokračovania.


Z počiatku som mal dojem, že táto kniha vôbec nie je pre mňa a keď som ju začal čítať, naozaj začiatok bol mierne ťahavý, čo som predpokladal, že v tak krátkom rozsahu nemôže spôsobiť nič, len škodu. Narodený som až po rozdelení ČSR takže neprispelo k tomu začiatku ani rozsiahle použite archaizmov, ktoré som ako Slovák nepoznal, napriek tomu, že bežne nevnímam rozdiel medzi knihou v Češtine a v Slovenčine. Našťastie to bolo presne naopak a po pár stranách si ma kniha naozaj získala.
Je to jedno z mála diel, ktoré vo mne dokázali zanechať emóciu a verím že po pár rokoch sa k nej vrátim. Oslovilo ma to najmä kvôli tomu že na jednu stranu hlavný hrdina prežíval naozaj bežné pochybnosti a sužovali ho rovnaké veci, ktoré sprevádzajú väčšinu mladých ľudí, takže človeku nerobí problém dokonale sa vcítiť do jeho kože a prežiť s ním aj to malé víťazstvo, ktoré ho postretlo až tesne pred koncom a na stranu druhú, keď už je čitateľ plne stotožnený s Milošom Hrmom, je oveľa strmší pád do trpkej reality druhej svetovej vojny a jej krutosti. A práve to bola tá emócia. O to viac obdivujem autora, že dokázal také niečo zachytiť a sformovať na doslova pár stranách. Idem na film.


Áno, je to veľmi zaujímavý súbor myšlienok, ktorý Vás prevedie od kognitívnej revolúcie až po kyborgov a genetické inžinierstvo. Vysvetlí, poúča a v chronologickom poradí ponúkne iný jedinečný pohľad na skutočnosti. Knihu sa oplatí prečítať. Nie je to v žiadnom prípade nudná učebnica, napísané je to veľmi dobre, čitateľnosť vysoká doknoca s občasnými zábleskami humoru a v neposlednom rade, výpovedná hodnota je vysoko. Jedna z kníh o ktorých si môžem povedať, že som nimi nestrácal čas, ale priniesla niečo hodnotné do môjho života a vedomia.


Autobusár ktorý maľuje slovami. Výborná vec samouka. Ešte pred knihou som čítal autorove publikácie na internete takže som vedel čo očakávať a nezostal som sklamaný. Kniha je prešpikovaná slovnými zvratmi a sarkazmom no zároveň ponúka pohľad do každodennej rutiny, opísaný veľmi príjemným a vtipným spôsobom. Bodaj by sa na Slovensku liahlo viac ľudí s podobnými schopnosťami. Dúfam, že sa dočkám pokračovania. Odporúčam!


Pozor! Pozor! Šofér slečny Shin! Výborný Ondrej Sokol, autor samouk, ktorý sa, očividne, naučil pretavovať nie len roky zažitej frustrácie z prepravovaného substrátu v Bratislave a Nórsku, ba dokonca ovládol umenie, premeniť aj tú novšiu (stále však frustráciu) do stále kvalitných textov. Príbeh sleduje protagonistu (author himself) na jednom týždňovom superzájazde ktorý spája všetky situácie s kórejskou klientelou (a kolegyňou) zažité v skutočnosti počas (snáď) asi dlhšej časovej periódy. Krátky rozsah, vtipný štýl Sokolovi vlastný, výborné slovné hračky a teraz pozor zmena, veľmi jemný náznak romantiky, ktorý som osobne postrehol pár sekúnd po tom čo som zavrel dočítanú knihu, za mňa príjemné osvieženie, dotvárajú výborný dojem z tretej knižky zo série "Ako som vozil". Vrelo odporúčam, v dnešnej dobe sa pri málo knihách človek dokáže s chuťou zasmiať tak ako pri tejto. Boh mu dopraj kontrakt s Čechmi, to by byla pánové jízda.


Túto knihu som si vypočul v podaní Pavla Rímskeho a môžem len vrelo odporúčiť.
Ten jeho hlas je nezameniteľný a to čo s ním dokáže iba podčiarklo atmosféru knihy. Klobúk dole pred človekom čo sa prečítal noty k audioknihe a povedal si, potrebujem sa dohodnúť s týmto hercom. Nikto iný by to lepšie nenahovoril. človek má z toho chraplavého hlasu zimomriavky aj keď dabuje dokument o druhej svetovej vojne, nie to ešte takéto krimi. Ukameňujte ma ale pustil som si tú knihu kvôli tomu hlasu, nie ten hlas kvôli tej knihe.
Čo sa samotnej knihy týka, je to fajn, myslím že svojim rozsahom a popularitou prispela k výrubu veľkej plochy lesov, za mňa je ten rozsah trošku mínus ale celkový dojem je dobrý.
SPOJLER ALERT:
Kniha je volným pokračovaním predchádzajúcej série o komisárovi Joona Linna, ktorý má podľa všetkého veľmi tuhý korienok. Zatiaľ neviem ako to bolo v knihách pred tým, ale v tejto by som ho nenazýval hlavnou postavou. Vačšinu času je v úzadí a to aj napriek tomu, že väčšinu zásadných zvratov v knihe autori spojili s ním. Vďaka bohu, nie je tu príliš vela postáv a teda už aj tak zamotaný dej sa ku koncu lahšie rozpletá. Kniha má niekoľko zápletok a ako to už býva zo začiatku Vám čo to napovedia, ale nie dosť na to aby ste odhalili že záhradník je vrah.
Zrejme si dám aj ďalšiu knihu, ak bude v podaní Rímskeho.


Krátka poviedka, prijemna. Pribeh o otcovi ktorý zasvätí syna do tajomstiev pytliačenia na moriaky. Pekná jednoducha pointa. Detská knižka.


Pre tých ktorí hľadajú romantiku, síce bez vzťahov ale s gastrozažitkami Povensalska a s krátkymi poviedkami o bežnych a niekedy aj vtipných situáciach a ľuďoch vo fracuzskom raji - v Provensalsku. Kniha je rozdelená na 12 častí- každý mesiac v roku a rozpráva a porovnáva život angličanov s francuzmi.


Jeden z románov, ktoré človeka teleportujú do doby v ktorých sa odohrávajú. Luxus, akcia, hrdinstvo, svet do ktorého chce každý z nás na chvílu utiecť. Moonraker, je o vzornom angličanovi a vlastencovi o boháčovi a géniovi spojenom v jednu osobu a to je sir Hugo Drax, vojvnový veterán a vedec ktorý stojí za stavbou rakety Moonraker s medzikontinetálnym doletom, ktorá má zabezpečiť Anglicku suverenitu počast studenej vojny.

Pár zaujímavých myšlienok z knihy vpisujem nižšie. Inak sa mi páčila.
- Humanista ako vždy
- Z palubného denníka idiota
- Vyzeral ako ilustračný obrázok k článku "TAKTO NIE"
- Medzi bývale frajerky sa rátaju len tie, ktoré si pamätaš z rôzmych ročných období.
- Antidepresívami si len kazíš dobrý dojem z alkoholu.
- Kultivovaný alibizmus a uhýbavá choreografia sú tie vlny na ktorých sa mi surfuje najlepšie
- Preceňuješ moju zvedavosť
- Ale čo to bolo? To bola irónia? To my dvaja predsa nepoužívame
- Bohvie čo mala prozreteľnosť za lubom keď mi postavila do cesty teba
- Lezie mi na nervy a to zatiaľ dosť bezdôvodne.
- Nemam poruke ani bejzbalku. Mam voči bejzbalkam poruke vrodenú nechuť
- Pokročilá duševná kulturistka
- Smiala sa pri tom a bola tak očarujúco živá že keby ju ten koniec sveta stretol tak s ňou pôjde na kolotoče a armagedon odloží na neskor
- Strašne mladá a strašne bez spodnej bielizne.
- Emocionálny pretlak
- Kontrapunk
- To čo som videl by mali v telke ukazovať ľuďom ktorým sa už nechce žiť.
- Vyhovuje.jej na nich vek výška aj počet gramatických chýb na normostránku.
A štandardne: K tomuto autorovi som sa dostal ako slepý k husliam. Nečakane to bolo to vďaka nejakej žene, s ktorou som sa vtedy chcel stretávať. Dámy prepáčia ale som ortodoxný odporca ženskej literatúry rovnako ako väčšiny citových vydieračiek a preto netuším čo som si sľuboval keď som Matkina pred pár rokmi začal čítať. Musím ale povedať že som prekvapený, a trošku aj zahanbený že ma to baví ako máločo. Ťažko sa mi bráni predstave seba samého v ružovom županovom outfite s vlasami zavinutými do uteráku, s pleťovou maskou na tvári a pohárom vína v ruke. Záber sa približuje a možno vidieť mojich sto kíl roztomilosti zažratých do ženskej knihy. Knihu v zápätí odkladám a opäť sa okydám horčicou, víno sa mení na pivo, vracia sa strnisko a záber končí stmievačkou. Asi to len prebúdza moju vnútornú ženu, neviem. Páčia sa mi opisy, páči sa mi dej a hlavne, tie prirovnania a všetky tie slovené hračky. Neviem či som to len ja ale oproti tomuto štýlu sa mi zdajú ostatní spisovatelia ako keby prvých 90% svojej autorskej praxe venovali tvorbe telefónnych zoznamov a zo zvyku sa stala železná štylistika.


Spojlerový poplach, ale totálny:
Čítal som ju už dávnejšie, kniha je hlavne o Návodoch na to ako prežiť.. a doplnené o rôzne témy. Postavy sa veľmi podobajú s tými z predchádzajúcich kníh.
Namiesto štandardného chlácholenia Matkinovejho diela sem napíšem pár myšlienok z knihy, ktoré ma oslovili.
-Všetko z čoho sa nedá napísať rovnica mužom dochádza veľmi pomaly
-Je blondínka a aj sa vie tváriť ako blondínka. Asi tak ako sa hladný krokodíl vie tváriť ako plávajúci kus dreva.
-Nejako mi uniká jadro tej čerstvonadobudnutej múdrosti.
- Prototyp víťaza ankety matiek na tému "za akého supermana by sa mala vydať vaša dcérka"
- Je taká bezchybná že by ju mohli predstavovať mimozemšťanom ako najreprezentatívnejšiu vzorku ženy.
- Ale jemu nejde len o sex. Ide mu aj o city kt. Ale musia včas vyprchať.
- Keby ten mail bol na papieri vážil by dve kilá.
- Došlo mi že otvorený cynizmus tých druhých-ironických sarkastických a záľudných je často len chráničom, ktorý má zmierniť zrážku ich krehkej duše s realitou.
- "aha no jasné" vie zaintonovať tak že by vás z toho porazilo.
- Čim je niekto zaujímavejši, tým viac vzbudí nielen obdiv ale aj odpor. Nikoho normálneho nemôžu milovať všetci.
-Mužská krása nieje záležitosťou proporcii, ale správnej reakcie.
- Majiteľ absolútnej pravdy.
- Hromadenie jej šiat spôsobovalo rozpínanie vesmíru
- Ďakujem nechcem, keby som sa chcel nechať ohlodať na kosť idem do zoo do výbehu k hienam. Dnes nie som nastavený na pomalú a bolestnú smrť.
- Si na to ideálny. Dokážeš tliachať hodiny o čomkoľvek a nezvraciaš po alkohole...
- Keď človek celé dni bezuzdne trúsi ironické poznámky aby trochu odľahčil fakt že realita života je krutá a neúprosná potom keď povie: "To sa Ti podarilo úžasne" alebo "Za toto som sa do Teba znovu zamiloval" pozrú sa na neho nedôverčivo s nevyslovenou otázkou: "čo toto má byť za chabo zamaskovanú urážku"
Väčšina žien chápe svoj pobyt na tomto svete ako boj proti smradu
A štandardne: K tomuto autorovi som sa dostal ako slepý k husliam. Nečakane to bolo to vďaka nejakej žene, s ktorou som sa vtedy chcel stretávať. Dámy prepáčia ale som ortodoxný odporca ženskej literatúry rovnako ako väčšiny citových vydieračiek a preto netuším čo som si sľuboval keď som Matkina pred pár rokmi začal čítať. Musím ale povedať že som prekvapený, a trošku aj zahanbený že ma to baví ako máločo. Ťažko sa mi bráni predstave seba samého v ružovom županovom outfite s vlasami zavinutými do uteráku, s pleťovou maskou na tvári a pohárom vína v ruke. Záber sa približuje a možno vidieť mojich sto kíl roztomilosti zažratých do ženskej knihy. Knihu v zápätí odkladám a opäť sa okydám horčicou, víno sa mení na pivo, vracia sa strnisko a záber končí stmievačkou. Asi to len prebúdza moju vnútornú ženu, neviem. Páčia sa mi opisy, páči sa mi dej a hlavne, tie prirovnania a všetky tie slovené hračky. Neviem či som to len ja ale oproti tomuto štýlu sa mi zdajú ostatní spisovatelia ako keby prvých 90% svojej autorskej praxe venovali tvorbe telefónnych zoznamov a zo zvyku sa stala železná štylistika.


Spojlerový poplach, ale totálny:
Čítal som ju už dávnejšie, zápletka je hlavne o chlapovi, jeho milenke, jeho žene a všetci sa charakterovo vyvíjajú. Povedal by som že je to z tých podarenejších kníh.
Namiesto štandardného chlácholenia Matkinovho diela sem napíšem pár myšlienok z knihy, ktoré ma oslovili.
-Rozumela tomu plaču do poslednej slzy.
-Pri šoferovani z nej postupne vyprchávala zúrivosť. Púšťala chodcov, autá z bočných ulíc, vliekla sa za autoškolami.
-Do zapastia zarezané hodinky
-Pozrel sa na ňu akoby povedala nejakú základnú prevratnú myšlienku o hmote.
-Keď tu nieje tá ktorú mám rád, tak mám rád tú ktorá tu je.
-Vy máte len svoje dohady môžete špekulovať čo sa komu oplatí, ale ja viem aké sú medzi nami city, aká realita, aké sú tie drobné reality kt. robia život krásnym.
-Rodiny so synmi vo veku "zožeriemčovidím" by mali dostávať štátne dotácie
-Ošetrovatelia tvrdia že bude lepšie nedávať týchto dvoch samčekov do rovnakej voliery.
-Gravitácia je nadradená všetkym nakoniectodobredopadne chlácholom a karmickým predurčeniam.
-Môžem si prisadnúť? Už Vám niekedy niekto niečo odmietol?
A vtáka na pol šiestu
-Stojí medzi dvoma zrkadlami a ich obraz sa zmnožuje donekonečna.
-Preletala križovatku na zľahka sa červenajúcu oranžovú
-Muži sú dimenzovaní trápiť sa maximálne jednou ženou. Ideálne žiadnou.
-To znie ako vyznanie lásky- nó je to zatiaľ len taký koncept
-Človek potrebuje v živote nejaké nemenné body. Kožené sedačky, starožitné hodinky a celokovové nezničiteľné kávovary.
-Mal príliš zatiahnutý uzol na škaredej kravate. To doteraz nevidel žiadny film s Cloonym, aby to vedel lepšie odhadnúť? Vyzeral akoby ho celého predávali v obchode s oblekmi s tridsaťpercentnou zľavou.
-Dobre že to tvoje znovuvskriesené ego nevyvalí okná.
-Posmievaš sa mi?
Nie, len sa mi uľavilo. Bál som sa že si schizofrenik, homosexuál, bigotný kresťan alebo ekologický aktivista.
-Autá si dýchali na nárazníky
-Keby sa tak hlasová schránka dala rozkopať
-Na môj vek to bola dosť revolučná myšlienka
A štadnarnde: K tomuto autorovi som sa dostal ako slepý k husliam. Nečakane to bolo to vďaka nejakej žene, s ktorou som sa vtedy chcel stretávať. Dámy prepáčia ale som ortodoxný odporca ženskej literatúry rovnako ako väčšiny citových vydieračiek a preto netuším čo som si sľuboval keď som Matkina pred pár rokmi začal čítať. Musím ale povedať že som prekvapený, a trošku aj zahanbený že ma to baví ako máločo. Ťažko sa mi bráni predstave seba samého v ružovom županovom outfite s vlasami zavinutými do uteráku, s pleťovou maskou na tvári a pohárom vína v ruke. Záber sa približuje a možno vidieť mojich sto kíl roztomilosti zažratých do ženskej knihy. Knihu v zápätí odkladám a opäť sa okydám horčicou, víno sa mení na pivo, vracia sa strnisko a záber končí stmievačkou. Asi to len prebúdza moju vnútornú ženu, neviem. Páčia sa mi opisy, páči sa mi dej a hlavne, tie prirovnania a všetky tie slovené hračky. Neviem či som to len ja ale oproti tomuto štýlu sa mi zdajú ostatní spisovatelia ako keby prvých 90% svojej autorskej praxe venovali tvorbe telefónnych zoznamov a zo zvyku sa stala železná štylistika.


Čítal som veľa románov, pri ktorých si zrejme na začiatku autor vytýčil zaujímavé svetové dianie a svoje postavy potom nenápadne napchal medzi tieto míľniky ľudstva s miniatúrnymi no zároveň nenahraditeľnými úlohami. V tejto knihe, zaplať pán, to tak nie je. Míľniky ľudstva sa zmenili na míľniky Československa, čo je z môjho pohľadu veľmi sympatické a je to v prvom rade román, ktorý človeka nenechá chladného a porozpráva nám netradičné stránky, tradičných rodín za totality, ich kostlivcov v skrini lásky a anomálie detí revolúcie spojené do jeden a pol rodiny. Hlavné postavy Henry, Tereza a Verona sa prebíjajú životom, mladou demokraciou, vzťahmi a osudom, ktorý im prinajmenšom nefandí. V knihe je dosť smrti, kde by však podobná literatúra bola bez nej. No nenechajte sa pomýliť, nie je to nič depresívne a vo finále z toho máte skvelý pocit. A ako bonus si možno dáte aj stretávku s emóciami, po dvadsiatich rokoch.
Komentár k autorovi:
K tomuto autorovi som sa dostal ako slepý k husliam. Nečakane to bolo to vďaka nejakej žene, s ktorou som sa vtedy chcel stretávať. Dámy prepáčia ale som ortodoxný odporca ženskej literatúry rovnako ako väčšiny citových vydieračiek a preto netuším čo som si sľuboval keď som Matkina pred pár rokmi začal čítať. Musím ale povedať že som prekvapený, a trošku aj zahanbený že ma to baví ako máločo. Ťažko sa mi bráni predstave seba samého v ružovom županovom outfite s vlasami zavinutými do uteráku, s pleťovou maskou na tvári a pohárom vína v ruke. Záber sa približuje a možno vidieť mojich sto kíl roztomilosti zažratých do ženskej knihy. Knihu v zápätí odkladám a opäť sa okydám horčicou, víno sa mení na pivo, vracia sa strnisko a záber končí stmievačkou. Asi to len prebúdza moju vnútornú ženu, neviem. Páčia sa mi opisy, páči sa mi dej a hlavne, tie prirovnania a všetky tie slovené hračky. Neviem či som to len ja ale oproti tomuto štýlu sa mi zdajú ostatní spisovatelia ako keby prvých 90% svojej autorskej praxe venovali tvorbe telefónnych zoznamov a zo zvyku sa stala železná štylistika.


Stručne obsiahnutá matéria dizajnu interiéru prevažne v byte. Autor vymenúva druhy, použitia a rozmiestnenia rôznych prvkov v byte, ich funkčnosť, praktickosť a pridáva niekoľko rád a predpísaných štandardov. Užitočné aj pre laika.


Kniha obsahuje opisy intetierov, ktore nie sú vyzobrazené. Je tu par fotiek starej Bratislavy a dve interierove fotky.


Kniha už nie je moc altualna. Ale v tomto žanri to tak chodí.


Pár užitočnych praktických rád a napadov, nič prevratné. Kniha je ale staršieho dáta.


Knihu som si prečítal, má to pár strán takže polemizovať o strate času mi príde zbytočné. Zabavil som sa do určitej, nízkej miery na pár chvíľ a išiel som daľej. Dá sa jednoznačne vyhlásiť že knihu predáva zaujímavý obal. Nič viac. Je tam napísané mnoho vecí ktoré som čítal toľko krát, že by som mohol preskakovať celé state. To že som to čítal však nelutujem.
