MarqueeMoon komentáře u knih

Prínosná kniha. Samozrejme, sme ľudia a niečo sme už intuitívne vypozorovali zo života a mnohé nám môže byť známe ako napríklad ohrýzanie nechtov a podobne, ale osobne som v knihe našiel aj mnoho zaujímavých informácií najmä z oblasti neverbálnych prejavov nôh a trupu. Za najväčšie plus považujem to, že kniha existuje a je to napísané čierne na bielom - keď človek vie na čo sa zamerať a ako spájať viaceré neverbálne prejavy, nadobúda (aspoň pre mňa) celá paleta neverbálnych prejavov zaujímavý skúmateľný vesmír. Určite potenciálny prínos aj pre personalistov, učiteľov či policajtov. Odporúčam!

1 14.02.2021

V podstate to už všetko nižšie zhrnul Garik. Pravda zvyčajne skutočne nie je tak sexi čierno-biela v zmysle MY osvietení, čo poznajú pravdu vs. vymyté mozgy nevedomky slúžiace jašterom a prehnitému systému. O systéme a jeho nedostatkoch a o všetkých témach, ktoré boli v knihe načrtnuté sa môžme baviť do rána, ale obávam sa, že tony rôznych faktov, štúdií a odborných názorov, ale aj štipka sedliackeho rozumu by veľmi rýchlo zoškrabali "tajomný" punc tohto samozvaného "evanjelia podľa Tibora" a celej tejto scény. Celá kniha je zovšeobecňovanie najhrubšieho zrna, autor nielenže kĺže po povrchu, ale aj zavádza ako sa mu to hodí a tvári sa ako entita stojaca nad všetkým, ktorý všetko a všetkých prekukol.
Jednu hviezdičku dávam za to, že sa nájdu aj zaujímavé okruhy tém, čo môže byť pre niektorých čitateľov akýsi štart k problematike a štart k tomu aby pracovali s literatúrou a googlom a nech si utvoria už názor sami. Plus k časopisu Z&V - keď začínal pred asi 9 rokmi, nepatril som k príliš veľkým odporcom, pár krát som si to kúpil (potom už nikdy viac), pretože tam vedeli byť aj príbehy o ľuďoch ktorí kdesi v alt. realite dokázali fungovať iným spôsobom a to sa mi vcelku páčilo. Inak to bola (a asi aj je) novinárska fraška a urážka kritického rozmýšlania.

4 10.02.2021

Myslím, že Stanislav Grof je priekopníkom a zaslúžené uznanie sa mu dostane až o veľa rokov neskôr. Možno. Stále toho o vedomí/podvedomí/ ďaleko viac nevieme ako vieme. Človeku zvyknutému na presné dáta, objektívne analýzy a konvenčný akademický prístup môže pripadať p.Grof možno až ako šarlatán alebo pseudo-vedec, no nič nie je vzdialenejšie pravde, keďže okrem iného jeho cesta a výskum na poli bádania vedomia skrz psychotropné látky a holotropné dýchanie môže byť skutočne pre niekoho ozdaravujúca a život meniaca skúsenosť. Moje logické rozmýšlanie ma varuje nech sa mám na pozore, no intuícia a pokora pre nevedomosť v oblasti metafyziky a transcendentna ma absolútne neoprávňuje kritizovať - páči sa mi s akou citlivosťou a akýmsi duchovným vytržením bola kniha písaná.

9 06.02.2021

Miestami ťažké čítanie, no neskutočne zaujímavá vízia a nápad. Čakám každú chvíľu, kedy prídu vládcovia, keď sa dívam na svet, už tu mali rok-dva byť.

5 01.02.2021

Našlo sa pár informácií, ktoré som nevedel a rozšíril som si tak ešte viac prehľad o tejto jedinečnej, absolútne úžasnej kapele. Rozhovor s Robertom bol určite zaujímavý. Nedokážem nedať 5 hviezdičiek aj keď by som bol radšej keby má kniha aspoň 300 strán.

4 31.01.2021

Pred pár minátami dočítané. Asi som mal dobrý podvedomý dôvod nesiahnuť po tomto darčeku tri a pol roka. Nesúď knihu podľa obalu - ten je výborný. A ja som podľahol a usúdil, že to môže byť fajn a ani som nevedel, že je to prvá časť trilógie, čo ma teraz mrzí lebo by som to bol odložil v polovici. Pseudo-psychologické krimi, štruktúra knihy nesúrodá, totálne nezáživné vyšetrovanie s nesympatickými postavami, tie vnútorné dialógy boli skôr smiešne - pri tom diktafóne som zaspával tiež milá hlavná hrdinka, nielen tvoje alter-ego, autori asi prečítali niečo z Freuda, pár článkov z netu, inšpirovali sa severskými chúťkami k deťom a nápad bol na svete. Nevravím, že zlý - ale šialene plochý a nedotiahnutý, z môjho pohľadu a to nie som nejaký literárny kritik, čo zjedol všetku múdrosť, iba laik na ktorého to z tých stránok vyskakuje. O ďalších negatívach sa nebudem už rozpisovať z úcty k času, ktorý nad tým autori strávili. Pozitíva - obálka, ale to som už myslím písal. Akúrat ten bestseller zlatými písmenkami mi k tomu nepasuje, ale tak, kde je dopyt, tam je ponuka.

Perfektne vygradovaný príbeh, ktorý začína vcelku nevinne, no postupne sa zvrháva a slučka okolo celého ostrova sa sťahuje. Od začiatku je jasné, že to nemôže dopadnúť dobre, bráni tomu stádovitosť, chuť po moci, nevôľa spolupracovať, nekomunikácia.. Občas to je pomerne čiernobiele, ale tu mi to tak nevadí. Vyústenie a záverečná pointa sú silné, situácia sa môže obrátiť o 360 stupňov a môže nastať happyend, ale škody sú už napáchané a žiť so sebou treba ďalej. Otázka je, ako a či sa človek aj ľudstvo dokáže poučiť. Kolektívna a často aj osobná história skôr ukazuje opak.

21 29.01.2021

(SPOILER) Čas pri tejto knihe neskutočne letel, ani neviem ako som ju prečítal. Námet vynikajúci, aj keď by sa našli drobné logické chybičky, čo ale celkovému príbehu moc neškodí. Možno až do oči bijúce šťastie Emanuela a jeho party mnoho krát, ma predsa len núti ubrať hviezdičku - až príliš veľa vecí jednoducho zapasovalo a padlo vhod. Správanie Colina ma ku koncu vcelku prekvapilo, kto by to bol o ňom povedal :) No tak to už chodí, charakter sa často odkryje so získanou mocou.

24 29.01.2021

Život je paradoxný a nejednoznačný, rodíme sa a máme isté predpoklady a vlohy (vplyv rodiny, výchovy, dedičných predispozícií) sa prikloniť buď k dobru alebo zlu (zovšeobecnene), no nikdy to nie je čistá esencia osobnosti, ale koktejl, či už viac nepríjemne trpký alebo skôr sladší. Je ľahké niekoho odsúdiť, no nikdy v skutočnosti nemusíme vedieť, aké je to byť v koži toho druhého. Jednako ale opraty držíme v rukách my sami a je na nás, či budeme robiť to, čo je niekedy dobré a ťažšie alebo zlé, no ľahšie. No dosť bolo rečí, život je aj o xy premenných, o miliónoch rôznych situáciách, vplývajúcich rôzne na jednotlivých ľudí, a ja som rád, že táto kniha je o ľudskosti a boji každého človeka, preto sa mi prihovára a ja mám chuť jej načúvať, viem, že som ju dôkladne určite neobsiahol celú a tiež viem, že ak budem mať to šťastie, tak si ju prečítam aj o 10 rokov a nájdem v nej zas niečo nové.
Ešte musím dodať, že mám naozaj rád postavu Caleba a to, ako autor vykreslil jeho vnútorný boj, no je tam viac zaujímavých charakterov - najmä Sam Hamilton, ktorého nemožno nemilovať, či sluha Lee - aj keď je to postava ako z krajiny zázrakov, byť tak bohatý gróf, neviem aká pravdepodobnosť by bola, že by som našiel sluhu tak verného, vždy poruke so životnou pravdou, no zároveň aj s chuťou navariť, umývať riady po dvoch faganoch a s tajomným alkoholickým nápojom N-ga-pa (?) vždy po ruke, keď to najviac treba! :)

Príbeh stojí a padá na tajomnej atmosfére, prostredí a Draculovi - jednej z najkultovejších hororových postáv v literatúre aj vo filme. Oceňujem denníkovú formu, ktorá mi vôbec neprekážala, ba práve naopak. Dracula je tak trochu Stokerov "one hit wonder" v literárnom slova zmysle, no to vôbec nevadí, Dracula sa vždy čítal, číta a bude čítať. Aj o 500 rokov. A to mu nikto nevezme.

P.S. Pozrel som si aj film z roku 1992 a bolo to katastrofické spracovanie, ktoré sa nechytalo na knihu, navyše tam bolo dosť zásadných odlišností oproti predlohe, ktoré perfektne zhovadili Stokerov odkaz - najmä čo sa charakterov postáv týka.

Extrémne nedocenená kniha aj autor.

Verím, že sa už takmer každý v živote musel občas cítiť ako Jozef K. Niektorí ľudia majú veľmi radi ten pocit, tú výhodu v interakcií s iným, že disponujú nejakými informáciami, ktoré sami o sebe môžu byť neužitočné a hlúpe, ale sú potrebné na mieste, kde ten človek pracuje/pôsobí a v akom systéme žije(me).
Nespravodlivosť, opojenie z moci, byrokracia, systém postavený na zlých hodnotách, zvýhodňovanie, potláčanie individuality, uniformita, povyšovanie sa nad inými - to je svet, v ktorom sa odohráva dej knihy. Som rád, že na našom Slovensku toto nehrozí. Človek sa dovolá spravodlivosti bezohľadu na meno a peniaze,.. neexistuje tu davová psychóza,.. systém nekladie polená pod nohy zamestnancom, živnostníkom, podnikateľom, slobodným matkám,.., všetky kľúčové úrady su centralizované a komunikujú efektívne s minimom byrokratickej záťaže,.. pravda, ktorá je vždy jednoduchá a čierno-biela sa nehľadá na atraktívnych konšpiračných weboch,.. keď jeden krát od systému (zdravotníctva, poisťovňe,..) potrebujete niečo Vy, dostanete top servis, lebo si platíte všetky odvody a nikto nebude hladieť čudne, že si dovolíte otvoriť si ústa... a takto si tu žijeme.
Kafka ma zaujal a neviem, ktorú ďalšiu knihu si prečítam. Snáď sa tu niekým inšpirujem.

50%. Mal som s knihou niekoľko problémov a podľa môjho skromného názoru sú to objektívne problémy knihy. Prvý sú postavy, žiadne sympatie /antipatie mnou nelomcovali - šeď (+ dialógy). Druhý je absencia kúzla mysteriózna a strachu a to hlavne z dôvodu dávkovania a uveriteľnosti, paradoxne to, že je tam toho toľko, dielu veľmi škodí a jednoducho ma to už unavovalo, povedal by som, že prvá polovica knihy je lepšia než tá druhá. Tretí dôvod je rozpačitý záver - z môjho pohľadu, jednoducho nemal čím prekvapiť tak autor zvolil tak trošku kvázi šokujúci záver - nechalo ma to chladným, žiaľ. Štvrtý dôvod je prílišná inšpirácia inými dielami (It) a z môjho pohľadu tak trochu aj kráľa v žltom (motív na konci) ale tento štvrtý bod vlastne nie je ani tak kritika. Aby som nebol iba negatívny, musím na druhej strane uznať autorovi aspoň dômyselné remeselné vybudovanie deja a skladanie mozaiky - bez ohľadu na vyššie popísané. Napriek všetkej kritike treba podotknúť, že som si knižku vedel občas aj vychutnať a v podstate mi spríjemnila posledné dni tou mrazivou atmosférou- v zmysle chladného počasia. Myslím, že urobilo svoje to že je január, takže som ju vlastne zhltol:)

7 16.01.2021

Nie je to Houellebecqov najlepší román, ale myslím, že najbezútešnejší a najnihilistickejší je.

1 15.01.2021

Knihu som prvý krát prečítal v roku 2010. Už dlhšie som mal chuť si ju prečítať znova, je to jedna z kníh, ktoré ma vtedy veľmi zasiahli, tak som po nej včera večer siahol a dal to na jednu "šupu". Úžasná kniha. Zas som si to čaro pripomenul a iba ju mám ešte radšej. Presne ten typ knihy, ktorú by som odporučil človeku čo vôbec nečíta. Povedal by som mu nech začne presne týmto dielom, lebo je to ukážka prvotriedneho písania, štýlu, SKVELÝCH dialógov, myšlienok, humoru, zápletky a všetkého, čo človeka pod pojdom literatúra napadne. V tejto knihe nie je jediné slovko navyše. Diamant. "Na Východ od raja" objednaný.

31 13.01.2021

"Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie"

Táto kniha je nadčasová a bude platiť vždy a v rôznych situáciách, spoločenstvách a spoločenských zriadeniach. Stáči mi pozrieť napríklad na všetky naše vlády a samozrejme kniha platí aj na chlapcov zo súčasnej vládnej garnitúry. Lebo všetci papaláši sú si rovní, ale niektorí sú si rovnejší.
K samotnej knihe ešte toľko, že som ju už dlho nečítal a teším sa keď to opäť urobím. Nemá len výborné myšlienky, ale navyše je veľmi dobre napísaná a číta sa sama. Človek ju dá na jeden záťah. Kniha do každého počasia aj nálady a jedna z mojich najobľúbenejších kníh vôbec.

34 12.01.2021

Jedna z tých kníh, kde sa človek môže zamyslieť, koľko štátov ma kľúče od atómovej bomby - napríklad, a aká tenká je hranica medzi pohodlím obývačky s knihou v ruke a jaskyňou v prípade jadrovej vojny. To akým výzvam a seba-deštrukčným hrozbám čelíme vďaka technologickému pokroku. V Dni Trifidov to boli kvetinky a bol to úsmevný (no zaujímavý) nápad, no bola to iba kulisa. Aj v tomto príbehu sa ukázalo, že najväčším nepriateľom človeka je iný človek, a že v krajne extrémnych situáciách sú ľudia vo svojej podstate zvieratami. Páčilo sa mi poukázanie na viaceré morálne dilemy a ich úzkostnú bezvýchodiskovosť, myslím, že hlavný hrdina bol sympaťák a silná osobnosť. Tento román nepatrí k mojím top post-apo kúskom no je veľmi vydarený.

33 11.01.2021

Perfektná kniha, Houellebecq v najlepšom. Silné, provokatívne, vrcholne cynické, nechutné, krásne, nekorektné, zaujimavé, dobrý príbeh. Občas ako keby mi čítal z duše.

10 11.01.2021

Čítal som od neho celkom dosť kníh (8, 9?), no toto je zrejme najslabšie dielo. Tak trochu mi celé to putovanie, autor samotný a vlastne takmer všetky postavy liezli na nervy a každá druhá stránka bola pretkaná klišé. Je to Coehlo a som na jeho duchovné pravdy a kvetnaté vety pripravený (viem to zniesť, Alchymista či Veronika sa rozhodla zomrieť su dobré knihy), ale tu ich bolo príliš veľa s kombináciou nudného, rozpačitého príbehu.

1 11.01.2021

Táto kniha nemá objektívne vysvetlenie, teda najmä poviedky, kde sa vyskytuje ona zlovestná kniha Kráľ v žltom. Miestami ťažkopádnejšie čítanie, kolíše sa to medzi brakom a genialitou. Tá atmosféra ma ale jednoducho dostala. Táto kniha nie je dokanale technicky stvárnená krajinka, kde krásne vidno hory, oblohu, jazierko s loďkou, kde presahuje nejaké konkrétne posolstvo, skôr veľmi abstraktná experimentálna koláž, ktorá nezanechá trvalý hlboký dojem ako iné knihy, ale skôr silnejší momentálny zvláštny pocit. A mne sa to páčilo.

8 11.01.2021