Mayami komentáře u knih
No neviem, či aj tri hviezdičky nie sú veľa. Kakao, politické boje, naháňanie ľahkých žien, popíjanie, sem tam vražda, alebo aspoň pokus o ňu... Gabriela mi prišla popri tej všetkej politike ako vedľajšia línia príbehu. Mentalita brazílčanov vykreslená v tejto knihe ma teda vôbec nenadchla.
Autorka sa snažila ukázať svet nepočujúcich z tej ich strany, kedže sama sa narodila hluchá. Svoju hluchotu však nevníma ako postihnutie, ale ako dar. Z čitateľského pohľadu bola pre mňa kniha dosť nezáživná, ale asi nie je ľahké napísať hluchému takúto knihu, takže vyčítať sa to nedá. Dozvedela som sa veľa zaujímavostí a viem si vďaka autorke viac predstaviť vnímanie sveta nepočujúcich. A ak by som ešte v budúcnosti mala chuť učiť sa novú reč, kľudne by to mohla byť aj posunková.
Som rada, že mám toto čítanie už za sebou, ťažko sa mi hodnotí, lebo tu aj pozitívne dojmy vypália ako negatívne. Prvé dve tretiny ma nijako nenadchli, všetko sa však nakopilo v poslednej, aj keď nadšením by som to nenazývala. Buď má Karika fajnovú fantáziu, alebo Igor fajnové drogy alebo... A na to tretie radšej nemyslím. Keby to nebolo písané s tým, že to môže byť pravda, svoj strach by som si aj užila, ale takto sa to nedá považovať za príjemný zážitok z čítania, hlavne pokiaľ máte do Tribeča na skok. Chvíľkami som si pomyslela, že som radšej mala čítať dcérine leporelá ako toto. Všetky cesty k dôkazom samozrejme zahatané, tak čo si o tom myslieť?
Zaujímavé čítanie napísané zábavným štýlom. Potešila by som sa aj ďalšiemu zápisníku z divočiny, keď bol autor traperom, pretože písať vie veľmi dobre. Aspoň by som si zase na chvíľu odskočila prostredníctvom jeho zážitkov do divočiny.
Celkom som sa začítala, aj keď tento žáner nie je moja šálka kávy a je to moje prvé stretnutie s touto autorkou.
Aj keď z objasnenia, čo sa stalo Maudinej kamarátke a v minulosti jej sestre čitateľovi nepadne sánka, hodnotím knihu veľmi kladne. Kto bola bláznivá žena som tiež vytušila, no do myslenia starého človeka s demenciou sa málokto vieme vžiť a práve preto bola kniha pre mňa tak obohacujúca. Autorka veľmi výstižne vystihla myslenie, vnímanie, problémy takého človeka práve tým, že ten príbeh rozpráva stelesnený 'Alzheimer' a tým, že použila dve dejové línie - prítomnosť a minulosť, ktoré trefne prelína v hlave babičky. Myslím si, že práve to vykreslenie chorej, starej mysle bolo jej hlavným zámerom. Pre mňa hodnotné čítanie aj preto, že mám takú Maud už doma, aj keď chválabohu, ešte v ľahšom prevedení.
Tak šo, môj milušký, napíšeme, šo si o tomto myslíme? Pekné to bolo, opisy nám nevadili, pášilo sa nám to, aj hádanšišky boli pekné. Jedna hadanšiška nám nakoniec zostala, ši dať štyri hviezdišky a ši päť. Štyri dáme, štyri, jednu si ukradneme.
Prečítané len vďaka výzve, nikdy ma Tolkien nelákal, čítalo sa to dobre a neľutujem, ale Tolkienmaniačka zo mňa nebude.
Kniha ma lákala svojim názvom už od školských čias. Akosi som už vtedy tušila, že pod ním sa ukrýva niečo obsahovo cenné, niečo, čo nebude nuda, ako som si myslela o iných dielach, ktoré nám v škole na hodinách literatúry prezentovali ako zaujímavé. Často mi na ňu padal zrak v otcovej knižnici, ale dočkala sa prečítania až teraz, keď ma ku nej doviedla čitateľská výzva. A som rada, že tento skvost vojnovej literatúry si radím medzi prečítané knihy. Na živote jedného vojaka autor vykreslil celú tragédiu vojny.
Tak toto bolo ideálne čítanie do týchto tropických dní, mrazivé, miestami fajn desivé. Moje prvé stretnutie sa s týmto autorom. Ako najlepšie zhrnúť moje pocity z tejto knihy? Príbeh trochu, alebo aj trochu viac zaostával za všetkými tými perfektne vystihnutými opismi myšlienok, pocitov, kde sa autor krásne vyhral v metaforách, personifikáciách. To sa mi neskutočne páčilo. Vulgarizmov mohlo byť pomenej, aj keď niekedy zapasovali do deja úplne nepoburujúco. Boli aj miesta, kde ma to až tak nebavilo, ale popri zábavnom štýle písania je to zanedbateľné.
Zaujímavé nahliadnutie do života severokórejčanov. Autorka si toho preskákala požehnane a má môj obdiv, že aj napriek tomu, že rástla v tak obmedzujúcej spoločnosti, to dotiahla tak ďaleko.
Kniha ma chytila od začiatku, neboli v nej žiadne prázdne a nudné miesta a je písaná sviežim štýlom, stále sa niečo deje. Beatrice som si od začiatku obľúbila, ale aj jej kolegu Florina, s ktorým majú pekný (zatiaľ) pracovný vzťah. Dokonca som vždy dostala chuť na kávu, keď zapli vo svojej kancelárii kávovar. Kto je za tými nechutnými plastovými schránkami mi docvaklo až potom ako to došlo Beatrici, ale presne tak to má v dobrej detektívke byť, a aj keď bol už vrah známy, ešte stále bolo čo objasňovať čitateľovi. Rada siahnem aj po ďalších knihách zo série Beatrice Kasparyovej.
Príbeh napísaný vraj podľa skutočnej udalosti sa začína odohrávať v južnom Francúzsku v roku 1888. Kniha zaujala od začiatku. Zvláštne, ako sled a vývoj udalostí urobil z farára vraha. Vedela by som si túto knihu predstaviť aj ako super detektívku, kde by čitateľ netušil kto je vrah, ale cieľ tejto knihy bol určite iný, ako držať čitateľa v napätí až do poslednej strany.
Príbeh a životná skúsenosť autorky napísaná tak, že zaujme od začiatku až do konca. Obdivujem odvahu autorky, to, že sa v cudzom svete vedela vynájsť v rozličných situáciách, nevzdávala sa a našla si cestu k slobode. Zaujali aj opisy iránskeho života.