Miro.slav
komentáře u knih
Chemici v laboratoři a na bitevním poli: Období od roku 1914 do roku 1945
Vladimír Pitschmann
Predchádzajúci diel zmestil do cca 470 strán obdobie od praveku po novovek a od Európy až po Čínu a Amazóniu. Tu sme svedkami cca 600 strán a pohybujeme sa v rozpätí 30 rokov. Preto očakávajte oveľa pomalšie tempo čítania a viac zamerania na detaily a špecifiká.
Šamani, alchymisté, chemici a válečníci: Období od prehistorie do roku 1914
Vladimír Pitschmann
Kniha, ktorá ozaj stojí za to. Rozhodne nečakajte povrchné tliachaniny či hromadu kuriozít. Autor ide systematicky obdobie za obdobím a kontinent za kontinentom v skúmaní toxických a zápalných látok. Nemôžem povedať, že kniha je jednohubka, ale nie je to ani nič neznesiteľné. Áno, je tam kopec termínov z chémie a áno, je to aj o chemických procesoch prípravy jedov a toxínov. Za mňa je to však veľké plus! Každopádne, je to pútavé a odsýpa to. Čo sa o druhom diely povedať nedá. Odporúčam.
Satanizmus v 21. storočí
Sebastián Jahič (p)
Perfektná kniha! Autor zaujíma podobné stanovisko ako ja, čo sa týka dôvodu vzniku satanizmu.
My
Jevgenij Ivanovič Zamjatin
Buď Zamjatin použil ťažký jazyk alebo som čítal knihu plnú štylistickej ťažkopádnosti. Prikláňam sa k prvej možnosti, pretože dielo je plné množín, odmocnín, neznámych, integrálov, intervalov, skrutiek, matiek, barometrov a iných technologických pojmov. K tomu pridajte mená ako I-330, O-90 alebo D-503. Zamjatimovi treba ale uznať, že vytvoril reálnejšie technické a čisté prostredie dystopie než Orwell - použitie skla, železa a pod. Zápletka ma príliš nezaujala, zato vyústenie deja bolo ako seknutie gilotínou. Nečakané, čisté a omračujúce. Odporúčam.
47 róninů
Stan Sakai
Ničím výnimočný, ale ani ničím neurážajúci priemerný komiks o neobyčajnej mentalite ľudí Krajiny vychádzajúceho Slnka. Príjemná oddychovka s očakávajúcim koncom.
Dějiny Mezopotámie
Lukáš Pecha
Prečítané ako skriptá k dejinám Blízkeho Východu. A keďže to bolo viac-menej čítantie z povinnosti, rád by som si to prečítal ešte raz. Mám pocit, že ako úvod do problematiky je to vhodná publikácia. Stále si pamätám na niektoré reálie ako pankuš u Chetitov, ríša Mitanni, etnikum Churitov a pod.
Alfa a omega
Joe Hill (p)
A máme tu samotné grandiózne finále, ktoré ale oproti predchádzajúcim častiam dosť zaostáva! Celé vypointovanie príbehu je trochu odfláknuté a pôsobí prvoplánovo.
Ak som pri prvej časti netušil prečo autori zvolili názov lokality "Lovecraft", tak teraz to už viem. Nielen, že v predchádzajúcej časti osoba posadnutá démonom spoza čiernych dverí hovorí "Ia. Ia. Šub-nigaraut", no autori symbolicky umiestnili do príbehu aj samotnú kozu! (U H.P. Lovecrafta je Shub-Niggurath božstvo nazývané aj "Koza s tisícom mladých".) Taktiež démon, ktorý ovláda Fintu sa nazýva dieťaťom Lengu! Avšak ani takéto perličky odkazujúce na môjho obľúbeného Lovecrafta nedokážu zvýšiť hodnotenie. Ako celok však ide o perfektný príbeh!
Časohrátky
Joe Hill (p)
Čakal som príbeh, kde sa budú prelínať rôzne časové línie a budú prebiehať časové zvraty a paradoxy. Nestalo sa tak! No to nie je dôvod na smútok. Práve naopak. Dozvedáme sa veľa o histórii Lovecraftu, o vzniku kľúčov, o Rendellovi, Fintovi a ich skupine.
A konečne viem ako to bolo s Lukom Fintom Caravaggiom a jeho obratom ku zlu!
Klíče království
Joe Hill (p)
Viac než dobre našliapnuté prvé tri časti vás privádzajú k očakávaniu, že tak to bude aj pri štvrtej knihe. Nie je tomu tak. Stále ide o fantastický príbeh, ale... Ale je to príliš hektické. Kľúče a dobrodružstvá s kľúčami sú zrýchlené a odfláknuté. Mystika zahaľujúca vždy nový kľúč je minulosťou. Hekticitu trochu vyvažuje prekvapivo až brutálne vyúsťujúci príbeh.
Koruna stínů
Joe Hill (p)
Na tretí diel som čakal dlho-predlho, ale oplatilo sa. Aby som predišiel tápaniu, siahol som opäť po prvom a druhom diely. Samotná trojka je perfektná. Začínajú sa objavovať ďalšie kľúče a celkovo je tretí diel zatiaľ najdynamickejší. Hlavne tá epická bitka gigantov bola parádna. Odporúčam.
Sámova říše
Michal Lutovský
"Dejiny Samovej ríše do vrecka" alebo "Všetko podstatné, čo sa dá o Samovej ríši vedieť". Takto nejako by sa dala zhodnotiť táto útla knižka. Ale ak si vezmeme, že o Samovej ríši jestvuje iba pár zmienok, a to hlavne z kroniky tzv. Fredegara, tak sa nedá čo čudovať. Ak by mala kniha viac strán, boli by to už iba fabulácie a dohady, prípadne nezmysly. A nezmyslov sa dnes, bohomžiaľ, rodí na slovanskú tému neúrekom. Táto kniha k nim ale nepatrí. Odporúčam.
Fašizmus
Jakub Drábik
Viac než zaujímavá kniha! Hoci sa môže zdať, že autor bude nakoniec podsúvať svoj názor a skĺzne k moralizovaniu, tak pri tomto počine sa tohto netreba báť. Myslím, že autor bol vedecky objektívny. Škoda len, že sa nedozvedáme aj o fašistických režimoch v iných krajinách, ako v tých štyroch analyzovaných prípadoch. Napriek tomu kniha nie je žiaden povrchný dríst a ide do hĺbky. Odporúčam.
Jitro Árijců
Ivo T. Budil
"Stigmatizace Arthura Gobineaua jako rasisty, imperialisty a xenofoba je o to atraktivnější, že se tak nemusíme konfrontovat s autorem, který by nás mohl znepokojit v našem intelektuálním pohodlí a zahanbit šíří svého rozhledu a nečekanými úhly pohledu." (Budil, s. 309)
Musím uznať, že som ku knihe pristupoval sčasti s podobným vnútorným naladením ako uvádza citát na začiatku. Neodsudzujem žiadneho autora a knihu len na základe nekonformného názvu či obsahu. Slovo "Árijci" vo mne nevzbudzuje paniku a hystériu, ako u niektorých pseudoliberálnych inkvizítorov a cenzorov.
Nie, nie kvôli tomuto pojmu "árijstva" som k autobiografii Gobineaua pristupoval s predsudkami. Dôvodom bolo Gobineauovo dielo "Pojednanie o nerovnosti ľudských rás", kde sa na adresu Slovanov vyjadruje dosť obmedzene. S týmito predsudkami som pristupoval k danému Budilovmu dielu a... bol som prekvapený!
Kniha podáva originálny pohľad na dobu, osobu a dielo Arthura Gobineaua. Miestami sú kapitoly nudné, no väčšinou (keď si zvyknete na Budilov štýl písania) je to viac než zaujímavá kniha. Dozviete sa ako získal Gobineau prívlastok "de", ako vznikali jeho diela, ako čelil osudu či s kým všetkým udržoval kontakt. Odporúčam.
P.S.: svoj názor na jeho dielo "Pojednanie o nerovnosti ľudských rás" ale aj tak nemením.
Duše davu
Gustave Le Bon
Kniha o davoch pre davy? Tak to určite nie! Davy budú túto knihu odmietať a zatracovať. Ba čo viac, ony si ju ani neprečítajú!
Bolo by to iste dosť veľké zjednodušenie snažiť sa vysvetliť všetku tú kritiku Le Bona tým, že obmedzený davový človek predsa nerozumie tomu, čo Le Bon myslí. A už vonkoncom nebude davový jedinec knihu prijímať s nadšením! Sčasti to takto môžeme chápať, ale skôr je to aj samotnou dobou vzniku a rozsahom práce. Osobne mi to nevadí, nemám problém sa vžiť do situácie prelomu 19. a 20. storočia. Rovnako mi nerobí problém rozsah diela. Le Bon totiž explicitne hovorí, že iba načrtáva danú problematiku a je na ostatných autoroch sa venovať problému davu podrobnejšie!
Osobne som sa v diele nestretol s tým, že by autor niekde niečo kardinálne tvrdil, čo by mi zážitok z knihy umenšilo (otázka žien a pod.) Dobový text treba čítať s pochopením danej doby. Kniha nie je zastaralá, ak ju berieme ako celok. Dav, davový človek, davové zhromaždenia, davová demagógia, davová psychóza atď. - to všetko je súčasť našej reality. Stačí sa pozrieť na dnešnú situáciu v USA, Nemecku, Veľkej Británii (príklady par excellence) či s istou výhradou v Bielorusku. Všade sa vzmáha masa, dav, stádo...
Na záver mi nedá, okrem odporúčania tejto výstižnej Le Bonovej knihy, poukázať na zopár autorov, ktorí danú problematiku reflektujú taktiež: Schopenhauer, sčasti Kierkegaard, Nietzsche, sčasti Thoreau, Ortega y Gasset či Lipovetsky.
Deti kapitána Granta
Jules Verne
Ako malý chlapec som si užíval putovanie ďalekým krajmi. Doteraz nezabudnem na scénu potopy, kde sa hlavní hrdinovia zachránili vylezením na obrovitánske stromy. Verne je naozaj dokonalý tvorca atmosféry a dobrodružstva. Odporúčam.
O politickej slobode
John Stuart Mill
Mill ponúka liberálny anglosaský pohľad na slobodu jednotlivca nielen v osobnom živote, ale aj vo sfére politickej. Oproti iným filozofickým dielam tento Millov spis nepôsobil nejak inšpiratívne, iskrivo či burcujúco. Ako historické dielo však ide o autentickú sondu do myslenia danej epochy.
Druhé pohlaví
Simone de Beauvoir
Biblia feminizmu alebo "čo čítať, keď som zakomplexovaná žena, ktorá si nevie nájsť chlapa?!"
Prečo som to teda čítal, keď nie som zástanca ani toho prvého, ani to druhé?
Treba mať prehľad o čo najširšom diapazóne myšlienok a názorov. Nepatrím ani k mizogýnom Schopenhauerovho typu, ani k zoženštelej generácii dnešných metrosexuálov. Preto nemám problém ani s knihou od S. de Beauvoir, ani s jej názormi (dokonca na pár miestach s ňou súhlasím). Rozhodne ide o dielo, ktoré netreba zhadzovať, hoci to z prvej vety tak mohlo vyznieť. Pre mužov je to povinnosť. Aspoň sčasti tak pochopíme problematiku ženskej otázky.
Mistr Eckhart a středověká mystika
Jan Sokol
Majster Eckhardt ma lákal už od seminárov o stredovekej filozofii. A keď som sa o ňom dozvedel aj od Schopenhauera v rámci jeho učenia o prekonávaní Májinho závoja, tak som musel siahnuť po primárnom diele. A tu začal problém! Napriek tomu, že je Eckhardt mystik, je to kresťan. A mne osobne sa ťažko čítajú tieto kresťanské diela. Pár zaujímavých myšlienok som v knihe našiel, ale moja šálka kávy to nie je. No prečítanie neľutujem. Zase som o dačo sčítanejší.
Já a ty
Martin Buber
Kniha síce nie je hrubá, ale pre pochopenie Buberových myšlienok je potrebné, aby sa jednotlivé body čítali pomaly. "Ja a ty" je nosnou publikáciou filozofie personalizmu. Slovo "ty" sa u Bubera chápe ako "Ty", ako rovnocenná entita k "Ja". Až vzťahom k "Ty" sa stávame autentickými. A až vzťahom k druhému ľudskému "Ty" sa môžeme dostať k božskému "Ty". Síce nie som zástanca filozofie personalizmu ani judeo-kresťansko-teistických žvástov, táto Buberova kniha je nielen plynulým vyústením dovtedajších filozofických snáh, ale aj spisom na hlbšie zamyslenie. Odporúčam.
Problém člověka
Martin Buber
Martin Buber v útlom zväzku predkladá analýzu filozofického skúmania človeka. Obdobie od antiky až po vznik filozofickej antropológie v 20. storočí sa tak vtesnalo do týchto 160 strán textu. Ale aj napriek tomu nie je toto Buberovo dielo iba odrazovým mostíkom k filozofiám rozobratým v jeho diele. Ide o svojbytný pohľad vývoja názorov na daný problém a Buberov vklad je citeľný všade.
