Miro.slav komentáře u knih
Klasika detskej literatúry. A detektívka k tomu. Ešte si stále vybavujem mená všetkých troch pátračov - Jupiter Jones, Peter Crenshaw a Bob Andrews (?). Pri poslednom si nie som istý priezviskom.
Perfektne podaná a do vrecka vhodná kniha Nietzscheho myšlienok o aristokratickosti a duševnej vznešenosti. Odporúčam ako prvý krok na ceste k dielam elitárskych mysliteľov. Hlavne v dnešnej hypermodernej dobe plytkej pseudozábavy a pseudointelektuálnosti je dobré mať Nietzscheho dielo po ruke.
Výber Nietzscheho inšpiratívnych myšlienok. Kniha je teda kompilátom autorovho myslenia a ako taká môže čitateľa naviesť k pôvodným primárnym prácam, z ktorých pasáže pochádzajú.
"Antikrist", "Tak vravel Zarathustra" a "Ako sa filozofuje kladivom" - tri geniálne pojednania, ku ktorým je radosť sa neustále navracať. Antikrista nevnímam v intenciách obráteného kresťanstva v zmysle Satana, Diabla či Lucifera. Ako sa na niektorých miestach vyjadruje aj sám Nietzsche, je potrebný návrat k predkresťanským hodnotám. A ja doplním, že pre mňa je dôležitý aj návrat k predkresťanskej "pohanskej" viere. Ako kniha je toto pojednanie inšpiratívne a pre lepšie pochopenie a vychutnanie odporúčam prečítať niekoľkokrát.
Aj keď je Poe môj obľúbený autor, príbeh A. G. Pyma som začal čítať kvôli Lovecraftovým horám šialenstva. Napriek tomu, že Gordon Pym sa čítal dobre, na pomyselných váhach by vyhral Lovecraft. To nič nemení na mrazivom ukončení Poeovho románu. "Tekeli li!" "Cthulhu fhtagn..."
Čítané ešte dávno, počas nekritického obdivu k Rusku, ako k veľkému slovanskému bratovi. Teraz už mám triezvejší pohľad. Putin je štátnik a to štátnik megaveľmoci. Ako taký si asi nemôže dovoliť prejaviť slabosť. Nie je dôležité ako sa javí nám, ale ako sa javí vlastným občanom. Ktovie ako ho hodnotia oni a ako je vidno zvýšenie reálnej životnej úrovne Rusov.
Ku knihe som sa dostal "vďaka" mesiac trvajúcemu zápalu lakťa. Nie so všetkým v knihe súhlasím a už vonkoncom nedodržujem žiadne tipy. Riadim sa intuíciou a logikou. Nebudem predsa sám seba týrať napr. vstávaním o hodinu skôr ako mám pred odchodom do práce! Ale inak knihu odporúčam, na zorientovanie sa v problematike je ok.
Grande final celého univerza Dragonrealmu! Hoci ide iba o predchodcu hlavnej ságy, tak mi to prišlo nadupanejšie, než celý príbeh o Cabeovi. Máme tu kopec akcie. Zradu, Azrana, vraždu, bielych kopáčov z Ľadových pustín, korytnačích ohnivých služobníkov lorda Červeného a mnoho iného. Odporúčam.
Povstanie napreduje a my máme možnosť nahliadnuť na celé udalosti cez prizmu Gryfových zážitkov. Najsympatickejší mi bol Azran Bedlam a potom Shade. Neviem prečo, ale hlavných hrdinov vykresľuje Knaak strašne odpudivo. Zato zlosyn Azran mi bol oveľa bližší.
Zatiaľ iba rozjazd dračích intríg a ľudského hnutia odporu. Sprvoti mi nebol jasný vzťah medzi Nathanom Bedlamom a lordom Nachovým. To prišlo až neskôr. Bedlamov starší syn a Gwendolyn mi prišli strašne nesympatickí.
Wellen je naivný hlupák a Xabene povrchná fľandra. Nech sa Knaak snaží sebaviac, môj názor nezmení. Shade bol napriek snahám o jeho negatívne vykreslenie stále správny týpek a gnóm taktiež. Samotný Nachový kráľ mi bol sympatickejší, než hlavná dvojica postáv.
O poznanie lepšie, než predchádzajúci diel. Hlavná hrdinka Sharissa Zeree a Gerod Tezerenee, a.k.a. Shade sa dostanú až k samotnému Kivan Grathu. Sekundovať im bude starešina klanu Tezerenee a jeho poddaní. Okrem putovania po neznámej zemi sa staneme svedkami aj zrodu dračích klanov.
Prvýkrát ma odradil farebný šašovský Nimth s jeho obyvateľmi. Knihu som odložil. Po roku som chcel vedieť ako sa príbeh Dragonrealmu uzavrie a ako Knaak vymyslel jeho vznik. Druhý pokus už nebol zlý. Kniha má iné kulisy, iné postavy a iné pravidlá. No príbeh bol dobrý.
Knaak ako keby už s Dragonrealmom strácal dych. Čakal som kardinálne ukončenie série so Shadom v čele a ono to bola telenovela s otvoreným koncom.
(SPOILER) Primárne som túžil prečítať si o utrpení mladého Werthera, pretože takmer každý si musí prejsť stigmou krutej lásky. Werther bol snílek a idealista. Keby nedokoná svoj čin, mohol z idealizmu prejsť k realizmu. Takto sa diskvalifikoval z celej životnej dráhy a naplnenia lásky.
Sekundárny príbeh vo mne tak veľmi nezarezonoval. Dal sa prečítať ľahko, to áno, no to je tak všetko.
Po pár dobrodružstvách nakoniec dochádza k očakávanej konfrontácii Nika a tajomného vraha. Samotné pozadie dávnej vraždy má nádych kultizmu či sektárstva, čo ešte viac ozvláštňuje celý dej. Za mňa štandardné ukončenie tejto duológie.
Príjemná oddychovka s komornou atmosférou cintorína. Život Nika je idylický, upír-pestún má svoju charizmu a vrah má pohnútky dosť tajomné. Kresba je adekvátna a celkovo som nič rušivé v knihe nenašiel.
Surová kresba, surová krajina, surové prostredie a suroví ľudia. Od začiatku čakáte, čo a kedy sa sk*rví, a nakoniec vás záver milo prekvapí. Oddychovka na pár hodín.
Útla knižôčka, ktorá si dáva za cieľ ponúknuť čitateľovi pohľad na jeden prúd pramennej bázy venujúcich sa životu starých Slovanov. Niektoré arabské správy boli už v menšom množstve uverejnené aj v knihe "Pramene k dejinám Veľkej Moravy" od P. Ratkoša. Teraz má však čitateľ možnosť nahliadnuť komplexnejšie do danej problematiky.
Opus magnum A. Moora sľuboval neviem aké dávky lovecraftovskej hororovej atmosféry. Fanúšik H.P.L. mal slintať blahom a dosiahnuť trvalú erekciu. Aspoň toľko bolo humbuku okolo tohto chystaného titulu. Nič také sa nedialo - až na tú erekciu, ktorá na čitateľa vykúka v skorom každom jednom príbehu. Osobne som z celého komiksového univerza inšpirovaného mýtom Cthulhu sklamaný.