Miro.slav
komentáře u knih
Malá škola filozofického myslenia
Karl Jaspers
Jaspers sa snaží svojimi asi desiatimi-jedenástimi esejami navnadiť človeka k záujmu filozofovať. Ale nie v pejoratívnom zmysle "špekulácie", "nezmyselného hádania sa" či "sofistiky", ale v hĺbkovom vhľade do bytostných problémov.
Rozum a existencia
Karl Jaspers
Jaspers ako teistický existencialista uznáva hranice vedy a rozumu, no tie nedokážu uchopiť existenciu ako takú, ani Boha ako takého ani transcendenciu. Veda a rozum sa viažu na všetko empirické, no to, čo je mimo našu planétu, to podľa Jaspersa nie sú schopné uchopiť. Myslím, že práve Jaspers uvádzal ako príklad to, že síce vieme uskutočniť cestu na Mesiac, ale cestovať do kozmu ku hviezdam nedokážeme. A rovnako je obmedzený aj ľudský rozum.
Druhé pojednání o vládě
John Locke
Locke je neprávom neuznaný, čo sa týka jeho sociálnej filozofie. Taký Hobbes alebo Rousseau sú filozofi, ktorých myšlienky o spoločenskej zmluve sú viac než známe. Locke sa však nachádza akosi v úzadí. Možno za to môže jeho štýl, ktorý nie je tak kvetnatý ako Hobbesov "Leviathan" alebo za to môže nie tak radikálna filozofia ako je filozofia Rousseaua, ktorá dala základy francúzskej revolúcii. Nech je ako chce, Lockov spis je hodný prečítania a následná komparácia s Hobbesom a Rousseauom v otázke založenia spoločnosti bude o to plodnejšia.
Existence a ten, kdo existuje
Emmanuel Levinas
Tak ako nie je možné abstrahovať človeka ideálneho, bez rodinných, kultúrnych či národných väzieb alebo spoločnosť bez konkrétnej histórie a tradície, tak nie je možné hovoriť ani o nejakej existencii osebe. Vždy je to iba existencia konkrétneho jednotlivca. Potiaľto s Lévinasom súhlasím. No tam, kde už Lévinas vzťahuje do hry druhú osobu, tam už je to polemické.
Čas a jiné / Le Temps et ľAutre
Emmanuel Levinas
Personalistická filozofia prezentovaná Lévinasom, Maritainom a Buberom, ako i teistický existencializmus v podaní Jaspersa a Marcela, sú všetko filozofie stavajúce na vzťahu jedinca s tým druhým. Už apriori ide o filozofie, ktoré prezentujú koexistenciu človeka s iným človekom, či spoločnosťou. V tomto duchu sa nesie aj táto útla knižka. V podaní E. Lévinasa znamená čas mať vedomie a mať vzťah s druhým človekom. Osobne mi personalizmus veľmi nesedí. Skôr ma zaujímajú individualistické filozofie voluntarizmu, ateistického existencializmu či kritické filozofie davovej spoločnosti.
Duch ve světě techniky
Arnold Gehlen
Už iba z toho titulu, že od Gehlena nie je veľa jeho diel preložených, danú knihu odporúčam. Určite sa k nej plánujem vrátiť.
Místo člověka v kosmu
Max Scheler
Súhlasím s názormi uvedenými nižšie. Tiež som mal od tejto knihy iné očakávania. Čakal som nejaké ukotvenie človeka v okolitom fyzickom svete - niečo na štýl Hartmannovej ontológie. Scheler sa v tejto knihe snaží vytvoriť vedecky založenú filozofiu, vychádzajúcu z najnovších biologických poznatkov. No rozsah tohto diela už apriori ukazuje na to, že sa to Schelerovi podarilo iba sčasti. Keby je rozsah spisu obsiahlejší, bolo by Schelerovo úsilie korunované úspechom. Ale aj tak odporúčam.
O studu
Max Scheler
Max Scheler je známy svojim fundamentálnym dielom "Miesto človeka v kozme". Síce sa Scheler radí spolu s Gehlenom a Plessnerom k zakladateľom tzv. filozofickej antropológie, tak v diele "O studu" mi Schelerove názory veľmi pripomínali názory Nietzscheho a Schopengauera, v ktorých sa vyjadrovali k hanblivosti či cudnosti.
Nové cesty ontológie
Nicolai Hartmann
S Hartmannovou filozofiou som sa stretol skrze túto knihu venovanú ontológii. Zaujala ma jeho hierarchia bytia. Hartmannove rozdelenie skutočnosti na niekoľko poschodí mi veľmi imponovalo. Uvedomenie si toho, že každá vyššia forma stojí na tej nižšej, je klincom do rakvy antropologickej povýšenosti ľudstva. Síce sa pyšníme duševnou a duchovnou stránkou, no obe stoja na nižších poschodiach zvyšku organickej a anorganickej skutočnosti. Bez týchto základov by ľudská kultúra a ľudské vedomie nemohli existovať. A toto sa mi u Hartmanna strašne páčilo.
Muži zákona
Louis L'Amour
Moja posledná "sackettovka". A na dlhú dobu posledný western.
Veľká rieka na západe
Louis L'Amour
Moja predposledná "sackettovka". Kniha nie je zlá, ide o príjemné odpočinkové čítanie. Mám však pocit, že som už z westernov vyrástol.
Na bojovom chodníku
Louis L'Amour
V stereotypne nalinkovaných hraniciach westernu, pôsobila táto kniha podnetne a originálne. Obchodovanie a kupliarstvo spolu s tradičným dobrodružstvom v neprebádaných končinách Ameriky dodávajú knihe náboj.
K ďalekým modrým vrchom
Louis L'Amour
Krásna obálka, zvedavosť podnecujúci názov, príbeh lákajúci dobrodružným putovaním ešte nepreskúmaným kontinentom. Kniha má všetky atribúty, aby poskytla oddych a zábavu.
Sackettova zem
Louis L'Amour
Čítané v časoch dospievania, keď som okrem iného zbožňoval "mayovky" a "verneovky". Sága o Sackettovcoch bola príjemným spestrením. Dnes v dospelosti by som to možno už s takým nadšením neprijal. Rád by som sa však k tomu ešte raz vrátil.
Záhada bezhlavého koňa
William Arden
Moja posledná prečítaná záhada. Ďakujem knihám o Jupiterovi, Petrovi a Bobovi za super detstvo. Nie všetky príbehy boli skvelé, no určite by som ich hodnotil inak, ako teraz spätne z pohľadu dospeláka.
Záhada magického kruhu
Mary Virginia Carey
Trochu ezoteriky a štipka okultizmu by mali pátračov opäť posunúť zo sivého priemeru. No nestalo sa tak. Škoda.
Záhada podmorského obra
André Marx
Ďalší skvelý dobrodružný diel. Zmena prostredia a presun z lokalít Rocky Beach príbehom iba prospelo. Cítiť z toho svieži vzduch novej inšpirácie.
Záhada neviditeľného psa
Mary Virginia Carey
Nie úplne originálna kniha, ale svoje svetlé momenty to malo. Doteraz si pamätám, ako zmizla tá krištáľová soška.
Záhada planúcich brál
Mary Virginia Carey
Geniálny príbeh, aspoň tak na mňa zapôsobil v detstve. Dotyk mimozemšťanov, odľahlý ranč a záhady všade navôkol. Skrátka skvelé.
Záhada purpurového piráta
William Arden
Po predchádzajúcom skvelom príbehu o planúcich bralách sa kvalita posunula teochu dole. Slabší priemer.
