Miro.slav
komentáře u knih
Golem - metla Čechů
Walter Jacobi
Kniha, o ktorej som nemal ani tušenie, že jestvuje (a pritom rok prvého vydania je 1942). Jacobi podáva zaujímavé dobové prepojenie politických štruktúr v rámci 1. ČSR. Vedel som, že prvá republika bola liberálna, voľnomyšlienkárska a tvorila tzv. "ostrov demokracie v strednej Európe", no po prečítaní tohto spisku sa mnohé udalosti ukazujú v novom svetle. Hoci na druhú stranu, treba rátať s možnou dobovou nemeckou propagandou. Každopádne, kniha stojí za prečítanie.
Smrt Západu – Jak vymírání obyvatel a invaze přistěhovalců ohrožují naši zemi a civilizaci
Patrick Joseph Buchanan
V knihe sa nepíše takmer nič zásadne nové. Buchananovu "Smrt západu" som mal však v hľadáčiku už dávno. Vtedy ma od čítania odrádzalo prílišné uľpievanie na judeo-kresťanskom základe, a ozaj je tomu tak. Buchanan až príliš pertraktuje návrat ku kresťanským hodnotám a tradíciám. No budiš! Čo však knihe asi najciac podráža nohy, je štylistika. Tú vydavateľ naozaj odflákol.
Kladne však hodnotím Buchananov postoj k Rusku a Srbsku. Ako aj kritické a odmietavé stanovisko k bombardovaniu Juhoslávie jednotkami NATO. To sa u amerických elít tak často nevidí. Rovnako ma zaujal realistický postoj k prítomnosti vojsk USA na Blízkom Východe. Buchananova kniha je síce dnes už menej bombastická, no stále aktuálna, pretože symptómy, ktoré autor predkladá a ktorými diagnostikuje chorobu západnej civilizácie stále pretrvávajú.
Kapitoly o českém fašismu
Miroslav Gregorovič
Ako už napovedá sám názov, nejde o vyčerpávajúcu monografiu na danú tému. Tým však netvrdím, že kniha je povrchná. Pre mňa išlo o zaujímavé zoznámenie sa s málo známym historickým obdobím. Mená ako Gajda, Moravec či Vajtauer mi boli síce známe, ale bez hlbších súvislostí. Rovnako aj N.O.F. alebo Vlajka. Autor v niektorých pasážach vystupuje príliš subjektívne, avšak to na čitateľnosti vôbec neuberá. Odporúčam.
Dobyvačné armády
Jean-Claude Gal
Čakal som conanovský štýl. Asi z toho titulu som ostal spočiatku sklamaný. Kresba je príliš exotická, brnenie je extrémne v štýle fantasy a dej je chaotický. Ono sú to totiž iba čriepky väčšej idei o veľkej neporaziteľnej armáde. Čo sa mi páčilo boli exteriéry - potemnelé hrobky, útesy a púšte. Asi najviac som si užil čiernobiely dodatok o stavbe katedrály - to bol majstrovský počin.
Škola opilosti
neznámý - neuveden
Kto sa chce školiť (v) opilosti, môže siahnuť buď po fľaške alebo po knihe. Ja osobne som ostal verný zásade "Nie! Radšej knihu!", hoci túžbe vyskúšať si namiešať grog som neodolal. Napriek tomu, alebo práve preto, odporúčam siahnuť po tejto publikácii, hoci kapitoly kvalitou a štýlom dosť kolíšu. Aspoň ja som musel pretrpieť nudný a nezáživný úvod o brandy, sherry a koňaku. Potom sa ale začala podávať vodka, whiskey, rum a konečne sa to rozbehlo. Príjemné opojenie z historicko-spoločenských a výrobno-technických faktov vystriedala opäť kapitola, tentoraz o gine, ktorá mi nebola po chuti. Napravenie chuťových (a mozgových) kanálikov prišlo až s tequilou a šampanským. Keďže ide o faktografickú sondu do fenoménu s názvom alkohol, tak v prílohe je možné nájsť recepty na najznámejišie druhy koktejlov (samotné slovo "koktejl" má zaujímavé etymologické pozadie). Knihu rozhodne odporúčam.
Dejiny písané vodkou: Alkohol, autokracia a tajné dejiny Ruska
Mark Lawrence Schrad
V knihe sa neustále spomína "autokratický systém" a spojenie "dejiny písané vodkou". Aby si čitateľ nemyslel, v Rusku a jeho dejinách to nebolo iba o vodke. Ešte pred vynálezom destilovania vodky, to bolo o medovine, pive, kvase, víne. Až od istého obdobia dochádza k pilovaniu umenia výroby vodky a samohonky. Zaujímavé sú fakty o Ivanovi Hroznom, Petrovi Veľkom, o nástupe socializmu a o súčasnom stave Ruska presiaknutého alkoholizmom, chudobou a veľkou úmernosťou. Rozhodne knihu odporúčam.
Vyprávění o minulých letech aneb Nestorův letopis ruský
neznámý - neuveden
"Povesť vremennych let" je základným pilierom pramenného fondu ku skúmaniu raných dejín Kyjevskej Rusi. Už veľmi dlhú dobu som mal v hľadáčiku Nestorov letopis. Vedel som teda do čoho idem. Rozprávanie o "drevnej Rusi", o staroslovanských zvykoch a viere nepoškvrnenej christianizáciou či legendy o Rurikovcoch boli a sú vrcholom tohto diela. Po prijatí kresťanstva a vyvrátení Perunovej modly sa už letopis venuje klasickým panovníckym intrigám (výboje, zrada, spojenectvá, výboje, vraždenie, nedodržanie spojenectva atď.), čo mňa osobne nejako hodnotne neobohatilo.
Střet civilizací
Samuel Phillips Huntington
"Na druhou stranu, jakmile se v nějaké jiné společnosti jednou usídlí západní virus, je obtížné jej z ní vymýtit. Virus přetrvává, ale není smrtelný [...] Výsledkem [...] jsou rozpolcené země, nikoli země náležející do západní civilizace. Tyto země jsou nakaženy i kulturní schizofrénií, která se stává jejich trvalou a určující charakteristikou."
Je to zaujímavejšie, než Fukuyamov koniec dejín. Musím povedať, že stret civilizácií pôsobí realistickejšie ako vyfabrikovaný "harmonický a pokojný" posledný človek liberálnej demokracie. Ku koncu sa Huntington už iba opakuje a stráca paru. Kto čakal epické kolízie civilizácií, ten bude zo záveru asi sklamaný.
Conan z Cimmerie. Svazek I
Jean-David Morvan
Obálka je tu najmenej podarená zo všetkých troch variant. Kresba je, až na prostredný príbeh, famózna. Čítalo sa to samé. Síce na komiksy, ani na Conana nie som, stojí to ozaj za to.
Encyklopédia histórie sveta
kolektiv autorů
Pre deti dobrá možnosť dotknúť sa histórie. Pre mňa rovnako. V čase detstva bez inťernetu to bol ozaj zdroj informácií.
Řetězová reakce
František Kotleta (p)
Dá sa to čítať, ale pri tejto časti som chcel mať už celý "Spad" za sebou. Nie je to už totiž ono. Ako keby sa Kotleta vypísal a teraz už ide iba zotrvačnosťou. Škoda. Začiatok "Spadu", ale hlavne Perunova krev boli ozaj bombové "nářezy".
Rázová vlna
František Kotleta (p)
Celá séria mohla skončiť týmto dielom. Bolo by to hodné pamiatky h. z I. Avšak stále je to príjemné čítanie, kde sa na scéne objavujú, okrem hlavných hrdinov a kultu Meniteľov, novodobé ukrajinské Amazonky, čo knihe dáva nádych istej postčernobylskej sviežosti.
Poločas rozpadu
František Kotleta (p)
Na scénu nastupuje kult Meniteľov, pričom hlavná parta sa vydá po ich stopách. Na môj vkus je v knihe až príliš funkčnej techniky, ako keby apokalypsa ani nenastala. Stále dobré, no miestami sa niektoré pasáže stávajú vzájomne veľmi podobnými. Tým celý dojem z knihy splýva do jedného hmlistého pocitu šablónovitosti a tuctovitosti.
Spad
František Kotleta (p)
Príjemné postapokalyptično. Začínam byť akosi závislý na lokálnej spisovateľskej tvorbe (a filmografii). A mám už po krk, lokalizovať všetko do anglosaského prostredia. Ak máte podobnú potrebu, siahnite určite po Kotletovej sérii Spad. Esenciálna slovanská katastrofičina. Subjektívne lepšia (rozumej, dynamickejšia) ako Glukhovskeho Metro.
Lovci
František Kotleta (p)
Kotletov štýl môžem. Rovnako môžem jeho pohľad na blízku budúcnosť. Taktiež môžem brakovú oddychovú literatúru. Táto kniha ma však nenadchla. Splývala mi s "Hustým nářezom". Nezanechala vo mne žiaden záblesk zaujímavej brakovosti. Na Perunovu krev sa to nechytá ani náhodou!
Pět tajemství šťastného vztahu člověka a psa
José Arce
Príliš rozťahaný štýl knihy. No inak inšpiratívna publikácia na zamyslenie. Niektoré veci som použil pri výcviku psa. Niektoré menej - predsa len, je to všetko teória. Napriek všetkému, odporúčam.
Germánská mytologie
Maria Wolf
Kniha nie je zlá. Ako úvod do štúdia severskej mytológie postačuje. Pri hlbšom ponore, je však treba siahnuť po obsiahlejších sekundárnych, ale hlavne primárnych zdrojoch.
Severské mýty
Raymond Ian Page
Príjemné a nevyčerpávajúce uvedenie do problematiky severských mýtov. Autor sa zameriava hlavne na štyri najvýznamnejšie božstvá, Wotana, Donnara, Lokiho a Baldra.
Edda, Sága o Ynglinzích
Snorri Sturluson
Severania mali to šťastie, že Snorri Sturluson spísal aspoň časť ich mýtov do Prozaickej Eddy. Eddické príbehy sú často dosť známe z rôznych sekundárnych zdrojov venujúcich sa germánskej mytológii, no prečítanie si ich v neskrátenej forme stojí ozaj za to. Odporúčam.
Konec dějin a poslední člověk
Francis Fukuyama
Fukuyama síce hovorí o konci dejín, ale rozhodne to netreba chápať v zmysle zastavenia ľudskej aktivity a nastolenia nemenného status quo. Autor myslí skôr koniec veľkých dejinných a spoločenských zmien, ktoré by boli v centre záujmu historiografie. Podľa Fukuyamu sme dospeli do štádia, keď na celom svete zavládne totalitarizmus liberálnej demagógie... pardón, panstvo liberálnej demokracie. Nemám nič proti filozofickým názorom, ktoré sú z opačného názorového spektra, ale Fukuyama nakoniec vo svojej argumentácii skĺzol k tomu, že viac-menej popiera svoju tézu. A to vedy, keď začal poukazovať na istú dávku iracionality a "thymu", ktoré sú potrebné k ľudskému sociálnemu rozmeru. Rovnako negatíva, ktoré so sebou liberálna demokracia nesie, nie sú zanedbateľné (ekologické krízy, nezamestnanosť, vykorenenosť, nárast kriminality a drog, etnická a náboženská neznášanlivosť atď.). Autor skĺzol k tomu istému egocentrizmu ako katolicizmus, ktorý videl koniec dejín v príchode Krista. Taktiež chiliasti očakávali koniec dejín na prelome tisícročí. Marxisti zase vnímali koniec dejín v nastolení komunizmu a beztriednej spoločnosti. Tretia ríša mala pretrvať tisícročie a pod. Čiže podobných výmyslov ako nám predkladá F. Fukuyama tu už bolo viac než dosť. Napriek tomu knihu odporúčam a odporúčam aj siahnuť po Huntingtonovom "Strete civilizácií".
