Miro.slav komentáře u knih

Nevlieklo sa to ani náhodou! Práve naopak, kniha má konečne spád, bez nejakých retardácií deja - ako tomu bolo v druhej knihe ("Dopoledne" a "Odpoledne"). Ja som bol navýsosť spokojný. Sme totiž svedkami toho, ako sa žije vo svete alternatívneho národného socializmu. Dokonca môžeme s istou dávkou nadsázky povedať, že takto nejako by vyzeral svet Harryho Pottera v reáliách Tretej ríše. Franz von Karst-Nowotny ako H. Potter (tiež vyrastá u nevlastných rodičov, navštevuje elitnú školu, kde strávi cca 8 rokov, má magický artefakt...), nórsky princ Gunnar ako Ron Weasley, Féma ako Slizolin, Lutze zase Snape a Reginleif ako sadistický Dumbledore strihnutý s Voldemortom. To už preháňam, ale celkovo mi príbeh evokoval práve Rokfort a Harryho Pottera, avšak v riadnej dávke temnoty. Za mňa zatiaľ najlepšia kniha, čo sa týka Valhaly.

30.04.2019

Každý kto vzdal "Dlouhý den Valhaly" môže ozaj ľutovať. Pokračovanie je ozaj skvelé, len miestami mi chýbal Arnim rytier von Gallwitz, hildr Reginleif či Jednooký Grímni. Postavy sú tu totiž väčšinou úplne nové. Aj samotné ponímanie príbehu je úplne iné. Až na samom konci sa dozvedáme, kto bol onen Jednooký počas boja s Arnim von Gallwitzom pri dračej zdochline na Vígride v prvej časti. Skvelé. Uvidíme, čo prinesie finálna časť.

2 27.04.2019

Oproti prvej knihe "Dlouhý den Valhaly. Meče a prsten & Vetřelci" tu máme pár zásadných zmien. Za prvé, nie sme už vo Valhale, ale v Midgarde. Za druhé, Arnim von Gallwitz je mimo dej a hlavnú úlohu má Gunnar a členovia sanhedrimu. Za tretie, plynutie deja je spomalené na minimum, čo knihu robí dosť ťažkopádnou. Chýba tomu nádych mytológie, čo bolo v prvej knihe. Jedine pasáže o Gunnarovi a Skuld v Meste mŕtvych, či o Crommelinovi a projekte "Ariadna" boli z dejového hľadiska zaujímavé. Inak je markantná časť knihy zameraná na opis: nudný opis "superskvelej" Malej Ameriky, nudný opis sanhedrimu, nudný opis Novej Moravie atď. A do toho ešte autor zaťahuje reálne postavy dobovej histórie a snaží sa do alternatívneho sveta napasovať reálne historické udalosti. Za mňa celkom fajn. Iba Jarkie K., G. Bush a Václav H. mi tu prišli dosť nepatriční a kazili celkový dojem. Uvidíme čo prinesie ďalší diel.

17.04.2019

Zaujímavo poňatá kniha, mapujúca konflikty odohrávajúce sa v Severnej Amerike. Prvá kapitola venujúca sa Vikingom je strhujúca. Tie nasledujúce sú už sčasti stále o tom istom, neustále boje a uzatváranie prímeria medzi kolonistami a Indiánmi. Napriek tomu sú v knihe dychberúce momenty brutality na oboch stranách, hrdinstva či zrady. Uvedené ilustrácie a obrazové prílohy sú originálne a dobovo vykresľujú dané situácie. Škoda, že v knihe nie je zoznam použitých prameňov a literatúry. Takto kniha stráca na hodnovernosti, hoci reflektuje dosť obsiahle historické obdobie.

4 09.04.2019

Doteraz stále neviem, aký je presne rozdiel medzi súrormom a húsormom! Ale k jadru veci, koniec prvej časti pred čitateľa stavia viac otázok než odpovedí! Mám taký pocit, že autor veľmi poskromne dávkuje indície a vysvetlenia - tie sa topia v záplave deja, ktorý nakoniec nevyústi do odkrytia toho podstatného. Akoby autor ponoril všetky kardinálne a esenciálne odhalenia do oceánu technických a erotických opisov, kde sa to dôležité stráca. Napriek tomu skvelé. Odporúčam.

1 04.04.2019

Musím priznať, že túto prvú knihu som začal čítať už pred rokmi, ... a nedočítal. Teraz som sa k nej opäť vrátil a od začiatku to bola poriadna jazda (zas a znovu zisťujem, že na veľa kníh treba ozaj dozrieť a čítať ich v pravý čas). Samozrejme, spočiatku je autorov štýl dosť svojský, kvetnatý a obsiahly. No zvykol som si a už nič nestálo v ceste hltať kapitoly ako obor Managárm svoje obete. Spojenie severskej mytológie a čias prvej svetovej vojny je vskutku geniálne. Dvojplošníky a trojplošníky proti hrimtúrsom a drakom. Olej a guľomety proti mečom a katanám. Grímni s einherjemi proti Súrtovi s jeho Pánmi času. Excelentné.

P.S.: nemeckí votrelci z druhej svetovej vojny sa tu objavia zatiaľ iba okrajovo.

01.04.2019

Súhlasím s tým, že ukončenie série je ozaj epesné. Kopec akcie, intrigy, starí známi, hektolitre krvi, utrhnuté a dorastené údy, skrátka ingrediencie ako majú byť. Ale po prečítaní celej "ságy" sa všetko zlieva do jednej kopy a dojem z celkového diela je kadejaký. Parádne a najlepšie boli historické narážky a vzájomné doberanie sa medzi Germánom a Slovanom.

8 19.03.2019

Druhý diel pokračuje opäť v našliapnutom tempe. Ocitáme sa v Južnej Amerike, v Hispánii a konečne v domovskom Česku. Parta transupírov je skvelá, dozvedáme sa prečo má Germán meno staroslovanského boha a samotný koniec núti siahnuť po poslednej časti. Skvelé a epesné.

5 19.03.2019

No, spočiatku mi to neprišlo ako "hustej nářez", skôr ako "nářez bez riadnej dávky korenia a soli". Až odkedy nastúpila na scénu P., tak to začalo mať grády. Kotleta nakoniec opäť nesklamal. Hlášky, akcia, vtip a riadna priehršť zbraní, krvi a utrhnutých končatín. Dej sa nesituuje iba do Čiech, ale spolu s J. Bezzemkom sa pozrieme, okrem Poľska a Ukrajiny, aj do Číny. Za mňa nakoniec fakt dobré. Idem rovno na "Fakt hustej nářez".

6 14.03.2019

Kniha má 60 rokov, ale fakt sa na ňu nechytajú niektoré dnešné braky. Spolu s mladým hrdinom Nikom prekonávame turbulentné udalosti na území strednej Európy v 7 st. (dochádza k stretu Slovanov s Avarmi a k avarskej porážke v r. 623, dosadeniu Sama na trón slovanského nadkmeňového zväzu a následnej vojne s franským kráľom Dagobertom v r. 631). Nechýba avšak ani opis avarského hrinku, na scénu nastupujú slovanské božstvá ako je Perun, Černobog či Svantovít, nechýba vyslanie Sicharia k Samovi či označenie Slovanov ako "pohanských psov". V knihe ale absentuje hradisko Wogastisburg. Okrem Nika som si obľúbil starého Avara Chunzáka. Odporúčam.

P. S.: po zistení, kto bol vlastne Nik, som si musel pustiť album "Slovanská krev" od Adultery.

7 13.03.2019

Autor mapuje ďalšiu časť skladačky Tretej ríše. Teraz sme svedkami toho, ako sa pred nami vynárajú počiatky, vrchol a koniec Geheime Staatspolizei, skrátka Gestapa. Okrem predstaviteľov, členov a histórie je čitateľ svedkom aj praktík a výsluchov tejto polície. Odporúčam.

3 13.03.2019

Výborne zvolená téma o fenoméne zvanom Waffen-SS. Autor sa zhostil tejto témy naozaj bravúrne. Prečítané jedným dychom. Odporúčam spolu s knihou "Panská rasa".

3 13.03.2019

Sprvoti kniha ponúka to, čo čitateľ apriori očakáva. Josef Müldner sa dotýka naozaj histórie Slovanov na Balte, ale po niekoľkých kapitolách začne byť zrejmé, že kniha nebude len historická. Veľa priestoru autor venuje svojim vlastným cestám po baltickom pobreží. Na tom by nebolo nič zlé, nemám totiž nič proti miestopisom či etnografickým štúdiám. Rád som sa dozvedel o Kašuboch, o hrade Marlbork, o meste Gdaňsk či Roztoky. Ale čítať o tom, kde čo koľko stojí, ako sa dopraviť tam a tam, kde sa ubytovať atď., skrátka to robí knihu menej príťažlivou. Záver knihy je však už opäť zaujímavý. Odporúčam.

3 09.03.2019

Hmmm, sakra, toto nie je to masisko, čo bolo v Perunovej krvi! Tu sa žiadna kotleta nekoná. Ale mohla sa, škoda. Tento prequel vyznieva dosť naprázdno. Žiadne hlášky, málo akcie, chýba tomu kotletovský duch. Plusom je ale prostredie raného stredoveku, keď na scénu prichádzajú Slovania. Zaujímavé tiež je, že Germán má slovanské meno Radegast. Uvidíme, čo prinesú ďalšie časti.

7 06.03.2019

"...když jste nesmrtelná pohanská stvůra, bezpečnost domácích spotřebičů vás nejspíš moc netrápí." (F. Kotleta - Perunova krev II., s. 13)

Ešte lepšie než prvý diel! Knihe vôbec nevadí, že sa dej orientuje hlavne na M. F. a zvyšní dvaja veteráni sú v ústraní. Práve naopak, takto je to kompaktnejšie a viac to pôsobí ako slovanská fantasy. Za mňa plný počet. Dozvedáme sa viac o amulete, čo dostal M. F., zistíme kto je Rožanica a Nyja, vstúpime do Černobogovej sluje v skalách niekde na Šumave atď. Domina Chors je teraz dosť v ústraní, ale zato sadistického Jarila-úchyla si užijeme viac než dosť. Kotleta z dávnych slovanských bohov spravil ozaj bandu egoistických a tyranských bytostí (česť výnimkám). Knihu všetkým odporúčam, len škoda, že Černobog-sympaťák nemal v celom príbehu väčšiu rolu. Samotný záver s Perunom je čerešnička na torte.

"Nastartoval jsem motorku a vyrazil do Prahy za Perunem. Konkrétně jsem mířil na Břevnov. Do kláštera. Ty povídačky, které zmiňoval Černobog, totiž byly pravdivé. Nejvyšší ze slovankých bohů se dal na křesťanství." (F. Kotleta - Perunova krev II., s. 241)

9 05.03.2019

"Podle mně prostě ten starej mazanej b*stard posmrtně vyj*bal s celým slovanskýn panteonem, vo*e." (F. Kotleta - Perunova krev I., s. 173)

Až doteraz bolo pre mňa synonymum pre slovanskú fantasy meno Juraj Červenák a nemyslel som, že to niekedy niečo zmení. Až kým neprišiel F. Kotleta! Kotleta namiešal taký parádny "nářez", že sa to nedá ani vyjadriť. Je to skrátka neotrelé, geniálne, hláškujúce, plné streľby, akcie, rozsekaných tiel, streľby, dynamiky, sexu a streľby. K tomu prirátajte tri "mafiánske gangy" staroslovanských bohov pod vedením Velesa, Svaroga a Černoboga a je o zábavu postarané. Samozrejme netreba zabúdať ani na sadomasochistickú bohyňu-dominu Chors a kopec víl, vetrníc, vodných démonov a vlkodlakov. Fakt mazec!

Veď posúďte sami:

"Nebývám tak pateticky teatrální jako můj bratr. Já jsem na lidi buď hodný, nebo je rovnou vraždím," usmál se Černobog. (F. Kotleta - Perunova krev I., s. 163)

8 04.03.2019

Tak, nakoniec došlo aj na Peruna. Tomu som fakt rád. Badigin síce píše zdĺhavo a rozťahano, avšak po prekúsaní sa asi polovicou knihy, to začne byť vcelku zaujímavé. Na môj vkus je tam zbytočne veľa nepodstatných postáv a samotnú orientáciu sťažuje tiež fakt, že postava má dokopy tri mená a vy často netušíte o koho ide, keď autor volí raz prvé meno, potom druhé meno, nakoniec priezvisko či nebodaj kombinácie týchto možností. Osudy mnohých negatívnych postáv sa čitateľ ozaj dozvedá takmer na jednej jedinej strane, čo pôsobí dosť odfláknuto. Avšak samotný záver v pohanskej dedine so slovanskými modlami stojí fakt za to. Síce neviem prečo je Perun chápaný ako božstvo ohňa, keďže jeho primárnou funkciou bolo zosielanie dažďa a búrok (atribút blesku) a patronát nad bojovníkmi (atribút sekery). Napriek tomu to stojí za prečítanie.

02.03.2019

Väčšina príbehov je notoricky známa, avšak nezaškodí si ich osviežiť. Prometheus, Orfeus, Theseus, Perseus či Odysseus sú figúrami gréckej mytológie par excellence. Rovnako Herakles, Iáson alebo Achilles zase tvoria synonymum hrdinstva. Rád som tieto príbehy čítal znova. Ale oveľa radšej som bol, keď som mohol načrieť do menej známych vôd, ako bol príbeh o Fylemónovi a Baucis, Érotovi a Psyché či o Gýgovi a jeho prsteni. Odporúčam.

4 27.02.2019

Musím iba súhlasiť s názormi čitateľov, ktoré sú uvedené nižšie. Vydanie v podaní Dauphin naozaj nevyšlo. Obálka je síce luxusná, ale to je tak všetko. Mapy sú odfláknuté, obrazové prílohy sú odfláknuté, číslovanie je odfláknuté, ba aj samotný obsah je odfláknutý. Ale, nech je technická stránka akokoľvek hrozná, samotný text je úchvatný. Dozvedel som sa veľa nového a celková situácia Samojedov na Sibíri mi pripomínala situáciu Indiánov v Severnej Amerike. Knihu beriem ako ďalšiu črepinu k poznávaniu šamanizmu (napr. aj Kai Donner tvrdí, že Samojedi používajú pri svojich rituáloch amanitu muscariu) a preto ju každopádne odporúčam.

4 26.02.2019

Zaujímavo poňatá kniha. Okrem samotných amuletov a talizmanov vo všeobecnej rovine, sa autor dotýka veľkou mierou práve slovanskej problematiky. Nerozoberá iba amulety a talizmany, ale predkladá tiež nápis na Velestúre a v Bodinej. A v neposlednom rade sa venuje aj slovanským božstvám a bytostiam. Som rád, že ju mám v knižnici.

2 26.02.2019