Miro.slav komentáře u knih

Veľmi v skratke podané predstavy o slovanskom uctievaní predkov a o trojici slovanských božstiev - Svarogovi, Perunovi a Velesovi. Zaujímavá bola informácia o postave smrti, Smrtnice. Napriek krátkemu brožúrovitémi obsahu, môže byť.

4 25.12.2018

"Slované domohše se vítězství, zpustošili mečem a ohněm celou krajinu hamburskou ... ba pohané polámali i kříže na posměch Spasiteli našemu." (Helmold - Chronica Slavorum, kniha I., hlava XXIV.)

Helmoldova "Chronica Slavorum" sa radí medzi základné pramene k dejinám polabských a pomoranských Slovanov. Obsahuje hlavne cenné zmienky o pôvodnom slovanskom náboženstve, o bohu Provem, o Radegastovi či o arkonskom Svantovítovi. Práve záujem o slovanské náboženstvo, zvyky a dejiny sú nosným pilierom tejto Helmoldovej kroniky. Všetko ostatné, všetci biskupovia, arcibiskupovia, vojvodovia a cisári, to všetko má význam iba v kontexte slovanského pohanstva. Inak, aspoň pre mňa, to bolo irelevantné a človek sa v záplave týchto cirkevných a kresťanských mien stráca. Každopádne, kniha obsahuje cenné informácie nielen k pôvodnej slovanskej viere, ale aj k významným slovanským panovníkom ako boli Gottšalk, Krut, Niklot či Pribislav a Vratislav. Odporúčam knihu čítať až po prečítaní Pludekových "Pověstí dávných časů", kde Alexej Pludek veľkou mierou čerpá práve z Helmolda, no podáva príbehy v stráviteľnejšej podobe.

2 02.12.2018

Kniha je to určite hodnotná, aj keď ide o autorovu fikciu a často aj o kompilát iných povestí, rozprávok či bájí. Kvalita kapitol kolíše, keďže asi od príbehu o Provem a Per(e)plut sa rozsah príbehov dosť skracuje a často už to ani nie je primárne o danom božstve. Každopádne odporúčam, keďže materiálov o slovanskej mytológii nie je zase až tak veľa. Ilustrácie sú prekrásne a celkovo aj systematika vytvorenia slovanského panteónu až tak neškrípe. Kto sa však danej problematike hlbšie venuje, vie že Slovania nikdy takýto ucelený panteón nemali (resp. sa aspoň nezachoval). No to nič nemení na tom, že ide o naozaj vydarený počin. Samozrejme, že v knihe sú štylistické a gramatické chyby, alebo sa najprv dozvedáme, že Lada mala tri dcéry, Mokoš, Živu a Morenu. No pri kapitole o Morene, a aj pri kapitole o Žive, sa však uvádza, že sú to dcéry Mokoše. Tu je vidno, že autor túto nezrovnalosť prehliadol, ale to však nič nemení na tom, vychutnať si túto fantastickú knihu, ktorá sa číta veľmi ľahko.

Mám len jedinú výhradu, a to je výhrada faktografická. Autor síce stotožňuje Svaroga, Perúna a Velesa pod jedno božstvo Triglav-Belobog, no z histórie vieme, že Triglava symbolizoval čierny kôň, nie biely (hoci, ak by malo ísť o Beloboga, patrilo by sa aby aj jeho kôň bol biely, ako bolo zvykom u väčšiny slnkobohov). Preto toto spájanie Triglava s inak nedochovaným Belobogom (z Helmoldovej kroniky sa dozvedáme iba o Černobogovi) je dosť nešťastné.

5 27.11.2018

Čakal som rozprávkovo ladené čítanie a dostal som výbušnú zmes slovanského (nie gréckeho) ohňa. Kniha je ozaj skvelá a nič na tom, že pochádza zo 70-tych rokov. Som rád, že v dnešnej dobe opäť ožíva záujem o slovanské korene (aj čo sa týka vydávania kníh). Autor nám predkladá 11 príbehov, ktoré na seba nadväzujú a odkazujú na seba navzájom. Až na prvý a posledný príbeh (O Samovi a O Přemyslovi) sú zvyšné povesti venované polabským a pomoranským Slovanom, hlavne Obodritom a Veletom. Dozvieme sa tak o neznámo známej Radohošti-Retre, o Arkone a jej páde, o Volyňskom (Wolinskom) Triglavovi a pod. Autor spája historicky ladenú fikciu s údajmi z kroník a histórie. Kroniky a kronikárov aj uvádza, tak je možné siahnuť aj po primárnom zdroji. Z celého diela plynie smútok a žiaľ nad bratovražednými spormi a vojnami, ktoré bohomžiaľ sú realitou aj 21. storočia. Alexej Pludek tak nenásilne vytvára ideu o slovanskej jednote. Hodnotou tohto diela je však aj to, že autor nielen že zaujímavou formou spracúva kronikárske zápisky, ale príbehy dopĺňa aj o kultúrny, hospodársky a vojenský život Slovanov. Pekne to bolo ilustrované v príbehu O Svarožicovi a v príbehu O Domaborovi, kde sa dozvedáme veľa o kulte slovanských božstiev, o svätyniach, o úlohe žrecov, o posvätných vešteckých žrebcoch či o veštbách samotných. Pre mňa určite skvost a odporúčam.

P.S.: príbeh O Boleslavovi - Chrabrom sa však vo vydaní z r. 1971 nenachádza. Snáď nemám skrátenú verziu diela.

8 23.11.2018

Oproti jeho dielu "Dozerať a trestať" mi to prišlo také nemastné-neslané. Samotná téma je fascinujúca, ale prevedenie mi príde dosť rozťahané. Ani nejde tak o to, že by bola kniha obsiahla. S tým by som problém nemal, kľudne by som si prečítal viac o konkrétnych prejavoch šialenstva alebo o tom, ako boli vybavené útulky, či viac o formách liečby a pod. V tomto problém nie je. Problém je v tom, ako Foucault koncipuje kapitoly a ako ťažkopádne volí vetné konštrukcie. Často až príliš omáčkovito krúži okolo nejakej veci, inokedy zase popisuje nejakú udalosť príliš kvetnato, zbytočne zložito či prekombinovano. Napriek tomu táto kniha dopĺňa mozaiku, ktorú už vytvorilo jeho dielo "Dozerať a trestať". Určite však za zmienku tiež stojí Geremekova práca "Slitování a šibenice", ktorá sa taktiež venuje marginalizovaným pauperizovaným vrstvám spoločnosti, ako boli žobráci či bezdomovci.

2 20.11.2018

Famózny Foucault. Prvá práca od tohto autora, čo som mal tú česť čítať a stála ozaj za to. Vývoj penitenciárneho systému a celkovo vznik a potreba väzenia je téma nanajvýš zaujímavá. Foucault dokladá svoje myšlienky dobovými výnosmi, nariadeniami a správami. Opis trestania a dozerania je podaný úplne vierohodne. Treba však rátať s tým, že Foucault reflektuje hlavne vývoj vo Francúzsku. Inak je to skvelá kniha. Odporúčam. Výborne sa hodí ku knihe "Historie trestu smrti".

2 20.11.2018

Na Kafku musí mať človek to správne rozpoloženie, náladu a akosi musí na túto knihu dospieť. Resp. kniha si ho musí nájsť sama. Toto dielo hodnotím vysoko. Cítiť z neho zhmotnenú absurditu, nezmyselnosť, svet obrátený na ruby. Tento Kafkov svet však nie je úplne odstrihnutý od presahu do reality. Kafka nebol šialenec, skôr vizionár. Je tu totiž veľmi tenká hranica, aby sa to o čom písal Kafka, nezhmotnilo. Česť pamiatke autora a jeho dielu, snáď sa tieto jeho motívy nestanú (tak skoro) skutočnosťou.

9 18.11.2018

Z Kafkových diel sála dokonalá ponurosť, chlad a beznádej dystopického odľudšteného sveta. Škoda, že autor svoje dielo nedokončil. Ktovie akoby ho uzavrel. Možno by to bolo ešte drvivejšie ako to pôsobí doteraz. Každopádne očakávať od tohto svojsky a existencialisticky ladeného autora nejaký mainstreamový dobre čitateľný brak je naozaj nepochopením umenia F. Kafku.

10 18.11.2018

Ďalší podarený výber kapitol zo Schopenhauerovho životného diela "Svet ako vôľa a predstava". Takouto oveľa prístupnejšou formou je umožnené čitateľovi nahliadnuť do inak riadne nakopenej zmesi Schopenhauerových myšlienok. Človek by ani neveril, čomu sa bude venovať tento starý pán a aký postoj k danej téme zaujme. Odporúčam.

5 18.11.2018

Pokiaľ sa Nietzsche nestane vašou srdcovkou, nemá zmysel čítať jeho knihy. Ak nie je Nietzsche vašou krvnou skupinou, nikdy si nevychutnáte hĺbku jeho myšlienok. Buď ho velebíte alebo zatracujete. Ja ho beriem ako osobu, ktorá mala svoje plusy a mínusy. Jeho dielo je nadčasové a mimočasové. Rovnako ako sú jeho názory mimo dobro a zlo. Buď vám sadne, ako napr. Thoreau či Schopenhauer, alebo nie. No vedzte, jeho myšlienky tu budú aj po nás. A v tom je ich sila.

3 15.11.2018

Ten, kto číta Nietzscheho s predsudkami, nájde predsudky. Ten, kto číta Nietzscheho s nenávisťou, nájde nenávisť. Kto však číta Nietzscheho s otvorenou mysľou, nájde inšpiráciu.

4 15.11.2018

Dovolím si sčasti nesúhlasiť s Kozlom. Filozofické spisy sú veľakrát ťažké na čítanie a pochopenie, ale to nie je Nietzscheho prípad. Aspoň mne sa vždy čítal ľahko. Paradoxom tiež je, že Nietzsche vlastne ani filozofom nebol, bol filológ. Pravdou však je, že veľa študentov malo na seminári problém s pochopením tohto diela, keď som im ho dal na rozbor. A pritom je toto dielo základom Nietzscheho myslenia. Protikladnosť medzi Apollónom a Dionýzom, resp. medzi apollinským a dionýzskym, sa ukáže v neskorších Nietzscheho dielach ako rozdiel medzi neautenticitou a autenticitou, ako protiklad otrockej a panskej morálky, ako popretie verzus pritakanie životu.

3 15.11.2018

Takéto kvety teda naozaj môžem! Nechutné a pritom lahodné. Neokukané, a predsa podvedome známe. Netradičné, a predsa je to klasika. Baudelaire v sebe ukrýva nespočetne veľa protikladov. Každý, resp. takmer každý, v ňom nájde to svoje. Občas mi však vadila prílišná poživačnosť a hašišáctvo. Inak odporúčam.

7 15.11.2018

Baudelaire do vrecka. Výber z kvetov sa vcelku podaril. Svojho času tvorila táto útla knižôčka môjho nerozlučného druha na cestách. Človek môže túto poéziu čítať stále.

2 15.11.2018

Čo čakať od Schopenhauera. Toto je presne jeho štýl. Síce to nie je tak pútavé ako jeho vízie o géniovi, odpútavaní sa od Máje či ako jeho reflexie samoty. Každopádne ide o zaujímavý čriepok k tomu, spoznať tohto voluntaristického filozofa komplexnejšie.

2 14.11.2018

Úplne súhlasím s marvanom00. Toto dielko je naozaj skvelým začiatkom k tomu, zahryznúť sa do starého voluntaristického mizogýna. Rovnako sa však dá siahnuť aj po zlomkovitých výberoch z jeho "Svet ako vôľa a predstava". Osobne mám však k tejto knižke zvláštne puto, ba až slabosť. Aj preto som ju použil ako text pre mojich študentov na univerzite. Schopenhauer tu totiž preukázal svoje majstrovstvo. Nebolo treba stovky a tisíce strán, aby vyjavil svoju víziu. Človek je bohatý tým, čo má v sebe. Všetko jeho prežívanie a pociťovanie zafarbuje jeho konanie a cestu životom. A kto nedokáže byť sám so sebou a samotu nedokáže oceniť, ten je podľa Schopenhauera družný a povrchný slaboch. Pre toto Schopenhauera milujem.

4 14.11.2018

Taká rozšírená verzia sveta Zememoria, alebo bonusový materiál. Poviedky dopĺňajú, osvetľujú alebo iba skrátka sú. Dozvieme sa niečo viac o škole na Roke, o samotnom svete Zememorí a nakoniec sa dozvieme niečo aj z Gedovho arcimágovania. Skrátka, čerešnička na torte.

1 14.11.2018

Pôvodne trilógia, nakoniec pentalógia. Síce aj to polemicky. Každopádne je dobre, že to nezostalo pri najvzdialenejšom pobreží. Ukončenie ságy stojí naozaj zato. Z tohto dielu mám podobný pocit ako z dielu prvého - závan studenej temnoty. Avšak to vôbec nie je na škodu, naopak.

4 14.11.2018

To, kam každý diel nanovo posúva celé Zememorie, je naozaj neskutočné. Každý diel je iný a každý inak poňatý. Autorka rozhodne túto ságu nepísala zo zotrvačnosti, len aby ju rozšírila. Takýchto počinov je málo. Odporúčam. Aspoň budete môcť porovnať prvý temný diel o Gedovi s tými ďalšími.

2 14.11.2018

Dal som tomu šancu. Možno to má pre niekoho svoje čaro, mne to však nesadlo. Záver bol však vcelku vtipný a to je jediné, čo si z knihy pamätám.

1 14.11.2018