newtory komentáře u knih

Útla kniha, maličkých rozmerov, v nenápadnom čierno-bielom prebale, ktorá vyšla samizdatom v čase, keď samizdatu v Československu pomaly odzvonilo (vďaka Bruselu sa možno ešte vráti). Štyria vtedy neznámi autori, ktorí v širokej verejnosti takými aj zostali, ale to nevadí, pretože poézia, to je kľúč od trinástej komnaty a tam majú prístup len niektorí...

Pavel Kolmačka, (Básně 1987) :
Smráká se do hnízd.
Spí v trávě pištci.
Smyčcová pera.
Bubínky deště.

A stepní vítr.
Hrst srsti v prázdnem kotci.
Srdce.
Zůstaň tu, Bože. Ještě.

Miroslav Salava, (Básně 1987-1988)
Prosinec z okna
Dým přimrzl komínům ke krku
Obojek z mušlí nosí obloha
A její kočí stříbrný pětník
nechává mě platit útratu za tenhle den

Ewald Murrer, (Anděl pitvornosti- výňatky 1988):
V postýlce novorozence,
stará kniha.

V pláči dítěte,
moudrost.

Bohdan Chlíbec, (Úpící oči 1987):
...životní pouť bratra Slzy
je příběhem, který se z plazení
stal náhle kolmým během.
Je vryt do kamenů zdi jednoho
prastarého kláštera...

3 21.01.2019

Nádherná kniha, plná nádherných obrázkov starých Košíc za starých čias. Žiaľ zachytáva len jednu časť mesta a pokračovanie už asi nebude, pretože jej autor predčasne zomrel.

3 07.01.2019

Druhé stretnutie s autorkou.
Francúzska literatúra, voľakedy pojem, dnes stále častejšie strašiak. Literatúra v slepej uličke hľadania netradičných tém, lapená v patologických úchylkách na všetky spôsoby to je súčasná francúzska kultúra (česť výnimkám).
Človek ktorý zablúdil, alebo len zišiel z cesty ? Neviem.
Dobrou správou je že táto pani to zvláda, bizarné, uletené jedným slovom francúzske, ale čo je dôležité, čitateľné a zmysluplné hľadanie, zmyslu, grálu, vraha, zločinca je celkom jedno čoho, ale cesta príjemne ubieha a čo je dôležité má smer a ťah na bránku.

3 17.03.2018

Kniha ktorú si nestačí prečítať, ani požičať (ak, tak nevrátiť, ((toto doma neskúšajte)) ale je potrebné ju vlastniť, pretože smiech je podmienka života, stopový prvok.

3 03.01.2018

Čítanka, rodná sestra pána Šlabikára. Vítané rozptýlenie po nekonečnom nácviku s bratom Šlabikárom. Neposlušné písmenká sa zmysluplne preskupili a vytvorili príbehy. Tak ako Champollion objavil Rosettskú dosku, tak prváčik objavil čaro písaného slova.

3 12.03.2017

Kniha, ktorej vizuál, si pamätám najdlhšie.
Kniha, ktorá zmenila môj život.

3 12.03.2017

Je to krutá kniha (Posledná vec), a ak si niektoré novely v slovenskej literatúre zaslúžia názov "krutých poviedok", tak si ho iste zaslúži týchto štrnásť Laholových noviel. Ba sú ešte viac než kruté vo villiersovskom slova zmysle. Keby som ich mal k niečomu prirovnať, prirovnal by som ich k štrnástim kruhom moderného pekla – a neurobil by som to nijako neprávom a svojvoľne, pretože samo slovo peklo vyskytuje sa v nich viackrát a iste nie náhodou nazval autor jednu zo svojich posledných drám príznačne Infernom – Peklom. O aké peklo tu ide? Rozhodne nie o peklo dantovské. V tomto pekelnom univerze niet mátožných gotických diablov, symetrických kruhov a niet ani hriešnikov, naopak, laholovské peklo, na rozdiel od pekla, s akým sa stretávame v prastarých náboženských predstavách, je miestom útrap ľudí nevinných, alebo vinných len v takej miere, ako sme vinní všetci. No jednako toto laholovské Inferno je blízke Infernu dantovskému. Nie svojim vonkajším výzorom, ale samým svojim vnútorným zmyslom. Je skutočne miestom vlády Zla, pravda, Zla chápaného nie na pláne nábožensko-metafyzickom, ale na pláne jedine a výlučne pozemskom. Ak napríklad Bernanos – ten autor, ktorý cez celý život písal o Zle – definoval zlo ako absence de Dieu, ako neprítomnosť Boha, pre Laholu zlo znamená neprítomnosť ľudskosti.

http://www.litcentrum.sk/ Autor: Jozef Felix

3 17.08.2016

Moje prvé stretnutie s autorom a hneď s fatálnymi následkami, láska na celý život...
Poviedka: "Židovský poker" (s mojim priateľom Joselem), nehynúca klasika, zlatý štandard, trójska unca humoru.

3 18.04.2016

Excelentné. Nádherná kniha napísaná nádherným jazykom. Prečítané na jeden záťah. Hold patrí určite aj prekladateľke, jej výberu a jeho prevodu.
Príbehy vypĺňajú medzery v našom poznaní. Kvantum historickej literatúry z obdobia holokaustu a dostatok zdrojov z "ich" najstarších dejín. Po roku 1945, akoby prestali existovať, ale "oni" ďalej žijú a svojím bytím svedčia o nebytí.
Nechápal som čo sa dialo v Poľsku potom, ako sa "žilo", Grynberg odpovedá a nečíta sa to ľahko, nie kvôli forme podania tá je vybrúsená a takmer poetická aj keď plná smútku a nezodpovedných otázok.
Citlivo zvolený výber z troch poviedkových zbierok neruší a vytvára zdanie celku, deje sa posúvajú, preskupujú, odpovedajú...
Vynikajúco opísaný plynulý prechod z národného socializmu (ak ho zúžime na antisemitizmus nacistov) do reálneho socializmu (ak sledujeme to isté). Vedomie krehkej (asi takmer "neexistujúcej" hranice) medzi oboma izmami. Ale ľudia potrebujú žiť a žiť znamená veriť, možnosť aspoň malilinko sa zachytiť "pazúrikom"(drápkem) nádeje do závesu reality. Trošilinka nádeje, viery v niečo lepšie, lepšie aj pre Židov, malý pevný bod kdesi v neurčitej budúcnosti...
Ale budovanie reálneho"socializmu" to sú vysoké méty, vidina "ľudstva" je vidina, v ktorej človeka nevidieť a tak vytriezvenie je pre preživších o to bolestnejšie.
Zdá sa, že pre Židov jestvuje jediný kúsok zeme (o veľkosti niekoľkých futbalových ihrísk) kde označenie "Žid", nie je nadávka.
Kniha je to útla, ale fyzikálne veličiny sú zavádzajúca kategória, dej v určitom zmysle pokračuje tam, kde skončila predchádzajúca kniha, u nás vydaný Grynbergov titul: Židovská válka, Vítězství

3 25.02.2016

Útly zošitok ktorý som priam miloval a dodnes ľutujem jeho stratu. Určite sa k nemu pokúsim opäť dostať. Je to kus môjho detstva...

3 22.01.2016

Veľmi príjemným prekvapením bol pre mňa objav tejto knihy, ktorá mi zo všetkého najviac pripomína akéhosi amerického Čechova (realizmus, ako vyšitý). Občas, keď sa mi do čítania poviedok nechce, trocha švindľujem a začínam čítať od tej najkratšej... Tu som po prečítaní tretej zistil, že výskyt niektorých postáv sa opakuje a že tadiaľ cesta nevedie. Nuž, začal som pekne od začiatku a vyplatilo sa. Príbehy relatívne krátke, ale hutné. Pekná psychologická kresba postáv. Nie vždy veselé čítanie, ale obohacujúce. Malé mesto poskytuje menej priestoru pre jednotlivca a tak si občas niektoré postavy pripadajú, ako chytené v osídlách. V takmer každom príbehu sa objavuje postava mladého redaktora miestneho časopisu, niekde je súčasťou príbehu, inde len ako štatista. Niektoré postavy vzbudzujú súcit, iné si ho nezaslúžia ale každá je potrebná a zaujímavá.
Príbehy končia a mladý redaktor odchádza z mesta...

3 02.01.2016

Dosť nechutné, ako celá umma. Otrávený prameň, zdroj pitnej vody pre milióny. Mali by sa toho chytiť hygienici a zakázať konzumáciu.

3 29.12.2015

Prečítané na jeden záťah. Prvý a posledný krát. Utvrdil som sa vo svojich predsudkoch voči jednému nemenovanému náboženstvu. Nič mi to nedalo, len pocit znechutenia voči jednej z foriem života.

3 14.11.2015

Dobrá kniha po sérii výborných kníh. Uvedomil som si dve veci:
1.) Príbeh košatie, autori stále viac rozoberajú psychológiu hlavných postáv (vyšetrovateľov) ťažiskom príbehu sa stáva osobný život vyšetrovateľov na úkor príbehu, neriešia sa zločiny, ale osobné problémy, motívy, dilemy, frustrácie, policajtov. Literárna hodnota príbehu rastie (možno), kriminálna upadá
2.) Postava Sebastiana, je kapitola sama o sebe. Je evidentné, že autori ho nemajú radi, nakoľko všetci sú vzormi cnosti, len on je nenapraviteľný deviant a asociál. Stáva sa to pomaly klišé a už to trochu unavuje.

3 02.11.2015

Jediná fungujúca demokracia na Blízkom východe a niekto jej tu ide dávať lekcie s dodržiavania medzinárodného práva. Něco je špatně.
P.S. Hups, už prvé dve mená sú mi povedomé Žižek, Kleinová...
всё ясно зачем буквы.
P.S.1. zaujímavé čítanie na danú tému: http://neviditelnypes.lidovky.cz/evropa-teroriste-v-oblecich-dph-/p_zahranici.aspx?c=A190205_214011_p_zahranici_wag

Posledná veta: Kniha je, jako ostatně autorovy názory zpravidla, výrazně jednostranná.
Je vyslovene subjektívny názor uživateľa vkladajúceho knihu na DK a v anotácii podľa mňa nemá čo hľadať.
Komentáre ku knihe sa vkladajú pod vloženú knihu.

Prínos tejto publikácie pre našinca spočíva podľa mňa najmä v tom, že mapuje niečo, čo je v našich končinách dosť veľká neznáma (o bývalých štátoch Varšavskej zmluvy toho vieme možno viac ako by nám bolo milé, kto nezažil nepochopí) a síce komunistické hnutie na západ od našich hraníc. Priznávam, že moje vedomosti o komunistoch a komunistických stranách vo Francúzsku, Taliansku etc. boli až do stretnutia s touto knihou dosť chabé. Inak Furet je vynikajúci historik s podnetnými myšlienkami a čítanie jeho kníh je veľmi príjemným duchovným dobrodružstvom. Odporúčam jeho "Francouzskou revoluci."

3 27.01.2015

Ako už naznačili niektoré komentáre mojich predchodcov, to nie je kniha z jedného „kusa“ príbehu, toto sú príbehy minimálne dva.
Poetické, milo humorné dospievanie Amira a Effi je hravé a hýri farbami. Autor nádherne, priam Hrabalovsky fabuluje. Suchý, miestami čierny, ale vždy originálny zmysel pre humor... Židia v svojej starej domovine...pre čitateľa znalého reálií, už aj táto veta znie ako patafyzika.
Len kým Hrabal bol prorokom „novej doby“, kde už nič staré nemá miesto a skončí na smetisku a bizarné postavičky starého sveta nemilosrdne mrzačí a likviduje nový režim, Gutfreund má celkom iné „zadanie“, je to o ľuďoch, ktorých smrteľne a s doživotnými následkami zranila jedna chorá ideológia. O tom ako sa snažia dokazovať, že ešte žijú. Slovami F.Kafku: „Logika je neúprosná, ale touze žít neodolá“. Ale realita je iná, prežili síce holokaust, ale sú už dávno mŕtvi.
Druhá časť príbehu je príbehom šiestich miliónov. Dej sa s ľahkosťou prehupne do minulosti, aby bolo jasné, aká je deliaca čiara tenká a ako málo dokáže príjemná súčasnosť ochrániť pred minulosťou.
Je to aj o vine, treste a odpustení. Ale ako odpustiť, keď vina bola dokázaná a trest často napriek tomu neprišiel ?
A prečo to všetko ? Neviem, azda len preto, aby aj nežidia pochopili, že prežiť nestačí, keď človek vo vnútri je mŕtvy.

3 30.12.2013

Dobrá kniha, ale nie výborná. V porovnaní s predchádzajúcimi, akoby autorovi dochádzal dych. Kým žil Wallenderov, otec Kurt mal charizmu samotára a vzťah s otcom hlavnú postavu ozvláštňoval. Dcéra je slabá záplata za mŕtveho otca a starého otca. Navyše sa pridáva starosť o jej bezpečnosť. Kurt sa ocitá na vedľajšej koľaji a Linda nestíha vyplniť príbeh. Nuž neviem, nie je to zlé, ale čosi tomu chýba. Keby sa dalo, dám tri a pol hviezdičky o tej pol hviezdičke do štvrtej nie som presvedčený.

3 16.09.2013

Prečítal som ju celú za cca dve a pol hodiny. V prvej tretine to mala výbornú tajomnú atmosféru, nevedelo sa kto, koho, prečo...?
Približne od druhej tretiny som už mal nejaké tušenie. No a potom bol už len problém ako to "ukončiť" a toho sa myslím autor zhostil dosť neočakávaným, ale celkom uveriteľným spôsobom. Nie je to detektívka par excellence, ale je to poctivá krimi a svoje štyri hviezdičky si preto zaslúži.

3 10.09.2013