parvitas
komentáře u knih
Tina
Hana Repová
(SPOILER) Vzťahové knihy sú o vzťahoch, kde sa zásadne nekomunikuje, prípadne sa povie len časť a potom sa z toho vyvodzujú nesprávne závery. Klasicky som mala veľké oči a a ešte väčšie očakávania - keďže sa to páčilo väčšine, ktorá knihu čítala.
Ku knihe som sa dostala prostredníctvom knižnej štafety, kde som mala kombo - 2 knihy zo série plus jednu bonusovú od tej istej autorky. Reku, ak sa mi zapáči, siahnem aj po ďalších.
Ale k štafete. Mám nakúpených mrte farebných priesvitných lepiacich papierikov, ale keby som mala lepiť ku každému zvratu jeden, kde mi napadlo čosi komentovať, tak by ich bolo nespočítane. Priestoru nie je veľa, takže nasledujem príklad mojich predchodkýň a píšem ceruzkou priamo do knihy. To roztrasené písmo je moje, lebo knihu som čítala klasicky na kresle, v posteli, na balkóne a cestou v buse. Ak neviete niečo prečítať, je to preto, že som poznámku písala hneď a kadejako, sorry. V podstate tam rozvíjam absurdné teórie (tá o agentovi je smiešna, o rakovine reálnejšia) a vydávam účastné výkriky na podporu protagonistov a pri dejových zvratoch. (Posadnutosť dvojičkami nevynímajúc.) A že ich je tam pomerne dosť, zistíte aj vy pri čítaní. (Dvojčiat menej.) Autorka nahádzala kopu problémov na jednotlivca, resp. členov rodiny dosť nerovnomerne, ale je to len začiatok série, určite ešte pritvrdí. Takže tu máme dávnejšie, no tragické a nečakané úmrtie rodičov, rozpadajúci sa rodičovský dom (len po 2 rokoch, čo tam nik nebýval, ale ok) a štyroch súrodencov, z ktorých len jedna osoba (Tina) má vlastné bývanie. A prečo sa tam nevrátiť hneď, všetci spolu na kôpku? Ale v podstate aj o bývanie Tina príde, lebo spravila kravinu a nevedela trafiť von z hotelovek izby, kým sa s dotyčným nevyspí. Ups, kdeže sú tie dvere? A čo, bolo to jej slobodné rozhodnutie. Spoiler alert. A čo jej tam random ešte pridáme? Možné tehotenstvo, rozpad manželstva, rozvod, choroba muža (ktorú si samozrejme nevšimla, a ktorá je dôvodom, že s ňou on nespí pár týždňov a namiesto robertka... no nechajme to tak), bankrot a predaj nehnuteľnosti, zmeny v zamestnaní, resp. moc priateľský šéf (hľadanie spriaznenej duše na obedoch a večeriach len pre dvoch - ešte nesvieti red flag?). Ešte že má okolo seba súrodencov (aj dvojičky!), tak nejaké ťažkosti sa prihodia aj im. Najstarší syn bude nevlastný a zažije stratu ukotvenia v rodine. Plus je roky nešťastne zamilovaný do dcéry svojho školitela, ktorý ju však ako mladú budúcu matku odvrhol a vnúča nikdy nevidel (sem pridáme traumu a následky znásilnenia a neskôr aj ďalšie úmrtie plus ako bonus pocit zrady, najlepšie na oboch stranách). ďalší ma finančné problémy, ale to si necháme do ďalšej časti.
Ideme si vybrať ešte nejaké rodinné choroby (svokrička) a zlé pohľady od švagrinej, neplatenie nájomného a nutnú rekonštrukciu domu, ktorý má názov skoro ako ten Annin Zelený dom. Len teda nie je zelený. A ani Annin. Ako to skončí? Uzmierovacím sexom, ktorý je všetko len nie odpúšťací. A drahý manžo sa nasťahuje k nim a pomáha so stavbou. Čakáte rodinné scény s dobrou spoločnosu večerou? Ja moc nie, veď si navzájom zožrali bio potraviny a vločky. Je to síce dynamický príbeh, ale má doslova telenovelovský nábeh, keďže dej neustále graduje prostredníctvom rozhovorov a zvratov. A takže tie bežné situácie, kedy súrodenci perú, či jedia, kedy sa to malo upokojiť a zvoľniť, sa skrátka míňa účinkom, je to len ako slovná vata. No nevzdávam sa a idem ďalej.
Černicové dievčatá
Zuzana Široká
Zaraďujem si knihu do kolónky - knihy s dvojčatami - aj keď sa tu vyskytne pár klišé, zažmúrim oči.
A kedy mi niekto povedal vopred, že pôjde zároveň o knihu o znásilnení a traume, asi by som po nej nesiahla. Telo sa vylieči rýchlešie, ale na zotavenie duša potrebuje viac. Nielen čas a priestor, ochranu aj terapiu. Pokojné miesto, kde sa nevyskytujú desivé osoby, kde sa môže schúliť a byť sama, kde má okolo seba hradbu z černicového tŕnia, kde jej vojaci neublížia. Rodinná dráma je o to väčšia, že podobné osudy sa týkali takmer všetkých žien v okolí hlavnej hrdinky od druhej svetovej vojny -až po súčasnosť. Terapia prácou a v bylinkovej záhrade nemusí byť všeliek, ale môže byť jednou z ciest, ako dosiahnuť vyrovnanie sa so zranením. Recept na lipové cukríky je top. Záver mi už prišiel prekombinovaný, akoby sa to malo ukončiť dobre a takmer nasilu, až mi to prišlo pritiahnuté za vlasy. Naozaj sa všetci musia na nejakej úrovni poznať a byť prepojení? Knihu som vrátila do knižnice, tak teraz o nej píšem len spamäti, ale bolo tam pár momentov, kedy mi postavy a najmä ich konanie neprišli úplne logické.
Ak sa vám podobné záhradkársko-bylinkové témy páčia, siahnite napr. po knihe Záhrada nových začiatkov, či Stratené kvety Alice Hartovej.
Myslím, že aj Modlitby za unesené, či drsná obžaloba Naše těla, jejich bojiště bude silným a znepokojivým čítaním, tieto knihy sa však venujú tej ťažšej téme...
Ozveny starých kníh
Barbara Davis
Autorkino meno mi je známe už dlhšie, toto je prvá kniha, ktorú od nej čítam a verím, že nie posledná.
Názov je mimoriadne výstižný. Aj keď to spočiatku vyzerá na čisto knihomoľskú tému, pretože hlavná hrdinka vlastní kníhkupecto a venuje sa kníhviazačstvu, nakoniec predsa len pôjde o neukončené vzťahy. Ashlyn má jedinečnú schopnosť vnímať pocity z predmetov, v jej prípade sú to knihy. Emócie vychádzajúce zo stránok sú občas veľmi silné. Nevypovedané slová, zrada, sklamanie a pretrvávajúce zlomené srdcia z lásky. Pri čítaní dvoch podobných exemplárov (bez autora a tiráže) sa rozhodne pátrať po ich pôvode. Naliehavosť a smútok sálajúcich z kníh Ľutujem Belle a Navždy a iné klamstvá ju k tomu priam ponúkajú. Zaujímavosťou je, že v tejto knihe, Ozveny starých kníh, vlastne čítame tri príbehy. Mierne záhadné prelínanie dvoch dejových línií sa mi páčia - roky 1941 a 1984 sú dokonale vyvážené - v každom období sú postavy s ťaživým, no pútavými životnými príbehmi. Ashlyn je vytrvalá, rozbehne pátranie a otravuje pôvodného majiteľa, až kým sa nedostane k odpovediam. Jej vlastný život bol oveľa tragickejší, no napriek tomu nezatrpkla. Jej nádej na zmenu k lepšiemu, uznanie a odpustenie, je akýmsi katalyzátorom, ktorý ovplyvňuje a mení postavy okolo nej.
Som rada, že som sa k tejto knihe dostala, ale nebude mojou obľúbenou. Akosi podobné zatrpknuté a zamotané vzťahové príbehy s tajomstvami a intrigami nemám až tak rada.
Ak môžem odporučiť knihy s psychometriou, asi naj je séria Krámek se starožitnostmi, kde sa majiteľka obchodíku dokáže cez predmet vcítiť do pocitov osoby, ktorá ho vlastnila a neskôr aj preniesť do danej doby. Ale ak mi odporúčite niečo podobné, budem naozaj rada. Nemusí to byť ducharina - seriál Stratené duše a sériu kníh Hřbitovní královna poznám.
Severné more
Katarína Vargová
Na to, aká to bola rozsahom útla knižka, mi ostane v hlave ešte asi dlho. Je tu opísaný zúfalý a toxický vzťah, aký mala hlavná hrdinka dlhých osem rokov, do toho všetkého ako posledná kvapka je jej nepodporujúca rodina a nemožnosť nadviazať nové vzťahy, lebo nemala ukončený ten pôvodný... no, neviem ako iným, ale mne sa to čítalo veľmi ťažko a bolestivo. Anna uniká pred narcistickým a manipulatívnym mužom do zahraničia, a aj keď sa neskôr zase vracia späť domov, už si hľadá zamestnanie a hlavne bývanie mimo dosahu rodiny. No svoje zranenia si nesie so sebou a nedokáže sa otvoriť novým vzťahom. Veľmi bezprostredné bolo opísané prostredie malej dedinskej školy, kde sa každý s kažným pozná, kde hovoria nárečím, a kde je plno detí s diagnózami. Aničke som tak nejak držala palce, nech si nájde tam nejakú spriaznenú dušu, alebo aspoň nájde pokoj a nejakým spôsobom sa vyrovná s tým, čo prežila. Priala som si pomstu a verejnú hanbu tomu hnusákovi. Neskončilo to úplne podľa mojich očakávaní, tak ako sám život nie je rozprávkou, ale Anna sa posunula ďalej a aj táto skúsenosť bola na niečo dobrá.
Asi to teraz neopisujem úplne výstižne, ale napriek tej ťaživej atmosfére to bolo písané s veľkou ľahkosťou a zručnosťou. Autorka nepotrebuje siahodlhé niekoľkostránkové opisy, ja som v jej scénach presne cítila tie vône a chlad, aj očakávanie. Píše skvele. Scéna pri Severnom mori, kam by sa raz chcela vrátiť, či so žiakom, ktorý rozrúbal dvere sekerou, všetko to malo svoj pôvab.
Jednoznačne odporúčam.
Tiene Swanfordského opátstva
Julie Klassen
Taká milá detektívka, niekde trochu pomalšia a detailnejšia (napr. vo vysvetľovaní motívu), ale plynulo to príjemne, kniha sa číta rýchlo. Páčilo sa mi zobrazenie prác pri vyšetrovaní (porotcovia, súdny lekár, vyšetrovatelia, atď..) - ešte predtým, ako vznikla polícia, či opisy duševenej poruchy a taktiež aj malý nádych tajomnosti a poverčivosti.
3,5* z 5*
Zlatá stredná cesta
Silvia Bystričanová
Včera som si ku knihe sadla a aj ju na posedenie prečítala. Je to tak milá a láskavá kniha. Príbeh o umelcovi, ktorý po nehode musí prehodnotiť svoj život, je možno plný klišé, ale mne to veľmi dobre padlo. Nie som veriaca, ale modlitba pre psíkov ma chytila za srdce. Aj kalendáre so stromami sú TOP! A teda aj pri iných pasážach som si zaslzila. Niektoré sú reálnejšie (postavy sestričiek a lekárov, ktorí sú ako živí a len maličkosti, či obyčajná ľudská všímavosť, láskavosť ich vytrhne z akéhosi mechanického fungovania a všimnú si, že aj pacienti sú plnohodnotní ľudia a nesústredia sa len na diagnózy, nebudú pre nich len stránky, ktoré treba rýchlo vybaviť, prípadne predavačka s kravatami), iné mi pripadali ako vystrihnuté z filmu (napríklad muž v parku, ktorý hrá šach, a keď vyhrá, urobí deťom zvieratko z balónikov). Dojal ma vzťah babička-vnučka a vlastne aj celá rodina milej víly, ktorú stretol náš hrdina pod stromom. Smiala som sa na zblížení s potetovaným susedom a ich večernému posedeniu.
Ak si chcete oddýchnuť a zároveň nestratiť vieru v ľudskosť a nádej, keď všetko vyzerá stratené, keď sa zrúti doteraz úžasný život, možno príde ešte niečo nové, iné a aj lepšie... siahnite po tejto knižke. Je útla a mne naozaj spríjemnila podvečer. 4,5*/5*
P.S. Trošičku mi chýbalo prepojenie na predchádzajúci profesionálny život, myslím, že by ho kolegovci-umelci nenechali tak dlho samotného, aj keď možno najskôr si pripúšťal k telu len kamaráta Maxa, neverím, že by sa tak radikálne odstrihol. A predpokladám, že aj jeho početné avantúry, ženy, ktoré očaril a zviedol, by sa mu ponúkali ako ošetrovateľky... Ale teda beriem to ako autorskú fikciu, prebiehalo to tak rozprávkovo a nejdem si kaziť dojem z prečítaného následným pitvaním charakterov.
P.P.S. Ak by ste hľadali knihy s nejakou konkrétnou tematikou, tu sú spomenuté stromy, kalendár (a mená v nich), hudba (husle), psy a útulok.
Osheimské kolo
Mark Lawrence
Záverečný diel ma veľmi prekvapil. V dobrom slova zmysle, podotýkam. Čítam si, čítam klasickú fantasy knihu (mágia, meče, proroctvá, džinovia, anjeli, peklo pre každého, aké očakáva) a bum, zrazu je z nej SF?!?! To je aké úžasné! Krásne sa vysvetlia Tisíce Slnká, zrkadlá a aj Osheimské koleso, Lokiho kľúč, príčina, dôsledky a hlavne, dáva to konečne zmysel. Etymológia mien ma pobavila. Dobre vystavaný príbeh o princovi, ktorý je všetko možné, len nie ideálny následník, výnimočne dobre uteká pred veriteľmi, manželmi, bratmi a otcami svojich mileniek, vrahmi a nemŕtvymi. Ale keď už musí bojovať, tak chce prežiť a každá pomoc sa mu zíde. Príbeh som si nesmierne užila a od autora si chcem prečítať zase niečo. Knižkami ma zásobila kamoška a kolegyňa v jednom, Majka, ktorej týmto zo ďakujem. Obnovila si moju chuť čítať fantasy. Konečne niečo dospelejšie, už som bola YA presýtená.
Trikrát Beth
Jeff Abbott
Prepojenie zmiznutých žien, ktoré spája len ich meno (Beth) bolo trochu pritiahnuté za vlasy. Ale dobre. Na môj vkus to príliš popreplietané a pozliepané z rôznych afériek, spreneverení peňazí a zabití... Napriek tomu dcéra pátra po stratenej mame a darí sa jej tam, kde je polícia bezmocná... Keď dostáva odpovede aj od drsných týpkov a celý jej spôsob zvládania situácie je vlastne naznačovaným riešením, tak som tušila aj ako to skončí.
Vianočné hodiny
Kat Martin
Vianočné hodiny - knihu som si vybrala na základe obálky a tohtoročnej výzvy (hodinyna obálke) ale nemajú veľký význam. Vlastne len veľmi malou mierou zavážia.... a jedinou osobou, ktorej prinášajú radosť je pani trpiaca alzhaimerovou chorobou. Jej malý vnuk sa snaží zarobiť nejaké peniaze upratovaním v autoopravovni, aby jej ich mohol kúpiť. A celé je to písané neuveriteľne primitívnym spôsobom. Mala som pocit, akoby boli vynechané celeé odseky. Postavy neboli ani ploché, tvorili ich len nejasné body a vzťahy medzi nimi sú tak odfláknuto napísané, že som sa s tým trápila asi dve hodiny. A áno, nájde sa tam aj osoba, ktorá si dieťa chce adoptovať, nevyjasnená minulosť a sklamaná láska. Ak to už silou-mocou chcete čítať, odporúčam radšej knihu z knižnice, nestojí to za kúpu...
Barbara neumiera
Alina Bronsky
Barbara neumiera. Walter, Barbarin manžel, to neustále tvrdí. Že ona neumiera. Veď len si musí oddýchnuť. Preto leží v posteli. A neje. A tak sa z mrzutého dedka, ktorý sa nechával svojou manželkou celý život obskakovať, stáva trochu akčnejší dedko. Ale protivný ostáva stále. Tak postupne prostredníctvom systému pokus-omyl začína zisťovať, načo slúži kuchyňa a ako sa pripravuje káva i rôzne jedlá. Pranie a upratovanie je trochu iný level, tam potrebuje už reálnu osobu na výpomoc, facebookovská skupina o varení nestačí. Dojímalo ma, ako jej chce plniť priania, len to nejde hneď.
Despota, čo rodinu svojim spôsobom miloval a ničil zároveň, ktorý bol tak neúprosne politicky nekorektný a zároveň sa snažil zbaviť sa nálepky prisťahovalca, že chcel byť nemeckejší od Nemca. Je tak arogantne nesympatický, že to až pekné nie je. Či sa zmení? Veľmi ma udivovala schopnosť jeho okolia mu tie jeho reči a správanie tolerovať. Ale postupne, vplyvom okolností a núdze, sa začal viac snažiť. Stal sa ľudskejším. Jeho krehká žena mu bola vzorom, či už vo varení a pečení, ale aj v starostlivosti o iných. O jej dobročinných a iných aktivitách nemal ani poňatia a zrazu zisťuje, že je obľúbená, ľuďom na nej záleží.
Základom všetkého zostáva komunikácia a najmä to, čo je nevypovedané.
Autorka sa dotkla mnohých tém - popieranie reality, neschopnosť zmieriť sa s nevyhnutným, rasizmus, emigrácia, choroba a zomieranie blízkeho, vzťah rodičia-deti. Prekvapenie v závere silno zatlačilo na city. (Návšteva v ústave ukazuje mnohé veci v inej perspektíve.) A tak teraz po dočítaní rozmýšľam, či sa mi kniha páči natoľko, aby som si ju prečítala ešte raz. Lebo je rozporuplná. Aj vtipná svojim spôsobom, aj smutná zároveň. Nie je prvoplánovo dojímavá, ani láskavá. Fakt som Waltera neznášala, ale jeho prerod ma fascinoval. Asi by mi ho malo byť ľúto, keď ostal bezmocný a zúfalý a celý svet, ktorý doteraz bez problémov fungoval, sa mu zrútil. No dokáže pár mesiacov vynahradiť skoro polstoročie nezáujmu? Deti, žena, susedia, priatelia pána Schmidta boli vhodným podkladom na zveličenie jeho negatívnych vlastností, ale keď nakoniec prišlo aj na ukázanie tých pozitívnych, skrátka, dojalo ma to.
Nie je to Muž menom Ove, ani Ještě jeden den s panem Julem. Ale oplatí sa prečítať.
Bones and All
Camille DeAngelis
(SPOILER) Láska ide cez žalúdok. Aspoň u hlavnej hrdinky.
Je výnimočne dobrá v pojedaní ľudí. Doslova ich zhltne zasurova. Jej mama to vydržala len po istý čas (nie jesť ľudí, ale vychovávať dieťa, ktoré žerie ľudí), potom ju nakoniec opúšťa. No Maren chce iba niekoho ľúbiť
A tak putuje, schováva svoju inakosť, no jej potreby však nakoniec vyjdú najavo. Ale pritom sa toľko snaží Zhodou náhod stretne podobný typ ako je ona sama - a je na zožratie! To je tá romantická línia lebo aj on sa kvôli nej premôže a zje niečo, čo ona nezvládne.
Ak sa na Maren nebudem pozerať ako na kanibalku, ale ako na démona, ktorý spotrebuje do desiatich minút svoju obeť až ostanú len kosti (plus zuby/vlasy/nechty/chrupavky) a zakrvavené oblečenie, tak sa na nej 50 kíl naviac nijako neprejaví. (Toto chcete na Vianoce! Knihu. A tiež nepribrať, keď zjete neplánovane viac, akoby ste mali.)
Ani tie vysvetľovačky o pôvode a rodine žrútov ma nedojali, ale sebaobetovanie áno. Aj keď to nie je až tak romantické ako upíri. Možno preto to nebude taký bestseller. A teraz úprimne, máte chuť na na niekoho?
Chrobák slečny Bensonovej
Rachel Joyce
Netradičná výprava veľmi nepravdepodobných postáv v honbe za istým nepreskúmaným zlatým chrobáčikom. Aj by to mohol byť cestopis, lebo kým sa dostanú na konkrétne miesto, je to celkom dobrodružstvo. Zvyšok príbehu sa potom odohráva na jednom mieste uprostred divočiny, skadiaľ vyrážajú a pátrajú. V podstate je to príbeh naplnený túžbou nájsť si svoje určenie, osud a vlastne aj uznanie Nakoniec sa im oplatilo putovať, lebo obe ženy tam nájdu nielen priateľstvo, ale aj rodinu. Miestami vtipné, občas dojemné, no aj trápne ale nakoniec podarené, a trochu aj napínavé. Napriek istej pomalosti v deji, alebo možno práve preto, som si pri knihe oddýchla.
Půlnoční nebe
Lily Brooks-Dalton
Autorka svoje rozprávanie delí medzi dve prostredia; astronauti vracajúci sa z vesmírnej expedície od Jupitera k Zemi a osamelý vedec za polárnym kruhom starajúci sa o zabudnuté dieťa. Všetci sú svojím spôsobom uzavretí, nie sú v kontakte s rodinou a globálna katastrofa sa ich dotýka len postupne. Je to taká nejednoznačná strata... nikdy neviete, čo ste mali, kým ste to nestratili. Všetci sú v prázdnote, v chlade, bez možnosti komunikácie. A v podstate je nedôležité, čo sa stalo na Zemi, lebo dôležitá je iba realita, táto konkrétna súčasnosť, s ktorou sa treba vysporiadať a zmieriť. Román o skúmaní vlastnej osamelosti a izolácie, kde aj ticho má svoj zvuk. Aká je cena za skutočné dosiahnutie vrcholu svojej kariéry a nemať to potom s kým zdieľať?
Najprv mi niektoré veci prišli trochu nelogické... Napríklad, že si austronautka zobrala len jednu fotku svojej milovanej dcérky, keď išla na dva roky do vesmíru. Alebo tiež, že starec sa šiel presunúť z dobre zásobenej stanice na druhú. Vysvetlenie potreby komunikácie bolo jednoznačne nádejné... rovnako aj postava Iris, no stále to vidím ako veľmi nepravdepodobné.
Napriek tomu, ak mám označiť nejakú postapo knihu za príjemnú a pokojnú, je to táto.
Odporúčam aj film, mala som z neho úplne rovnaký pocit ako z knihy, tentoraz sú si diela rovnocenné.
Veľmi tajný spolok svojráznych čarodejníc
Sangu Mandanna
Na prvý pohľad je to veľmi milý a láskavý príbeh. Navyše ma kniha zaujala aj farebnou oriezkou. Na druhý už menej Body dole dávam za nadávky. Nejde o klasické dočerta a ježišikriste, ale padli aj tvrdšie slová ako kurva, chuj, pojeb ma podľa mňa sú tu navyše a neplnia funkciu. Nepopisujú tým jednu osobu, takto tvrdo hovoria viaceré postavy a len pri jednej to beriem ako na mieste (keď je čarodejnica trochu mimo a navrhuje posteľnú aktivitu).
Romantická línia je tu, aby sa vyliečili dve zlomené duše, bolo to dojímavé ale sexuálna scéna je prikrátka a teda podľa mňa na 18+ aj málo pikantná. Ale tak nie sú to Bridgertonovci Protiklady sú napr. v podobe citovania Jane Austenovej a vyznaní náklonnosti to bolo rozkošné.
Asi by som knihu prirovnala ku knihám ako je Dom na Azúrovom pobreží (T.J. Klune) mixnutému s Čarovnou záhradou (S.A. Allen), aj tou rodinnou spolupatričnosťou, večerami, izolovanosťou, deťmi, s prepojením prírodou, s mágiou všeobecne a prípravou elixírov, čajov a kúzelných nápojov. Čítanie som si užívala, no tie nadávky ma vždy nepríjemne zarazili - a aj po dočítaní mám z toho akúsi pachuť, na viac ako 3,5* to nevidím
Hľadá sa Audrey
Sophie Kinsella (p)
(SPOILER) Už si nepamätám, kedy som to dočítala. Ale Audrey mi bolo riadne ľúto. Niečo sa jej stalo. Šikanovali ju a vďaka tomu sa dostala do vážnych depresií a začala trpieť panikou. Zostala doma, lebo jej v škole nepomáhali, dokonca z agresoriek spravili obete... Kniha je o tom, ako sa postupne z toho dostáva... ako sa začne postupne pozerať ľuďom do očí, ako to všetko zvláda ona, aj je rodina. Čiže riadne vážna téma.
Vtipné chvíle boli, keď si jej mama myslela, že bráško trpí závislosťou na počítačových hrách. Scéna s vyhodeným počítačom je top. A potom druhá, keď k nim domov prichádza bratov kamarát a komunikuje s Audrey, lebo nevie, že ona to nedokáže. Lístkové vyznanie je také krásne... Romantiku však nijako extra nečakajte. Je to YA, ale takým inakším spôsobom.
Trochu mi vadil často spomínaný Starbucks, ako synonymum americkej kaviarne, takže to chápem ako neskrytú reklamu. A nie som z toho paf. Opäť by som to ohodnotila tak na 3,5 až 4 hviezdy. Náročná téma, ale fajn zvládnutá.
Carova tajná dcera
Jennifer Laam
Románov o pokrvných príbuzných Romanonovcov je veľa, táto má aspoň logické zdôvodnenie výberu všetkých troch postáv. Takže áno, aj tu sú tri línie, súčasnosť, minulosť a ešte hlbšia minulosť. A veľká výhoda, nie je to o duchoch! Máme tu historičku, rodinu utekajúcu pred Nemcami a slúžtičku. Každá z opísaných osôb je dôležitá, no vidíme ich len v určitom období, potom ich autorka nepotrebuje.
Romantická línia ma nudila, napínavá bola len v istom vypätom momente, kedy som myslela, že sa to skončí, no záver je vyslovene americký. Málinko sa zabŕdlo aj do politiky v Rusku - monarchistické snahy vs. Putinova oligarchia, no ostalo to len v rovine rozhovorov (čaj, pár postáv, vyhrážky a jedna zbraň). V podstate to celé končí šťastne, až naveky alebo dokým si nespravia DNA test a potom sa popasujú s výsledkom. Pár postáv na pozadí veľkých udalostí, informácie v štýle čo mi babka rozprávala, a jej spomienky nie sú vždy historicky presné. Listy a fotografie ako pramenný materiál už vychádzajú lepšie, ale keď ich dotyčné osoby ani nepustia z rúk, tak to celé nevyjde.
No úplne oceňujem otázky, ktoré sama autorka načrtla, sú vhodné napr. do besedy o knihe, pre čitateľský klub, alebo samotný rozbor diela.
Po zemi bloudím dál
Rae Carson
Odvážna hrdinka s neobyčajným nadaním (vycítenie zlata kdekoľvek sa nachádza) v období zlatej horúčky sa musí vysporiadať so zlatachtivým príbuzným a utečie pred ním do Kalifornie. V utajení putuje s karavánou cez pol Ameriky a je to vlastne dobrodružný cestopis. Pripomínalo mi to v istej chvíli Verneovky a Mayovky, len hlavná hrdinka bola mladučká a malo to fantazijné prvky. Čítanie som si užila, ale rada by som vedela, ako to celé skončí...
Ukrytá
Gytha Lodge
Toto som čítala strašne dlho a postavy sa mi miešali. Nezaujímal ma ich osud ani v minulosti, ani teraz, boli hnusní k sebe navzájom a neúprimní... A teda ich výlet nedopadol najlepšie, odnieslo si to mladučké dievča vo veku mojej dcéry. Fakt nechápem, že som to dočítala, lebo sa to celé ťahalo ako sopeľ.
Guvernantkou v Paříži
Amanda McCabe
To bolo neskutočne rozvláčne a sladké, nemalo to žiaden wau efekt a vlastne som to dočítala v lete len preto, že som si knihu kúpila a neskutočne som to oľutovala...
Skryté dary
Caroline O'Donoghue
Mágia tarotových kariet, ako ich nepoznáte. Plus túžba niečo zmeniť a tak nejako sa podarí aj ublížiť najlepšej kamarátke. Kniha sa mi čítala vlastne rýchlo, ale príbeh na nebavil. Áno, je tu tínedžerské tápanie vo veciach prvej lásky, dokonca sa rieši aj ich identita, sexualita. Ale išlo to mimo mňa. Začalo to skoro ako najnovšie Jumanji (upratovanie pivnice), potom prišla zábava a nakoniec to niekoho vtiahlo do hry a sranda prestala byť srandou. Pardon, do iného sveta. O ktorom sa asi autorka rozpíše v pokračovaní, lebo sa nevie jednoducho vyjadriť a potom opustiť myšlienku. Alebo to ostane len pri magických schopnostiach. Každopádne, je to taký YA román, kde sa hrdinovia cítia neistí, ale ani v závere sa toho veľa nezmení. Mám pocit strateného času.
Je ale sranda, že je to tento rok druhý román o tarote, sa mi dostala do rúk a v každej knihe si najprv dotyčný musí upratať svoj život, aby mohol pomáhať.
