parvitas komentáře u knih
Oceňujem štýl rozprávania. Je to akoby som sa pozerala na film, ktorý sa skladá z čriepkov. Tu adresa, tam človek, prchavá spomienka, len pretavené do slov. Ale na druhej strane, sme len ozveny... stopy piesky, závan vône, fotografia... čo po nás raz ostane? Hlavný hrdina, ktorý si nepamätá viac, len posledných pár rokov, pátra po svojej minulosti a chytá sa maličkostí. Je on touto postavou z fotky? A kto boli ostatní ľudia na nej? Dotvára si možný život a predstavuje si, čo mohlo byť... Je to pomerne melancholická kniha, hlavne atmosférou. Je o vykoľajenenom mužovi, ktorý menil identity (kedysi), a ktorému sa stane viackrát pri pátraní po minulosti, že si ho neznámi ľudia pozvú do bytu a venujú mu krabicu fotografií. Koľkokrát sa to môže stať v skutočnom živote?! Tu autor stratil moje sympatie, sorry. (Not sorry.) A aj keď je o období počas vojny, nie je to bojový príbeh, skôr o je o koreňoch a vlastne končí neukončene. Asi ako život sám.
Myslela som, že bude moje deti baviť viac, ale twnto druh humoru ich nezaujal.
Výborne sa hodí do tohtoročnej výzvy, lebo ju napísala novinárka. Počas svojho života navštívila 53 krajín sveta (aj štáty USA), niektoré aj opakovane. Autorka buď cestovala sama, alebo ju sprevádzal neochotný spoločník (v skratke N.S.), t.j. jej manžel Ernest Hemingway. Ako novinárka písala reportáže o Číne, Karibiku, Afrike a mnohých iných krajinách počas vojnových rokov 20. storočia. Pobavila som sa, ako sa snaží spomenúť si na podrobnosti z ciest, a aj keď sa vyznáva, že ich ťažko zostavuje z čriepkov spomienok, z denníkov, z listov a poznámok, či pár fotografií, výsledný efekt je skvelý. Mám pocit, že som tam spolu s ňou a ako amatérska cestovateľka túžim po ďalekých krajinách a nových zážitkoch (a áno, aj po čistých a prázdnych plážach).
(SPOILER) Prvotina banskobystrického autora je fantasy príbeh o boji dobra so zlom. Mladík, ktorého spoznávame počas lovu, sa dozvedá prekvapivé veci o rodine a mágii. A keď si ho pritom vyvolí kúzelný medailón (inšpirácia s Tolkienovým prsteňom?), on sa stáva jeho strážcom a ochrancom krajiny. Ako sa zdá, jeho osud je už určený a kováčov učeň sa tak ocitá vo víre intríg a bojov. Jeho protivníkom je zlý kráľ, ktorý chce pomocou medailónov ovládnuť krajinu. V knihe sa striedajú rôzne prostredia a dej sa posúva vpred svižne aj vďaka dialógom. Na záver si však musíme počkať, koniec prvej časti vyzerá pre hrdinov takmer beznádejne. Je to však príbeh vhodný aj pre mladších čitateľov.
Ak však môžem poradiť, v ďalšej časti by som opravila formu dialógov. Nech to nevyzerá ako divadelná hra, alebo scenár, kde v rozhovore postáv je na začiatku riadku meno hovoriaceho a len sa striedajú. To môže byť v prvej verzii pomocná barlička pre autora, ak má veľa postáv, ale vo finálnej ho už mal opraviť redaktor aj korektor. Keďže aj priama reč má svoju stavbu a ak začína uvádzacou vetou, takto by to vyzerať nemalo. Čo sa týka väzby, ja mám rada brožované knihy, no táto sa mi do kabelky nezmestila, väčší formát a ťažší papier spôsobili, že som si ju len preniesla domov a čítala tam. Napriek opatrnému zaobchádzaniu sa fólia na obálke začína opotrebovávať, takže aj vydavateľ by mohol trochu vyjsť čitateľovi v ústrety a knihu odľahčiť. A možno by nezaškodilo aj trochu preškrtať postavy; bolo ich pomerne dosť a k mnohým sa už autor nevrátil. Nestačí ich len pomenovať, ale treba im dodať hĺbku. Opis vonkajších znakov je potrebný, ale motivácia a silné vnútorné prežívanie im pridá na autenticite. Takisto použitie metafor nie vždy ladilo s dejom.
Čo je však musím vyzdvihnúť, je mapa! V každej fantasy knihe je mapa to prvé, čo hľadám a milujem, keď tam je, uľahčí to predstavy o krajine. V tejto sa nachádzajú aj čiernobiele ilustrácie, ktoré sú v súlade s obálkou (aj tá sa vydarila).
Som zvedavá na pokračovanie a držím palce pri písaní!
K prečítaniu týchto poviedok ma inšpirovala @hana.zet. Poznáte to, nie vždy je chuť na dlhý text, pár minút si uchmatnem večer, pokračujem ráno a poobede, alebo aj nie... no veď iné povinnosti a rodina, a tak si kradnem čas na čítanie, kedykoľvek sa dá. (Ako aj teraz, je ráno, o chvíľu idem budiť deti na raňajky a nech sa pripravia do školy.) Kereta som tak nemala problém kedykoľvek odložiť po prečítaní pár strán, lebo poviedky boli naozaj rôznorodé, zakaždým z nich šla iná nálada. Aj keď, takto som ich čítala vyše mesiaca. Niektoré boli skvele vypointované, ironicky vtipné, ale veľa z nich aj vyznelo akosi do stratena (a teda hneď som na ne aj zabudla). Asi naozaj tak, ako keď sa autor blíži k pointe, ale potom niekto zaklope, on ide otvoriť dvere a text skončí (aj to sa dá brať ako pointa )... A nasleduje úplne iný príbeh. Ak mám zhrnúť celú knihu, pripadala mi melancholická, ale veľmi ľudská. Pár poviedok zabŕdlo do fantastiky, ale väčsina bola z moderného, každodenného života. Vzťahy medzi rodičom a dieťaťom, mužom a ženou. Určite dám šancu aj ďalším jeho knihám.
Petrichor je vôňa po daždi, táto kniha je vôňou domova. Kaleidoskopické spomienky na detstvo, rodinu, priateľov, susedov... úplne ma to pohladilo. Toto chcem. Otvoriť knihu a ponoriť sa, nadýchnuť a cítiť život. Je to úprimné a preskakujúce zo spomienky na spomienku, zbieranie kvetov, písanie listov Veve, keď bude veľká, alebo vyberanie si medzi Nabokovom a Hemnigwayom, čítanie Stážaya, prechádzka po cintoríne s dvoma Ľubmi (Doborvodom aj Feldekom), spomienky z Pittsburgu a Modry, Dubovej a iných miest sa mi miešajú... Knihovníčka, plavkyňa, mama... zakaždým iná, je mi blízka i vzdialená a utvrdzuje ma, že si chcem prečítať aj jej dalšie knihy. Zatiaľ je to 2:1 - Petrichor a Medzerový plod boli wau, Tremolo Ostinato ma nechytilo, čo mi odporučíte ďalej?
Horšie ako priemer. A pritom anotácia vyznievala celkom sľubne. A aj téma je mimoriadne vážna. Čo sa stalo Glorii a šoférke, ktorá do domu na druhej strane ulice privádza utrápené a týrané ženy, sa vyrieši veľmi rýchlo. No prevedenie to celé stiahlo úplne dolu. Ploché postavy, jednoducho napísaný príbeh, ktorý má tak vykonštruované dialógy, že by sa za ne nemuseli hanbiť ani pisatelia rodokapsov. Len tí nedostávajú toľko priestoru, všakže. :) Celý čas som čakala, že ma niečom (v dobrom slova zmysle) prekvapí, ale aj šijací stroj má v sebe viac prekvapení. Vraha spoznáme pomerne skoro, ale priestor dostáva v podstate len jeho obeť, prípadne opisy pátrania. Vyrovnanie sa s únosom a štokholmským syndrónom, s matkiným priznaním, so zraneniami... to mladučká Katy zvláda úplne úžasne. Vraj je milá, obetavá, ale túto stránku veľmi nevidno, je chvíľami aj prirodzene papuľnatá a zbrklá. A ak niečo nepochopíte, autorka to vysvetlí o chvíľu. A potom pre istotu ešte raz. To, že som si knihu požičala, pripisujem krátkodobému delíriu z horúčky, ale neviem, na čo sa mám vyhovoriť, že som ju aj dočítala... :)
Na čítaní ľúbostných románov nie je nič zlé, veď plno veľkých diel je o láske. Ale neprestajná fascinácia hlavnej hrdinky knihou od Jane Austenovej, rozmýšľanie nad tým, čo by urobila Elizabeth Bennetová a nie ona, ma dokázala na prvých stránkach unudiť. Vlastne, tým, že je to o knihe, čítaní a kníhkupectve (síce len ako pozadie), tak sa to autorke nepodarilo, ale urputne sa snažila. Neoriginálna zápletka o predstieranom vzťahu, len aby obaja mali s kým ísť na oslavy a už im nepredhadzovali slobodných na zoznámenie je stará ako Londýn sám. Verity a Johnny sa dohodli nezamilovať sa a vyzerá to, že im to obom vyhovuje. Sprevádzajú jeden druhého na všetky možné párty, oslavy narodenín, kolaudácie bytov, svadby svojich priateľov a spoznajú aj svoje rodiny navzájom a neutečú od nich s krikom. (Very teda uteká skôr od hluku za tichom.) Už len prezývky piatich vikárových dcér stoja za to a som preto ochotná prehliadnuť desaťročnú posadnutosť Johnnyho cudzou manželkou (desať rokov?! to ako fakt?!), ale aj Verinu neochotu znovu sa zamilovať (fakt sa jej nečudujem).
Dokonale rozkošné prostredie krásneho kníhkupectva, (plusom je aj pár architektonických detailov, takže som si všetko predstavovala), mi pomohlo hodiť za hlavu dnešné sychravé počasie. Asi je dej príliš predvídateľný, ale postavy sú fajn, najmä tie vedľajšie. Na druhé čítanie to nevidím, no dnešok som strávila s príjemnou knihou.
Život Hedy Kieslerovej/Lamarr je fascinujúci, ale málokto o nej vie, že bola aj vynálezkyňou, nie iba ikonou strieborného plátna. Mladučká herečka svojou krásou očarila rakúskeho obchodníka so zbraňami, vydala sa a bola by zaopatrená do konca života, keby to bola rozprávka a nie skutočný život. No obetovala preto nielen kariéru, ale aj svoju slobodu. Majetníckemu manželovi bola len ozdobou v miestnosti pri večeri s obchodníkmi, politikmi. Bola jeho prísne stráženým majetkom, čo neznášala, ale napriek tomu hrala svoju úlohu krásnej hostiteľky. Nikto nevidel, že je mimoriadne inteligentná, veľa čítala, študovala, no bola osamelá. Táto časť (pred 2.svet. vojnou) bola pre mňa z celej knihy asi najzaujímavejšia, lebo opisovala aj jej rodinu a korene. Som si ju vedela predstaviť v tom luxuse a zároveň lapenú ako v zlatej klietke. Útek, následné oblbnutie producenta a obdobie v USA, uchytenie sa vo filme, bolo zase len o využívaní peknej tváričky a postavy. Vnímala som to len ako rýchly sled nepodstatných záberov. Až kým sa nedostala k spolupráci s vedcom, hudobníkom, s ktorým prišla na spôsob, ako diaľkovo ovládať torpéda pomocou preskakovania frekvencií. Vynález mohol podstatne skrátiť vojnu, no túto ponuku však armáda nevyužila. Škoda, že tomuto obdobiu nebola venovaná väčšia časť knihy. Aj keď sa spomenuli dôvody, ktoré podnietili jej vedecký zápal a protivojnové myšlienky, zdalo sa mi to málo. Ako vynálezkyňa ma mimoriadne zaujala. Vďaka nej tu máme mnoho zlepšovákov (krabička s vyťahovacími servítkami, stolička v sprche pre imobilných a pod.), no najpodstatnejší sa využil až neskôr - prenos bezdrôtového signálu, ktorý používame v podstate aj dnes (wifi, gps, bluetooth). Štýl knihy (beletrizovaný životopis) mi napriek všetkému príliš nesadol, aj keď sa čítal rýchlo. Historická fikcia kĺže po povrchu a ukazuje Hedy ako femme fatale a presne v tej polohe, v akej by podľa mňa nechcela byť. Jediná žena v miestnosti je viditeľná len vďaka kráse, jej inteligenciu nik nevníma a čelí predsudkom... Idem si asi pohľadať o nej niečo viac, zaslúži si to.
Druhý diel série o inšpektorke Sarah Geringënovej začína vyšetrovaním zaujímavej, takmer rituálnej vraždy nórskej predsedníčky vlády. Umučená a niekoľkokrát prebodnutá mečom, napriek tomu sa snažila obeť niečo ukryť. Páčia sa mi vyšetrovacie metódy Sarah, jej sústredenosť a pozorovací talent a aj to, ako pracuje pod tlakom. A tiež som nadšená, ze vzťah s Christoperom z prvého dielu pokračuje. Tento súkromný rozmer ma u detektívok nie vždy baví. A ako skončila jednotka, tak som chcela vedieť, či sa im podarilo byť spolu. A tiež to neskôr začína byť zaujímavé, keď sa Chris dozvie o neznámej udalosti z jej minulosti. Čo sa týka prípadu, opäť jej v niečom pomôže ako novinár a rozvíja sa veľké pátranie po odhalení, ktoré by malo otriasť svetom. Nadšenci a priaznivci Dana Browna, Miniera, Thillieza budú nadšení, lebo aj tu autor pracuje s históriou a faktami, ktoré spája novým spôsobom a podáva žensko-mužské videnie sveta. Niekedy bol tak presvedčivý, že som si veci overovala (dĺžka prstov, náleziská atď.). A niečo mi síce prišlo absurdné; podzemná svätyňa s toľkými hadmi, nakazenie chorobou a nasledne rýchla záchrana liekmi, ktoré mal útočník pri sebe, plus úžasný zabijak (v zmysle, že mu to všetko prejde), ale aj to patrí k tomuto žánru. Odporúčam!
Smutnokrásna kniha o dospievaní, o priateľstve, o odlúčení a o prvej láske, o odpustení a rodine, o babičke Anne a vnučke Anne a najmä o pirátoch.
S modrým atramentom ladí aj perfektná grafika, rôzne fonty písma a ilustrácie. Celá kniha sa skladá z listov, nie je to klasický lineárny príbeh, ale ľahko sa číta, je vhodný aj pre deti od 10-11 rokov. Zatiaľ ju mám iba v češtine, ale zaslúžila by si aj slovenský preklad.
Dve menovkyne Anny, vnučka a babička si dopisujú navzájom a tiež píšu všetkým a všetkému, čo im chýba... Dokonca niektoré sú adresované aj vlastnej nohe (to sa ma momentálne osobne týka ;)). Mladšej Anne chýba jej najlepší a jediný priateľ Jan, ktorý sa presťahoval príliš ďaleko, staršej Anne zase bývalá láska a tancovanie a tak sa zhovárajú prostredníctvom listov. Zamilovala som sa do tohto nevšedného príbehu a myslím, že si knihu môžu obľúbiť nielen všetky pirátky a všetci namorníci, lebo niekedy treba byť odvážnym a pustiť sa do neznáma, získať poklad, či určiť správny smer. Spomínajú sa tu tri generácie, rôzne vekové kategórie, malé aj veľké rodinné konflikty a spôsoby ich riešenia i neriešenia. Je to láskavá kniha, trošku dojímavá a veľmi pekná...
Tak dávno som ti nenapísala... ale teraz po dočítaní mám chuť znovu začať, lebo aj tie neodoslané listy majú svoje čaro.
Kniha sa mi tento raz hodí aj do čitateľskej výzvy r. 2021 - 8. Kniha, ve které hraje důležitou roli dopis.
Knihu využívame na cestách po Slovensku - je to výborný pomocník pri značkách a určovaní okresov. Ale musím povedať, že až taká zábavná nie je... deti predpokladali, že tam budú vtipy a aj pre ich sklamanie som teda ubrala pol bodu. (4,5*z5)
A druhá vec, ale to je zas asi iba môj problém, že nedokážem čítať za jazdy (ako spolujazdkyni mi býva zle, zhoršuje sa to, samozrejme, keď čítam) z knihy, alebo z mapy. Zvyčajne som prečítala danú vec, až keď sme zastavili. Je ale každopádne zaujímavá - plná tipov na pamätihodností, na prírodné úkazy, alebo všeobecne na dané mesto, okres, prírodu i dejiny. Určite odporúčam. Ak neviete odpovede na testové otázky, tak sú uvedené v závere. A tiež sú tam aj rozdiely medzi evidenčnými značkami - a ich farebné rozlíšenie. Toto som nevedela až takto podrobne, takže veľké plus. A mimochodom, páči sa mi tvar knihy - je vo forme poznávacej značky (evidenčného čísla) auta, s hrebeňovou väzbou, čím pripomína autoatlasy a ľahko sa otočí na stranu, ktorú potrebujeme.
Asi som už mala medzi knihami dlhšiu pauzu, takže ma príbeh až tak nezaujal.
Milujem Férsku ságu, celú ich krajinu aj s kúzlami a mocou a intrigami. A keď došlo, k čomu sa schyľovalo, lebo veď obe predchádzajúce časti vyzerali tak beznádejne a zúfalo a nebolo na dohľad zdanlivo žiadne východisko, bol to len ťah na oklamanie nepriateľa, pardon čitateľa. Našťastie je Jude mimoriadne schopná a šikovná a vie fungovať v oboch svetoch. Verila som jej. A ona nesklamala. Jude nájde spôsob, ako sa vrátiť zo sveta smrteľníkov do Férie a najmä dôvod, prečo to urobiť. Je síce kráľovnou, ale je tu otázka, či ju prijme aj krajina, poddaní, a najmä jej kráľ. Ak máte radi rozprávky, prídete si na svoje, lebo toto je naozaj rozprávka je, (aj keď si tu víťazi niekedy namáčajú čiapky v krvi porazených, alebo ich rovno zožerú), je o rodine, o kráľovstve a o láske, ktorá prekoná aj dávne proroctvo a kliatbu. Rozmýšľam, že som asi už veľmi hladná, že ma tak bavili opisy jedál a menej šiat a miestnych mocenských hrátok (kto je komu podriadený a prečo), ale aj to bolo zaujímavé. A vyskytli sa tu dvojičky, ktoré si menia identitu (a nie raz). Za mňa áno, fantasy od 15 r. vyššie.
Hlavná postava Olive trpí duševnou chorobou. Odmieta, aby jej prezradili ktorou, nechce sa nechať onálepkovať, ale zároveň chce byť zdravá. Jej myšlienky prebiehajú od témy k téme, veľké nadšenie sa strieda s hlbokým smútkom, a aj ja, ako laik, dokážem odhadnúť, o akú chorobu ide. Je to brutálne realistické, či už sledujem jej manické fázy, alebo sebaobviňovanie za všetko, čo pokazí. Je mi z toho naozaj smutno. Olive súhlasí s pobytom v tábore pre násťročných, kde spozná aj iné postavy (a cez ne aj iné choroby). Každý je jedinečný ako snehová vločka... a zároveň je ovplyvniteľný a stádovitý.
Poznámka na okraj. Síce v SK preklade sa hovorí o stáde oviec, ale asi nechceli použit stereotypné hodnotenie lumíkov (zvierat) ako typ bytostí so samovražednými sklonmi, takisto pochybujem, že súčasní tínedžeri poznajú Lemmings (starú PC hru), kde lemmingovia, trpaslíci z tej hry, idú jeden za druhým až na okraj priepasti, a ak im nepomôžete, spadnú všetci. Ak neviete veľa o duševných chorobách, odporúčam prečítať si, napriek ťažkej téme o duševnom zdraví, kniha vám môže ukázať aké ťažké je žiť s chorobou, ktorú navonok nie vždy vidno.
Myšlienka, že láskavosť je nákazlivá, je milá, ktovie, či niečo podobné ako virál v závere knihy už niekto vyskúšal...
(SPOILER) Príbeh ok, viac sa mi páčila jej knižná séria s listami (Všetkých chalanom...). Ako letná oddychovka výborná. Vŕta mi ale v hlave, úplne na konci... koho si to nakoniec zobrala?
Príbeh o tom, ako vyhynuli včely. A o tom, ako sa po čase objavili, aby pichli piatich ľudí v rôznch častiach sveta. Vysvetlenie a záver bol taký nemastný-neslaný, predtým totiž dotyčných zhromaždili a testovali a potom ich vypustili ako celebrity... ale keď museli ísť na nejaký ostrov a rozprávať si príbehy... skrátka, prestalo ma to baviť. Aj keď sa z nich vďaka testom a želé z ich DNA stal organizmus piatich jedincov akosi prepojených. Ako včelstvo. No jo, a hlavne celý čas mi v hlave bežal verš: ,,... vysvetľujte zdrogovanej mládeži, že sa im nenačíta brúsny kotúč na veži...".
Spočiatku bola dopletená a nevedela som, ktorý z tých dvoch chlapcov je vrahom a ktorý princom. Je to príjemná oddychovka, vlastne typická YA, kde je ľúbostný trojuholník, a Lia, princezná v utajení, to nemá ľahké. Ale v podstate je ľahkomyselná, napr. by som čakala, že keď ujde princezná vo svoj svadobný deň, tak obe kráľovstvá prevrátia každý kameň, aby ju našli. No ona si to nepripúšťa, tvári sa slobodne, flirtuje, provokuje, zaľúbi sa a žije svoj nekráľovský život úplne slobodne. Proste sa vôbec nebojí... no toto mi teda prišlo nie úplne reálne. Ale zase som bola zvedavá, aký dar Lia má ako Prvorodená dcéra (okrem tých varovaní, predtúch, či slov, čo náhodne začuje) a ako to bude pokračovať.
Princezná Lia a princ Rafe sú väzňami v krajine, ktorá neberie zajatcov. Miestny vládca ich chce využiť pre svoje ciele. Obaja vedia klamať a na niektoré klamstvá nie je dosť času, ale majú spojencov. A príbeh je jednoducho ucelenejší ako prvý diel. Možno je to tým, že sa tak zbesilo nenaháňajú krajinou, je to skrátka komornejšie a viac sa dozvedáme o Vende, jej histórii, obyvateľoch a trochu viac aj o legende. Z postáv ma najviac zaujal Kaden, on je snáď odsúdený byť ani nie tak tretím, ako skôr štvrtým kolesom a je mi ho preto ľúto, že už nie je iba zabijakom, je ľudský a zamilovaný a jeho minulosť sa trochu poodhalila.
Tento diel bol úplne iný a prekvapivo dobrý. Temnejší a drsnejší, ako by som od YA očakávala. Kto je dobrý a kto zlý, kto hrá akú hru a kto klame lepšie sa ukáže časom a musím povedať, že máloktorá druhá časť trilógie je lepšia od prvej časti.
Jo a miláčik Kaden vyzeral, že má šancu... :D
Vyzerá to na príjemnú duchársku sériu. Stredoškoláčka z New Yorku sa sťahuje do Kalifornie, pretože jej mama sa znovu vydala. Všetko je úplne iné, ľudia nosia pastelové farby a ona so svojou motorkárskou bundou príliš nezapadá. Ale aby sa nenudila, je tam more, jedovatý brečtan a kopa duchov, ktorí potrebujú pomoc. No a takto príde k trom nevlastných bratom a k vlastnej izbe, kde straší 150 rokov starý duch. Ako jedna z mála ich vidí, komunikuje s nimi a pomáha im prejsť "na druhú stranu, nech už je to kdekoľvek. Duchom, nie bratom. Hlavne si ich vypočuje a pomôže im vyriešiť to, čo za života nestihli. A pár z nich je naozaj pomstychtivých. Je to zábavné a určite dávam šancu aj pokračovaniam. :)