Petrea
komentáře u knih
Bezohledná láska
Lexi Ryan
Za mňa toto najslabší diel, a pritom mal taký potenciál. Možno by len stačilo napísať ho iným spôsobom, ale strašne zle sa mi to čítalo :(
Dávné duše
Jana Beranová
Za mňa veľmi podarený príbeh, vtiahlo ma to dostatočne. Dala by som aj plný počet hviezdičiek, ale chcelo to kúštik viac návratov do minulosti, a možno trochu väčšiu interakciu s protivníkom (a v jednej chvíli sa vytratila Rosie, čo ma trochu mrzelo). Ale inak som to neodložila, kým som nedočítala, a Mikky a Seth sú jedna z dvojíc, ktoré si zapamätám.
Můj statečný rytíř
Hannah Howell
Len preventívne - knižka už raz vyšla v nakladateľstve Alpress, pod názvom Krásná vězenkyně :)
Mizera
L. J. Shen
Za mňa je toto zatiaľ jedna z najlepších Shenovej kníh... veľmi dobre napísané, a v podstate musím povedať, že som čakala niečo trošku iné v pozadí Killovho príbehu... ale super...
Má cesta k tobě
Helen Paris
Nie zlé, ale za mňa najslabší diel série... ale možno je to len tým, že som očakávala niečo iné aj podľa predchádzajúcich kníh, aj podľa anotácie.
Stále však ide o príjemné čítanie a zaujímavé prostredie.
Priania malého chlapca
Tomáš Vereš
Priania malého chlapca...
...alebo príbeh o tom, že keď spadneš na dno, jediná tvoja ďalšia cesta môže viesť už len nahor. To síce nie je oficiálny podtitul knihy, ale pokojne by ním mohol byť. Pretože pre mňa presne táto myšlienka vyjadrovala celý jej obsah. Musím sa ale priznať k dvom veciam: 1. sama by som po tejto knihe asi nesiahla, našla si ku mne cestu sama; 2. prvú polovicu knihy som mala potrebu ju proste odložiť a nedočítať. Nedočítať nie preto, že by bola zlá, ale na môj vkus príliš smutná a depresívna. Nakoniec som však rada, že som ju dočítala.
Priania malého chlapca sú príbehom jedného hrdinu, Toma. Je to jeho príbeh, rozprávaný z jeho pohľadu od detstva až po dospelosť, aj o tom, že občas musí človek veľmi zabojovať aby sa vymanil z toho do čoho sa narodil a dostal k tomu po čom túžil. A že aj keď sa treba spoliehať sám na seba, občas sa treba vedieť aj otvoriť ľuďom vo svojom okolí, ktorí nás posúvajú vpred, hoci možno ani nie úmyselne. Tom toho mal v nízkom veku za sebou už celkom dosť, a hoci spadol hlboko... do toho absolútneho dna mu ešte kúsok chýbal a za to má celkom aj môj obdiv, lebo sa priznám, že som čakala pár horších momentov.
Za mňa, je to možno viac motivačné ako príbehové, a bolo tam hneď niekoľko pekných myšlienok na zamyslenie. Chvíľami som premýšľala nad tým, či autor vychádza z vlastných skúseností, chvíľami som premýšľala nad sebou a vlastným životom. A aj to bol možno zámer. Trošku nahliadnuť do samého seba.
Jedinú výhradu mám asi ku gramaticko-štylistickej a redakčnej úprave, z tejto stránky tam boli sem-tam veci, ktoré mi vadili, ale nebolo to nič zlé.
Z môjho pohľadu, aj keď to nie je úplne moja šálka kávy, môže byť.
