pistikpistik komentáře u knih

Objavujú sa v tomto druhom diele nové postavičky a samozrejme staré stále vedia rozpútať peklo. Neodporúčam kaderníka. Často sa tu objavuje zábudlivý Wally, ktorý vie nahodiť celkom desivý výraz. Ako hovorí Ted Johnson "Nechutný... to áno. Ale když jsi ženatý, není obscénní nic." Asi najtotálnejšie zlo je sen Teda o ženskom väzení. Objavuje sa tu aj Jenda Citrón. Máme tu príbeh ako išiel Tedov syn s mliekarom Danom na rozvoz a skončil oholený a naliaty na vodárenskej veži. No a bonbónik, v druhej časti sa objavuje tréner Nick. Obľubuje bitky a šialené rady.
- ty Johnsone, asi by si mal vedieť, že tvoja kočka je u mňa v bazénu.
- mizera mizerná. Prepáč Ken, tá kočka je úplný Jacques Cousteau. V tuto ročnú dobu ju jednoducho z vody nevytiahneš.
- asi si mi nerozumel. U mňa v bazénu je tvoja kočka, a naviac veľký šuter a približne meter a pol izolepy.
- hmmm. Nespomínam si, že by som použil toľko izolepy... Určite je to moja kočka?
Po prečítaní budete mať zasa jasnejšiu predstavu ako to chodí vo svete.

1 06.08.2023

Red Meat je taký brutálnejší komiks od arizonského tvorcu Maxa Cannona. Takmer vždy má tri stripy a jediné, čo sa mení je text v bubline. Toto nie je komiks pre každého. Je sprostý, násilný, úchylný, no nie je pre každého. Ja ho milujem. V prvej časti vystupuje Earl. Ani najbizárnejšia postavička vôbec. Čierna ofina na bok, skostnatelá tvár, vypulené oči a pekelné činy. Prenasleduje ho slnko, našiel Santa Clausa v popolnici, v noci tancuje nahý. Stacyho vyhodili, jeho príbehy nič moc, ale strip s Batmanom pekelný, keď mu Batman vysvetľuje, že mu pomáha, keď si oblečie obtiahnutý trikot. Potom tu máme mliekara Dana. Čo si budeme nahovárať, štramák v uniforme, večne naliaty alebo zjetý, večne vymyšľajúci peklá, vždy prejde a rozseká dodávkou nejaké zvieratko a ničí život malej Karen. Pekelnejšie stvorenie je otázne či je. Dobrý je aj večne zjetý kovboj. Nesmieme zabudnúť na Teda Johnsona, údajne je to inšpirácia autorovho otca, ak hej, tak to detstvo musel mať riadne výchovné. Jeho záľuby sú skúšanie sado-maso oblekov, pitie sirupu proti kašľu, stopovanie, lovenie a sťahovanie pudlov, na maškárny bál ide ako nahý lupič, jeho jediný oblek je páska za oči za 97 centov.
- prepána, pozri na tie vtáky na telefónnom vedení.
- to sú kolíčky na prádelnej šnúre, tati.
- fíha. Tak to sú na betón najsilnejšie pastelky proti kaľľlu, čo sa dajú kúpiť bez predpisu.
- dal by som si ešte jednu.
Tento komiks ak prečítate, pochopíte a hlavne uvidíte svet v jeho najreálnejšej podobe a život už nikdy nebude taký, ako predtým.

1 06.08.2023

Na strednej sme sa učili o jeho tvorbe a fascinoval ma koncept Atómy Boha, len v knižnici ho nie a nie zohnať a časom sporadicky, keď som nazrel do police, kde by mal byť, nebol. Teraz som si zohnal v rámci nejakej akcie túto novelu. Ide o pomerne krátky text, ktorý bol doplnený o niektoré dielka z iných kníh. Vlastne ide o knižné vydanie Jazdeckej legendy spolu s nejakými bonusmi. Samotné dielo je skôr sklamaním, keďže má ísť o humorne ladené príbehy vojenských lekárov o učení sa jazde na koni, len ten humor som akosi nepochopil. To všetko s bočnými mini epizódami z vtedajšieho vojenského prostredia alebo spoločenského života. Vidieť, že autor je lekár a tiež má nejaké skúsenosti s vojenským prostredím. Problémom je, že je to príliš o ničom. Príbeh je slabý, myšlienky vlastne žiadne a celkovo kniha na váš nezapôsobí nijak a nezanechá vo vás žiaden silný dojem. Ak mal byť devízou humor, nestalo sa tak. Je možné, že vtedy by to vtipné prísť mohlo, dnes už to však nefunguje. Ťažko to nejako zhodnotiť, keďže nie je toho moc na zhodnotenie. Jediné pozitívum je niekoľko detailov, ktoré fungujú aj dnes a sú aktuálne vždy. Príbeh spitého vojaka, čo chcel perom otvoriť zámok, predvádzanie sa pred dievčatami, alebo ako sa len vyhnúť nejakej povinnosti. To je výborné nápadité, len keby to bolo troška lepšie podané.

30.12.2024

Nie je to zlá kniha. Ale neviem, či je to prekladom, alebo tie vety sú trocha divne formulované. Čo je však divné, že jej chýba určitý systém, konzistentnosť. Pretože pri čítaní som mal pocit, že sa často skáče medzi témami, obdobiami a len tak mimochodom sa odbočuje k nejakej osobnosti alebo udalosti. Tiež text zmysluplne podáva nejaký obsah a len tak jednou vetou odbočí, a potom sa vráti späť k téme, ale toto v konečnom dôsledku pôsobí rušivo. A ešte jeden problém môžu mať laici, či čitatelia, ktorí sa o čarodejníctvo zaujímali iba okrajovo, a tým problémom je, že niektoré osoby, rády, či historické udalosti im nič nemusia hovoriť a tým pádom sa strácajú v texte, keďže samotný text často tajomne nič bližšie k tomu neznámemu viac neprezradí. Toto je taká jediná väčšia výčitka. Inak dobrá kniha, ktorá však ak na ňu nazrieme zo širšia, tak nám poskytne a podá dobrý obraz o čarodejníctve, jeho minulosti i prítomnosti. Historicky podáva hrôzy prenasledovania, ktoré často bolo davovou psychózou pod taktovkou zopár sadistov a pekné bolo priblíženie učenie vicca, čo je vlastne taká súčasná a moderná verzia mágie.

29.11.2024

Keby som tú knihu čítal v dobe vzniku, asi by som dal to najhoršie možné hodnotenie. Ale človek sa mení. Dnes po dvadsiatich rokoch som si ju prečítal a niečo to malo do seba. Mikuláš Dzurinda určite nie je dokonalým politikom, ale je pravdou, že nasmeroval Slovensko správnym smerom, ale hlavne dal dokopy ekonomiku a začali sme ako celok hospodársky rásť. Je to aj v knihe popísané a tieto pasáže ma zaujali najviac. Presný opak, čo sa robí teraz. Namiesto rastu a škrtania výdavkov zo strany štátu si my pridáme renty a odmeny, a obyvateľstvo zdaníme. Dnes, keď štát čelí vďaka neskutočnému populizmu a rozdávaniu štátnemu bankrotu, je táto kniha osviežením. A zistením, že keď padneme všetci na hubu, možno si uvedomíme, že musíme začať od seba, riadne zamakať a už neveriť populistom a technológom moci. Už vtedy bola spoločnosť mimoriadne polarizovaná a verte, že na Kysuciach, tie sú totálne pevné ako železobetón v presvedčení, to sú bašty pre populistov. Dzurinda tu bol vždy persona non grata a jeden prekrásny úryvok to dokazuje. Strana 15.

„Doslova na vlastnej koži som vtedy pocítil, čo znamená polarizovaná spoločnosť. Spomínam si, bolo aj smiešne, aj vážne, ale aj pitoreskné, ako v Krásne nad Kysucou na poloblúkovitom námestí, rozdelenom cestou na dve časti, boli dve veľké skupiny ľudí. Skupina stojaca na pravej strane cesty kričala: Nech žije Miki! Skupina stojaca na ľavej strane cesty kričala čosi... na päť písmen. Prišli tiež chvíle, keď som si prestal byť istý, že vyviaznem celý a zdravý. Tak som napríklad v Kysuckom Lieskovci skočil po krku jednému pánovi, čo sa na mňa zahnal palicou. Vtedy už úradoval pud sebazáchovy a inštinkt.“

Áno, toto na Kysuce pasuje. Kniha je písaná v štýle, že sumarizoval, čo spravili predchádzajúce štyri roky vo vláde a je súčasťou predvolebnej kampane pred novými voľbami. Autor sa tým netajil a takto je aj písaná, Vyše sto strán, celkom stručne, jasne, viac menej sa chváli, a aj popisuje politický život, plný dohadovania, kompromisov, problémov. Je mi jasné, že je to príliš subjektívne, ale čas rozhodne. A začína sa ukazovať, ako sa vtedy hospodárstvo naštartovalo, niečo sa nadobudlo, aby ho neskôr tí čo prišli, pomaly doviedli k štátnemu bankrotu. Jediné s čím sa nemôžem s autorom stotožniť, to je povolenie preletov lietadiel NATO, aby bombardovali Juhosláviu. Je jasné, že tento akt nás priblížil k NATO, ale nemyslím si, že tá vojna bola dobrá. Žiadna vojna nie je dobrá. Navyše na strane 46 Mikulášovi Dzurindovi odhad nevyšiel a pravdu vo všetkom mal nakoniec Ján Čarnogurský, ktorý povedal: „Uvidíš, že prehráš, pomáhaš tomu, že Juhoslávia stratí Kosovo.“. A následne vyjadril obavu, že toto sa môže stať nebezpečným precedensom, načo mu Dzurinda oponoval, že to sa nikdy nestane. Toto je tiež mimoriadne zaujímavá pasáž. No a nakoniec jeden bonbónik, ktorý nechám bez komentára, ale už vtedy sa dalo niečo tušiť a to citát zo strany 20.

„Samozrejme, problémy so súdržnosťou boli zakódované aj v iných stranách. V Strane demokratickej ľavice k súboju „weissovcov“ s „migašovcami“ pribudol osobitný problém menom Robert Fico. Nie a nie nájsť preňho nejaké miesto vo vláde. Fico chcel byť ministrom spravodlivosti. Lenže to bol jediný vhodný post pre Jána Čarnogurského, ktorý vo vláde ako predseda KDH byť musel a kvôli svojim postojom k NATO nemohol byť ministrom obrany alebo vnútra. Robert Fico chcel byť aj generálnym prokurátorom. Na to pre zmenu nemal vek, pretože zákon na túto funkciu vyžadoval najmenej 35 rokov a Fico ich vtedy ešte nedosiahol. Potom si vymyslel funkciu piateho podpredsedu parlamentu. To sa všetkým zdalo trápne, už predtým sme sa dohodli na štyroch podpredsedoch a aj tento počet bol dostatočne veľký.“

31.10.2024

Sympatický počin a také príjemné bilancovanie. Ide o publikáciu, kde sa oboznámime s históriou šachu v Čadci. Nejde ani tak o podrobne a vyčerpávajúco podané veľké množstvo informácií, ale skôr pútavo podaná história tohto klubu. Samotná kniha, keď ju držíte v rukách, cítite ako je veľmi pekne spravená. Pevná väzba, krásna (ale fakt že vydarená) obálka a zaujímavá veľkosť formátu. Text spísali samotní hráči a funkcionári klubu. Tiež pridali obrovské množstvo obrázkov, či už turnajov, zostáv hráčov, novinových správ, tabuliek. Práve to robí tú knihu čarovnou, obrovské množstvo obrazového materiálu. Kniha sa delí v kapitolách na jednotlivé časové obdobia, nechýbajú následne aj kapitoly o mládeži a korešpondenčnom šachu. Ide o modernú a nádherne porobenú publikáciu, ktorú si tento druh športu v Čadci určite zaslúžil.

09.09.2024

„Ako nebyť krajne chudobným a hlboko nevedomým tam, kde sa spojili všetky zlé sily a mocnosti sveta: príroda, výrobný spôsob, hospodársko-spoločenský poriadok i politický systém.“
Kniha je z dvoch častí. Prvé sú Kysuce a druhé sú samotné Zápisky lekára. Kysuce sú akýmsi dobovým sociologickým náčrtom vtedajších Kysúc a je až mrazivé, ako sa toho nezmenilo. Nemyslím ani tak materiálne, už tu nežijeme v zadymených dreveniciach, ale skôr mentálne. A tak možno trocha hej, ale niektoré tie povery a mýty a hlavne tendencia veriť nezmyslom tu je živá dodnes.
„Keby som bol budhistom, iste už len myšlienka na to, že by sa moja duša mohla raz vteliť do takéhoto koňa, pohla by ma k cnostnému životu. Horšieho údelu nepoznám, ako byť koňom na Kysuciach.“
Teda autor dával Kysuciam zabrať a vyzneli ako skutočné peklo na Zemi, tak niežeby neboli, ale po prečítaní celej knihy, som pochopil aj troška, že má zmysel pre svojský humor a tá zmena z Prahy do Kysúc, to je tak jedno storočie, vtedy možno dve.
„Pýtam sa, ako si u nich vysvetľujú toľké požiare. – Pojedni vravia, že jednému bohatému kupcovi tovar neodchodí, drevo, a že tých podpaľačov posiela. – A čo vy sám o tom myslíte? – Ja si len myslím, že to liberáni idú našu katolícku vieru skasírovať.“
Niektoré zážitky by som dal tesať do kameňa ako sú aktuálne. Tá viera v hoaxy bola silná vtedy, dnes ešte možno silnejšia. Tá kniha je storočie stará a tie Kysuce, ale i všeobecne Slovensko sa nemení. Koče sme síce vymenili za autá a telegraf za mobily, ale nátura a zmýšľanie zostávajú.
„Vrátil som sa z dediny od chorého. Kočiš čo ma priviezol, nasledoval ma až do izby, a zatiaľ čo som ukladal veci, pozorne sa rozhliadal. - Ale ani cigarky nevidieť u toho nášho pána doktora, vravel sugestívne. – Nie som fajčiar. – Ale trúnok hádam užívajú? – Nie veru, nepijem ani trúnok. – Hľadí nedôverčivo, spýtavo, konečne povie: Ale sú predsa kresťan katolík?“
Zápisky lekára sú rôzne postrehy a príbehy zo života Kysúc a jeho lekárskej praxe. Niektoré smutné, ale často humorné, až so sarkastickým vyznením. Niektoré prípady sú ťaživé, niektoré smutné, iné smutno-krásne, ale niektoré i plné nádeje. Asi najviac mi vryla tá príhoda chlapca ako ho zaujala mapa. Možno sa z neho stal uznávaný geodet. Alebo ten príbeh o Kolumbovi, kde aj keď akoby si nemohol doktor Hálek nájsť akosi cestu k miestnym, alebo ich pochopiť, niektorých si jednoducho obľúbil. Samostatnou témou celej knihy je, a ako tým obrovským problémom bol, tak aj zostal, démon alkohol. Nevyjadruje sa tu pekne o zvykoch Kysučanov, ale má pravdu. Možno sa už dnes nepije pri akejkoľvek príležitosti a stále, pretože dosť triezvosť tu udržiavajú pracovné povinnosti, kde dnes sa už v práci piť nemôže, ale tých problémov s alkoholom je tu akosti stále veľa. Ja dnes už ako šťastný abstinent, čo si s alkoholom užil svoje, tak čosi málo o tom viem. Trochu vtedy robil šarapatu ten lacný prekliaty kvit, to dnes ešte pamätníci spomínajú, rozšírený všadeprítomný nekvalitný lieh. Dnes ho síce máme kvalitný, ale aj problémy stále spôsobuje kvalitné. Jediné v čom sa s autorom rozchádzam, je hodnotenie tunajšej prírody. Vtedy asi vyzerala inak, vlastne čo sú dnes lesy boli polia, ale príroda je tu pekná. Nie je to síce zázrak a nemáme tu nejaké dych berúce monumenty, ale čo posledné dva roky intenzívne chodím po kysuckých horách, musím oceniť ich krásu. Mám aj svoje obľúbené miesta, ktorú sú prosto krásne. Navyše, čo boli kedysi kopanice s poľami, dnes sú tam lúky a niektoré, ako napríklad kopec Solisko v Dlhej nad Kysucou, prechádzka tam sa blíži prechádzke rajskou záhradou. Na záver jeden výňatok z knihy, ktorý tak charakterizuje všetko v jednom. Čierny humor, povaha Kysúc, svojský prístup k životu a trocha sarkazmu pána doktora.
„Nech si len pomyslia, aká je to opovážlivosť cudziu ženu byť. – A ubiť vlastnú ženu nie? – A svoju ženu môžem veru biť, kedy chcem. Keď ženu bije, ako keby roľu povozil. – Čo vy o tom myslíte, pýtam sa ženy, či je slobodno biť svoju ženu? – No teda! Keď previním, nech ma ubije, ale ak by nevinne bil, to je veru každému ľúto.“

31.08.2024

Keďže napríklad Gorgoroth majú čo viem tri albumy pomenované po knihách filozofa, a je aj v black metalových kruhoch trocha povinným čítaním, tak som to skúsil. Už kedysi mi kamarát požičal Zarathustru a moc som to nedával. Teraz mi v knižnici padla do oka kniha Antikrist. Keďže ide o filozofiu a ja som kultúrny barbar, tak komentár spíšem čisto laicky, ba až sedliackym a primitívnym spôsobom. Čistý opak filozofie. Ale asi môžem, keďže „filozofia“ je vlastne ľúbiť múdrosť, akým spôsobom, to sa dnes asi ešte nepodarilo vypátrať. Ide o jeho neskoršie dielo a očividne ho písal riadne nahnevaný. Aj keby som to nevedel, tu už z toho diela cítiť jeho duševný nepokoj. Nejako som tu nezachytil nejaké náznaky pozitívnej sily a nových výhľadov vpred, ale iba pokus o kritiku kresťanstva. Príliš tomu nerozumiem, prečo sa do toho pustil, keďže tá teória o nadčloveku môže fungovať aj na samostatnej báze a nepotrebuje rásť z ruín kresťanskej viery. Navyše táto kritika je silno subjektívna a autor si jednoducho svoje dojmy berie ako nevyvrátiteľné fakty. Posledné, o čo by som sa pokúšal je pokus o obhajobu kresťanstva, ale čokoľvek tu napíšem, asi ani inak nevyznie. Napríklad „kresťania nenávidia zmysly, radosti zmyslov, radosť vôbec...“, práveže tí úprimní sú plní radosti. Na druhej strane „Kresťanstvo, alkohol – oba veľké prostriedky korupcie...“ nemožno nesúhlasiť. Čiže nájdu sa tu aj veci, ktoré zaujali a vnútorne sa človek s nimi stotožní. Ťažko povedať, čo vlastne týmto dielom autor sledoval, pretože kresťanstvo už v tej dobe bolo kritike podrobené dosť. Je to iba hrubo dochovaný fragment, takže ktovie ako by to celé vyzeralo ako celok. Ja som si však odniesol aj z neho spomienky na neskutočne drvivú kritiku Kanta, kňazov či Luthera. Fakt nemám dobrý pocit z toho Nietzscheho hnevu.

31.07.2024

Deviatka. "Hmm. Ja som toho názoru, že kočky z džungle majú ešte väčšiu vážnosť. S malým chlapcom chodí do spoločnosti málokto, ale tigri dodajú každej slávnostnej udalosti na šmrncu a lesku." Jasné, že to stále ma dostatočnú kvalitu, avšak prvý raz to postráda nejaké hlbšie príbehy a celé sa to skôr zvrháva na Calvinove múdra, ktoré niektoré stoja za to, ale niekedy už ich sype akosi na silu a posúva ich až do prílišnej absurdnosti. Táto časť je akoby celá sústredená na neho a Hobbes Filozof troška ustupuje do pozadia, hlavne jeho myšlienky a tiež ubudlo vedľajších postáv. Veď sa tu ani nemihla napríklad Róza, čo je moja top postava. Ale tak stále to baví. Máme tu trošku sociológie. Calvin: "Správny kompromis sa pozná tak, že sú všetci naštvaní." Troška dišputy o avantgarde medzi oboma filozofmi. "Moja najnovšia snehová skulptura. - Kde? - Tu všade. - Veď si nič nespravil. - Správne. Výtvarné umenie je mŕtve! Už nie je čo povedať. Štýly sa vyčerpali a významy stratili zmysel. Umenie prišlo o cieľ. Ostal iba produktový marketing. Táákeže. Ja túto krajinu prosto podpíšem. Môžeš ju mať za milión dolárov. - Je mi ľúto, nejde mi k nábytku. - Pre avantgardného umelca je hlavný problém zistiť, kto hrá divadlo na koho." A nakoniec postreh o evolúcii. Calvin: "Hej, veríš v evolúciu?" Hobbes: "Nie." Calvin: Ty si nemyslíš, že sa ľudia vyvinuli z opíc?" Hobbes: "Najprv by som musel vidieť rozdiel."

30.06.2024

Možno som zbytočne čakal viac a hlavne som sa pustil do niečoho, čomu nechápem. Tento druh komiksu nie je asi moc pre mňa, i keď čierno v ňom mám rád. Nalákali ma tí statoční satanisti a to vlastne bola svetlá chvíľka tejto knižky. Prvé dve poviedky mali dobrý nápad, pár dobrých vypiplaných detailov, svetlých chvíľok a originálnych drobností. Jirka Lábus versus starý prasácky démon. Tá druhá poviedka o starom Marvanovi, či má tretí náboj bola najlepšia a jediná, čo ma poriadne bavila, či už príbehovo, aj pár dekadentnými momentmi. Avšak ostatné tri išli kvalitou i nápadom rapídne dole a vôbec ma to nebavilo a nič mi to nehovorilo. Ja viem, že určite tam bolo plno skrytých odkazov a popkultúrnych hračiek a bla bla, ktoré som zaiste nepochopil, bla bla. Ja viem, že som kultúrny barbar, ale ako celok mi to neprišlo zábavné a asi ani originálne. Vtipné už vôbec nie.

14.05.2024

Príbeh nebol nejako extra silný, to som ani nečakal. Nebolo to ani nijako výnimočné a je to hlavne zachytený duch tej dobe v Berlíne. Čo by som vyzdvihol a čo ma pobavilo, tie niektoré neskutočne vypiplané a trefné detaily. Názorná ukážka na strane 14, kde je obchod a cestovná kancelária a hore sa šupe omietka a pod ňou nápis nsdap. To je tak totálne peklo, a celý ten komiks si robí srandu zo svojej minulosti a nie je preň nič tabu. Boli v Rusku, smer exotická destinácia Norilsk a po nejakých tých peripetiách stratili sa. Ako pôjdeme domov? Ako naši fotri, pešo a fotka vojaka wehrmachtu ako kráča v snehu. Ako celok to nejako nebolo oslnivé, ale tie pikantné narážky na minulosť sú silným korením tohto sympatického dielka.

06.04.2024

Osmička. „K čomu ten dáždnik a batôžtek? – Moje heslo je vždy pripravený. – Pripravený na čo? – Jeden nikdy nevie. Mám tu kušu, päť komiksov, žuvačky, kľúč na matice, knižku o hmyzu, mapu Montany, gumu a kameň. – Tyjo, podobnú súpravu by mali nosiť všetci. – Dáždik hrá zároveň úlohu padáku.“ Stále je to super, ale asi prvý raz chýbala Róza. Bez Rózy to nie je úplne ono. Tiež je to viac monotematické, teda menej Zuzky, vagabunda Moa, i dinosaurov. Zato dosť filozofie a múdrostí, ale tie najlepšie sú ako vždy od Majstra filozofie Hobbesa. No... ku konci sa to troška začína opakovať, ale stále je to úžasný komiks plný neuveriteľných príbehov. Calvin: „Nenávidím chodenie do školy. Radšej by som bol tiger. Tigre nemusia nič.“ Hobbes: „HEJ!“ K loveniu rýchlo bežiacej zveri potrebuješ hodne fyziky. Rýchlosť, príťažlivosť, zákony pohybu. A to množstvo biológie, čo musíme poznať... Navyše to všetko musí mať umeleckú hodnotu a tak ďalej!“ Calvin: „Páni. Ja som netušil, že vraždenie koristi sa tak moc upiera o humanitné vedy.“ Hobbes: „Moja dizertačná práca o etike bola veľmi vysoko hodnotená.“

27.03.2024

Šestka. Calvin filozofuje: „Niekedy ma napadá, či najpresvedčivejším dôkazom toho, že inde vo vesmíre existujú inteligentné bytosti, nie je to, že nás zatiaľ žiadna nekontaktovala.“ Máme tu všetko. Megamana, dinosaury, cestovanie vesmírom, stroj času, ale hlavne Zuzku a Rosalyn. Niektoré Calvinove fantázie išli už pekne od absurdna, ale to je len dobre. Naopak, máme tu aj city a priateľstvo, a hlavne nehu s jeho nerozlučným tigrím parťákom. Táto časť dosť viac rozvíja a približuje čarovný a originálny svet Calvina a Hobbesa. A na záver opäť niečo zo svojských filozofických myšlienok: „Dom s tigrom je iba dom, nikdy domov.“

29.01.2024

Päťka. Calvin: "Zlá správa, mami. Dnes popoludní som predal dušu diablovi." Mama: "Hmm? Až dnes?" Táto séria pokračuje už v nastolenej línii a prináša skôr bežné starosti a vylomeniny Calvina a večného parťáka tigra Hobbesa. I keď môj najobľúbenejší stret medzi nimi dvoma a rovnako pekelnou Rosalyn je hlavnou témou knihy, je na škodu, že je v tejto knihe stretom iba jediným. Stojí však za to. Ale boli tu aj podobne uletené a šialené príhody, ako Calvin cestou do školy robil zbierku hmyzu, alebo ako Zuzka musela do riaditeľne. A samozrejme nemôžu chýbať nejaké životné múdra. Hobbes: "Môžeš dostať tigra z džungle, ale nie džungľu z tigra." Calvin: "Mňa by skôr zaujímalo, ako dostať tigra späť do džungle."

31.12.2023

Po prečítaní druhého dielu som si pozrel nejaké rozhovory s autorom a tam hovorí dobre. Možno až moc dobre. A pravé to je škoda, že to čo hovorí na prednáškach viac nepretavil do knihy. Mám pocit, že skoro vôbec. V knihe sa dočítam iba ako naháňal baby, ako baby pretiahoval a ako s babami pil. Pre človeka, čo sa snaží prestať piť to moc nedáva. Opakujem, ako pri prvom diely, píšem to ako niekto, kto si tým peklom prešiel, tak nemám pocit, že by sa človek dočítal, čo ho čaká, alebo čím si prechádza, ale iba to, že keď sa nalejete, tak skončíte v posteli s nejako cudzou babou. Aj to sa stáva, ale ja si pamätám skôr iné veci. Asi aj autor si ich prežil, ale nepíše o nich a práve možno tie by ľudí prinútili sa zamyslieť, či je to pitie fajn. Napríklad, že keď zvraciate krv, tak to ide ťažko umyť aj z kúpeľne, alebo ako ste si musel zahryznúť do duritky, aby ste sa napili, lebo ruky vypovedali poslušnosť. Tremor. Ťažký tremor. A to sú len také lightky na odľahčenie. Dvojka bola troška lepšie napísaná, ale skutočne ma zaujímali iba tie pasáže z psychiatrickej liečebne. Inak dosť som mal aj pocit z knihy, že akoby pomohli až hospitalizácie, blázninec a až vtedy človek sa rozhodne prestať. Ale to nemusí byť nutne pravda. Stačí povedať si dosť, je to zlé, návšteva lekára a ide to aj samo. Len človek musí chcieť. Dokonca sa to dá bez liečenia a chémie, sám so to tak mal. Kľúčové sú tri body. 1 . Uvedomiť si, pozor máme veľký problém. 2. Ako som sa tam dostal, tak aj sám sa z toho musím dostať. Čiže žiadne výhovorky na kamarátoch, krčmy, ťažký život. Môžem si za to iba sám. Lekári pomôžu, veľmi pomôžu, ale to rozhodnutie abstinovať je iba na mne a iba ja ho spravím a uskutočním. 3. Doživotná abstinencia. Žiadne ďalšie diskusie, žiadne možno raz jedno malé vychladené pivko. To je jed, hadí jed. Sám hovorím, že nie je ťažké nepiť, to dokáže kde kto, ale nepiť a zároveň zasa začať žiť, to je ťažké. Ale aj napriek výhradám k štýlu knihy, aspoň je dobré, že roznáša posolstvo, upozorňuje na obrovský problém v slovenskej spoločnosti a poukazuje, aký dokáže byť alkohol nebezpečný. V tomto mu fandím a je dobré, že sa na to dal.

09.11.2023

Boh stvoril človeka, potom zistil, že sa mu vymkol spod kontroly a tak potopou zmietol z povrchu zemského celé ľudstvo. Nepáčilo sa mu, ako nažívajú v Sodome a Gomore a tak zničil obe mestá. Milióny mŕtvych žien a detí. ...ale zlý je Satan. Naproti tomu Dávid zatúžil po manželke blížneho svojho a kvôli tomu aj zabil, ale hlavne, že sa pomodlil, tak je odpustené. ...ale zlý je Satan. V stredoveku horeli hranice, život človeka neznamenal nič a križiacke výpravy skôr ako oslobodenie priniesli utrpenie. ...ale zlý je Satan. Samotné slovo v hebrejčine znamená "protivník", "odporca" a môže znamenať aj opozíciu. Kniha sa mu mohla venovať viac dostatočne, ale hlavne posledná tretina je solídny hardcore. Autor predpovedá koncom XX. storočia apokalypsu, no nenastala. Vlastne z toho, čo predpovedal, sa nestalo nič. Akurát na strane 98 "Boh si vyvolil ruský národ, pomocou ktorého potresce skazený svet, ak skôr nevyprosíme milosť od Boha." No tak si Boh vraj vybral Rusov. Na Ukrajine to vidno. Ja len na záver dodám, že najväčším previnením Lucifera bolo, že prejavil slobodnú vôľu. A to sa nesmie

20.08.2023

V podstate ako to vyzerá v očistci. Ak budete nenávidieť, kradnúť, podvádzať, zahýbať (ale iba so ženou!), nevadí. Stačí spoveď a pôjdete tam. Ak ste homosexuál, nič vám nepomôže, pôjdete do pekla. Pasáž o anjelskej rebélii, kde sa ohradil voči božím plánom jeden múdry a pyšný anjel je super. Na záver náčrt ako bude vyzerať apokalypsa, kde živí budú závidieť mŕtvym. Keď si to všetko prečítate, tak začínate pochybovať o dobrote Boha a láskavosti viery, keď vás majú čakať takéto muky. Ako to je naozaj, netušíme, pretože náboženstvo nedovoľuje ani náznak pochybnosti. Prosto dogma a poslušnosť

20.08.2023

Knihy Eugena Jonáša boli tuším vo výpredaji a keďže boli útle, prečítal sa pomerne rýchlo. Autor je astrológ, psychiater, veriaci a autor metódy prirodzenej regulácie počatia. Čo je vlastne nezmysel, lebo príroda je v tomto mocnejšia ako naše matematické poznatky. Ono aj kniha sa dosť triešti a vlastne nie je jasné, o čo sa ňou chcel autor podeliť. Je to kombinácie momentov zo Starého zákona, vidín Emmrichovej, náčrtov hypnotizéra Kafku a autorových úsudkov. Dogmatizmus. Homosexualita je choroba, ale vidiny v stredoveku sú ok. O tom nemožno pochybovať. Ak si však začneme podkladať otázku, čo keď to tak nakoniec nie je, ako nás neomylne presviedča autor, vtedy nás čakajú ohne pekelné

20.08.2023

Bohém, spisovateľ, minister propagandy. Jedna z najkontroverznejších postáv našej literatúry a možno aj histórie samotnej. Pokračujem v skúmaní medzivojnovej literatúry, ktorá má cveng i originalitu, a tak dostala sa ku mne táto kniha, je to taký skôr výber jeho próz. Ide o mimoriadne pedantné zostavenie, aby čitateľ mal čo najlepšiu predstavu a možnosť zmapovania jeho prozaického diela. Tido J. Gašpar bol medzi vojnami spoločensky i kultúrne aktívny, bohém a predstaviteľ bratislavského spoločenského života, a neskôr začal byť aktívny aj politicky, len nebol na správnej strane a to mu práve dožičilo prívlastok kontroverzný, zložitý, či rozporuplný. Toto politické pôsobenie však nechám bokom, ale spomenúť to treba, je to už akýsi slovenský folklór. Kniha próz Červený koráb je rozdelená do troch častí. Prvá Rozprávky o láske sú novely o ženách, vzťahu k nežnému pohlaviu, niektoré s pikantným nábojom. Druhá Námorníci je o dobrodružstvách na mori, živote námorníkov (mornárov) a má to skôr exotickú príchuť. Posledná časť sú prózy Dávne histórie, ktorá je asi najrealistickejšia a najviac príbehovo blízka Slovensku a živote tu. Autor je predstaviteľ ornamentálnej prózy, čiže jazyk je trocha zložitý, niekedy až doslova ornamentálny, veci opisuje farbisto až zložito s využívaním bohatého slovníka, plného cudzích slov, novotvarov, menej častých a zriedkavo používaných slov a často človek musel nazrieť na koniec knihy, kde sú jednotlivé cudzie slová vysvetlené. Pre mňa zaujímavou novelou je Lazárová neznáma o nešťastnej láske k neznámej, Červený koráb o revolúcii na lodi, ktorá skončila úplne inak ako sme čakali a veľmi smutno optimistická Slzy Záhorského o návrate strateného syna. Osobne mi toto dielo až tak neprirástlo k srdci, ide skutočne o zložitejšie čítanie z exotického prostredia a je to skôr opisovanie určitých momentov zo života konkrétnych ľudí. Ale že by som si z toho vybral niečo zaujímavé, čo by zanechalo vo mne silný dojem, nejakým spôsobom duševne poznamenalo či pookrialo, či ma nútilo premýšľať o nejakých aspektoch života, to sa povedať nedá. Ide skôr o dobové čítanie a skôr si to vychutnajú hľadači lahodného a svojského jazyka, respektíve čitatelia, čo milujú skúmať zloženie a formu svojského alebo špecifického textu, jeho formy a štýlu. Ako je daný jav opísaný a ako popísaný. Avšak z knihy cítiť určitú originalitu, na tú dobu muselo ísť o prekvapivo pestré čítanie a prišlo do sveta slovenskej literatúry niečo nové.

09.08.2023

Je to označené podtitulom sprievodca prírodou, a vlastne to dosť vystihuje knihu. Je to rozdelené na dve časti. Prvá je vlastne putovanie, v podstate po mape, po jednotlivých štátoch západu a tak sú tu spomenuté zaujímavosti, čo navštíviť, parky, mestečká i mestá, plus nejaké info. Druhá časť je podrobnejšie rozpísaná fauna a flóra. Úplne na záver máme niekoľko praktických informácií. Čo asi bude potrebné spomenúť, keďže kniha je z roku 2004, tak niektoré informácie nemusia byť už presné. Ale v dnešnej elektronickej dobe, nebude problém vyhľadať si, či to platí. Je to skôr taký všeobecný prehľad, ako to tam vyzerá a kde všade môže byť zaujímavo. Čo ma prekvapilo, aké sú niektoré aglomerácie a mestá, napríklad v Kalifornii, obrovské a na druhej strane napríklad v Idaho sú pomerne v minulosti, či momentálne administratívne, niektoré mestá malé. Alebo ten pomer obyvateľstva v štátoch, neskutočne obrovské sústredenia ľudí v Kalifornii, či Arizone a oproti tomu veľké štáty s málo obyvateľstvom ako Montana.

09.08.2023