Radoľa
komentáře u knih
Zlatý zub
Dávid Marcin
Keď fantáziu neukotvuje pevnejší dramaturgicko- scénaristický plán, tak to dopadne takto hala-bala. Príbeh troch kamarátov, ktorí nájdu v tajomnej pivnici pod školou plechové čudo a strašne zvláštne poprehadzované názvy aj obsahy kníh, akoby samotný trpel takou zvláštnou zmiešaninou, v ktorej trochu nasilu nájde svoje miesto aj upozornenie na školskú šikanu, cigánsky problém a dôjde i na cigánske kúzla, mágie a čary. Dosť často pri takomto hastrošsky nahodenom a nie celkom dotiahnutom nápade zachraňuje kresba. Lenže, ani tá nie je v tomto prípade bohvieaká.
Poslední strážci
Kazu Kibuishi
Mesto Cielis je skryté v oblakoch, aby sa zachránilo pred skazonosným útokom. Niekedy však strach dokáže rozleptať mesto, ľudí v ňom a vzťahy účinnejšie, než tá najničivejšia armáda. A tí, čo mali bdieť nad bezpečnosťou mesta sa stali len ustrašeno-paranoidnou verziou chrabrých mužov, slúžiacou ktovie v skutočnosti komu. No obyvateľom mesta, ktoré upadá a chátra aj vinou násilnej polície, ktorá väzní kohokoľvek, tak tým strážcovia kameňa určite neslúžia.
Ďalšie výborné dobrodružstvo. Ďalšie krásne nakreslené dobrodružstvo. Ďalšie omračujúco pôvabne voňajúce dobrodružstvo. Neviem, čo do tých stránok pri výrobe knihy zamiešavajú, asi nejaké výpary z čarovných magických kameňov, lebo už dávno ma neupútala vôňa novej knihy tak, ako je tomu pri tejto sérii.
Elfí princ
Kazu Kibuishi
Piaty diel vydarenej komixovej série. Na obálke sa píše, že autor komixu Kazu Kibuiši spája v sérii vplyvy Hviezdnych vojen, Pána prsteňov, Alice v krajine zázrakov a Harryho Pottera. Amulet však ako výtvarne, tak dejovo predčí všetky zmienené fantasy série, filmové či literárne, považované za nedotknuteľné kánony. Vynikajúca kresba japonského autora a do nej vpísaný príbeh je inovatívna formou (niečo medzi filmom a klasickou knihou) a inšpiratívna obsahom. Dej totiž dokáže rovnako zaujať po dobrodružstve dychtiace deti a mládež, ako aj literárne podkutých dospelých. Kniha, po ktorej neváham kedykoľvek siahnuť opakovane. Už len pre ten nádherný vizuál, a krásnu vôňu stránok knihy.
Páskové a chuligáni
Roman Laube
Útla, maličká brožúrka obsahuje obsahovo nie príliš rozsiahle, zato informačne celkom hodnotné pojednanie o subkultúrach mládeže 50. a začiatku 60. rokov. Teda zhruba do obdobia, kedy nonkonformizmus a iný štýl obliekania a voľnočasovej zábavy prebrali priaznivci big-beatu a máničky.
Označovali sa, zhodne s titulom knižky, ako páskové a chuligáni. Charakteristickí boli štýlom obliekania a počúvaním swingových, jazzových a boogie-woogie melódií. Veľmi dôležitým bol aj tanec k týmto melódiám, prejavujúci sa uvoľnene rozblázneným štýlom, stojacim v ostrom protiklade k učesaným klasickým tancom.
Text pomerne podrobne opisuje akcie represívneho aparátu strany (ľudové milície, bezpečnosť, súdy) voči zoskupeniam mladých, ktorí vzdorovito nechceli žiť nalinkovaný život riadený oficiálnymi straníckymi usmerneniami v duchu novej kultúry socialistického realizmu.
Stručne sa tiež pojednáva aj o trampoch, predstavujúcich inú líniu - predovšetkým víkendového úniku - pred normovaným žitím do prírody, do lesov.
Takmer polovicu publikácie tvoria dobové karikatúry, výňatky z oficiálnych publikácií, analyticky i kriticky znevažujúcich životný štýl, vymykajúci sa norme. Súčasťou príloh sú aj satirické básne, obdobne nemilosrdne tepajúce do chuligánskeho žitia.
Do štúdie s názvom Pásek, idúcej v línii strašlivého zdrbania mladej subkultúrnej alternatívy prispeli svojimi, citujem "vědeckými poznatky" aj takí slovutní českí literárni velikáni ako Zdeněk Jirotka, Pavel Kohout či jaroslav Dietl. V dnešnom režime by si určite svoje tvorivé príspevky do tejto štúdie istotne do životopisu nedávali.
Poznámka: V knihe je zmienka o odraze tohto životného štýlu vo filme. Pozitívne sa hodnotí film Jiřího Krejčíka Probuzení z roku 1959, zmieňuje sa tiež film Jana Hřebejka Šakalí léta (1993), reflektujúci boj pražských pouličných párt v 50. rokoch. Jemný odraz páskovskej kultúry sa objavil aj vo filme Starci na chmelu (1963) Ladislava Rychmana. V tejto súvislosti by som rád zmienil skvelý ruský film Šviháci (Stiljagi) Valerija Todorovského z roku 2008, ktorý ukazuje, čomu museli čeliť ruskí páskové v 50. rokoch. Bola to obdoba pohonu v Česko-Slovensku na mladých, vyznávajúcich americký životný týl odievania a kultúry. Knižka totiž okrajovo spomína aj ruských páskov (akýsi paralelný predobraz mladých českých a slovenských rebelov 50. rokov), prostredníctvom spomienok a poviedky ruského spisovateľa Eduarda Limonova.
Justina čili Prokletí ctnosti
Donatien Alphonse François de Sade
Kniha by mala zdobiť zoznam odporúčanej literatúry v každej poriadnej strednej škole. Aby sa študenti poučili, čo sa v skutočnosti skrýva za maskou cirkvi, cnostných meštiakov, urodzených aristokratov, peňazokazov, kupliarok a justície. Jednoducho, Justína pomôže každému a namiesto očakávanej odmeny sa jej dostane pravého opaku. Stupňujúceho obmedzovania slobody, ponižovania, sexuálneho násilia a vyhrážok smrti. Markíz de Sade nadaný literárnym talentom, neúprosne odhaľuje masku spoločnosti a ukazuje, akí ľudia vo svojej podstate sú. Samozrejme, že preháňa a hyperbolizuje. Lenže na ukázanie podstaty človečenstva - v drvivej väčšine sú ľudia len neúprosní a poživační manipulátori, ochotní v mene zabezpečenia vlastného bohatstva a chúťok spraviť doslova čokoľvek - tak na to je hyperbolizácia ako stvorená. A že ju de Sade vedel doviesť do extrémnej absurdity, o tom niet pochýb! Odporúčam prečítať knihu z vydavatateľstva Torst v peknej úprave, obohatenú skvostnými ilustráciami Toyen a doslovom Karla Srpa.
Čarodejník z krajiny Oz
Frank Lyman Baum
Vynikajúca klasická rozprávka. Baum nehľadá zaujímavosť fantazijnej krajiny v jazykolamoch a logických paradoxoch, ani v matematických teóriách pravdepodobnosti a hier, podobne ako Lewis Caroll v Alici v krajine zázrakov. Naopak Čarodejník z krajiny Oz sa nesie na vlne dobrodružného príbehu s jasným cieľom. Logika deja je prispôsobená prostrediu, no nie je lámaná cez koleno, je podaná jasne a zrozumiteľne. Niet divu, že spisovateľ siahol po tvorivom pere a vytvoril následne niekoľko ďalších pokračovaní osvedčeného konceptu.
Kráľ moravských vodníkov
Oldřich Sirovátka
Moravské ľudové rozprávky a povedačky, spojené s miestnym regiónom. Vystupujú tu čerti, vodníci, trpaslíci, permoníci, hejkalovia, víly aj bludičky.
Dostal som sa len k slovenskému prekladu, čo je síce možno dobré pre malé detičky, ale z hľadiska lepšieho čitateľského zážitku by som určite dal prednosť českému originálu.
Jasietka
Mária Ďuríčková (p)
Krásne ilustrácie Vincenta Hložníka priliehavo ilustrujú príbeh dievčaťa, ktoré sa razom ocitne v krajine rozprávok. Ale neocitne sa tam len tak, ide vyslobodiť dievča Jasietku z dlhoročného zakliatia, pričom prechádza najrôznejšími rozprávkami.
Originálna stavby príbehu sa nepodobá na nič, čo poznáme z osvedčených a mnohokrát variovaných rozprávaní. Zároveň, jemne kriticky musím poznamenať, že autorkina fantázia bola miestami na škodu, čo je znať najmä na vymyslenej Žofkinej rozprávke o eliminovaní smrtí a vynájdeniu rôznych účinných liečivých prípravkov.
Ale väčšinovo bez výhrad - skvele vymyslená a zopakovaniahodná záležitosť.
Malá zoologická zahrada
Jaroslav Hašek
Krátke zamyslenia a vymýšľance o zvieratách, založené na fakte, možnože úplne vymyslenom, že Jaroslava Haška vyhodili z jednej redakcie a prijali do časopisu Svet zvierat, ako redaktora.
Popri ozaj veselých a vtipných príhodách, často založených na pripodobení zvierat k ľuďom sa v knihe odráža aj svojský svet prístupu ľudí k zvieratám, často krutý, často odvislý od ich zamestnania, či od toho, aké zviera vlastnia alebo obhospodarujú.
Najslabšími časťami sú poviedky založené na histórii, či zachádzajúce do exotických krajov, tam sa ukáže síce bohatosť autorovej fantázie, no pokrivkávajúca príbehovo-humorná línia.
Pomerne veľa "faktografických" správ, písaných do Sveta zvierat je zámerne úplne vymyslená a prekrútená. Účelom týchto príbehov bolo zvýšiť čítanosť časopisu. Podarené sú tiež príbehy založené na existencii akéhosi miestneho zvieratníka, pridruženého k redakcii časopisu, v ktorom sa snažia Hašek i spomocníkom predať rôzne zvieratá, najmä psov, vydávajúcich ich za niečo úplne iné, prípadne za psov s charakterom, ktorí nemali nikdy ani náhodou. Tieto príbehy zase patria k tým najlepším.
Levné knihy vydali knihu v roku 2001 ako reprint pôvodného vydania z roku 1950. Opatrená je skvelými sprievodnými čiernobielymi ilustráciami Josefa Ladu.
Koza odratá a jež
Pavol Dobšinský
(SPOILER) Bohato ilustrovaná minibrožúra približuje najmenším svet rozprávok cez kratučké rozprávanie o zvieratách, ktoré sa snažia vyhnať votrelca z líščej nory. Analógia biblického príbehu o Dávidovi a Goliášovi, zasadená do zvieracej ríše. Tam, kde neuspeje medveď vlk ani líška, tam triumfuje malý ježko.
Vlastnou hlavou 2 - Ako za Fica ovládla štát mafia
Marek Vagovič
Tam, kde sa prvý diel končí...tam, žiaľ druhý diel nepokračuje. Pomerne starostlivo a presne zostavený a podaný koncept nástupu Roberta Fica v moci v prvom (žltom) diele sa preklápa do narýchlo spichnutého súboru prevažne novinových káuz v červenom pokračovaní. Obohatených pár informáciami zo zákulisia, no čiastočne strácajúcich v sústredení na osobu Mariána Kočnera a tým čiastočným odklonom od osoby v podtitule knihy.
Ako vyslovenú slabinu pociťujem zanedbanie sústredenia sa na skutočných majiteľov finančných tokov v mene spomenutého Kočnera, ktorí podľa vyjadrenia mnohých, tvorí v kľúčových finančných podvodoch a transakciách len druhú až tretiu ligu.
Niektoré autorské prirovnania tiež nesedia.
Celkove by knihe prospeli tri veci: dlhší časový odstup, viac premysleného škrtania a premyslenejší koncepčný postup.
Napriek tomu nehádžem knižku do odpadu, lebo aj prostý sumár novinových škandálov môže budúcim generáciám priniesť istý obraz doby a spoločnosti na Slovensku v 21. storočí. 50%
Za Boha a národ: náčrt životopisu Andreja Hlinku
František Vnuk
Útla brožúrka je extraktom z rozsiahleho životopisného knižného opusu o Andrejovi Hlinkovi. Snahou zahraničných Slovákov bolo podať zopár pravdivých faktov o "otcovi národa", kňazovi Andrejovi Hlinkovi. A zároveň prispieť k boju za osamostatnenie Slovenska. Čím sa vydavatelia na čele so zahraničnou Maticou Slovenskou vôbec netaja
Pateticko romantizujúca je najmä prvá časť knihy z pera Karola Sidora, opisujúca Hlinkov život od narodenia do roku 1926. Sidor bol umiernený ľudácky politik, po vzniku samostatného Slovenského štátu bol necelý rok ministrom vnútra, no pre jeho protesty voči protižidovským a radikálnym opatreniam bol uprataný ako veľvyslanec do Vatikánu, po vojne emigroval, v neprítomnosti odsúdený v obnovenej Č-SR na 20 rokov väzenia.
Druhá časť brožúrky, napísaná slovenským exilovým historikom Vnukom je napísaná o čosi triezvejším jazykom. Neskrýva však nadšenie Hlinkom a sympatie k ľudáckej politike. Opisuje Hlinkov život od roku 1926 do jeho smrti.
Nacionalisticko protikomunistický a do značnej miery aj protičeský tón knihy ju zaraďujú k typickým produktom ľudáckej historickej spisby, prinášajúcej do slovenského poprevratového prostredia po roku 1989 taký tón písania o slovenskej histórii, ktorý bol v ostrom protiklade s dovtedy panujúcou marxistickou historiografiou.
Nečíta sa to zle, obaja autori sú literárne pomerne zdatní, no od kritického zhodnotenia života Andreja Hlinku je kniha na hony vzdialená. Skôr ide o adoračno - romantizujúco -obdivný druh historického písania.
Příběhy Starého Antonia
Subcomandante Marcos
Subkomandante Marcos pri svojich prvých návštevách dedín chiapaských Indiánov v Mexiku naďabil na starého Antonia, znalca miestnych pomerov a ľudového folklóru odovzdávaného generáciami cez rôzne bájne príbehy a povesti.
Po jeho smrti z neho urobil akéhosi sprievodcu poznávania, zmyslu a dejinného uchopenia koreňov miestneho života prostredníctvom rozprávania príhod zo začiatku sveta, ktoré majú čo povedať súčasníkom.
Jazyk jednotlivých mytologických rozprávaní prispôsobil miestnym pomerom tak, aby sa priblížil srdcu a rozumu domorodcov a nenápadne doň naimplementoval to, čo treba riešiť.
A čo ťaží miestnu komunitu? Agresívne vojenské zásahy mexickej vlády proti chiapaským Indiánom, ktorých účelom je oslabiť vzdorovitú a hrdú moc miestnych nad vlastným územím. Zlikvidovať sieť škôl, sociálnych centier a komunikačných kanálov, aby z miestnych obyvateľov boli len nasprostastí primitívi, neschopní vlastného uvažovania a protestnej akcie.
Cieľom vojenskej agresie je poskytnúť zem, lesy a zdroje prírodných surovín nenásytným developerom z Mexika i zo Západu. Tí sú krytí bankovou, podnikateľskou a vládnou podporou krajín vyspelého sveta. Tak aby drancovanie lesov, bezohľadné ťaženie surovín a masívne developerstvo nemali žiaden odpor.
Rozprávanie starého Antonia tak predstavuje akúsi mini-bibliu miestneho vzdoru, rozumu a pochopenia súvislostí tak, aby bolo možné sa zamyslieť a konať, podľa možností čo najvhodnejšie, solidárne, s úctou a hrdým sebavedomím k prírode aj sebe.
Eso v rukáve
James Hadley Chase (p)
Jamesa Hadleyho Chaseho mám vcelku rád, najmä vďaka príbehom životných lúzrov, ktorí si zrazu myslia, že dokonalým zločinom spasia svoj život. Po spáchaní mordu sa márne snažia hasiť plamienky nedokonalosti v "perfektne" vymyslenom a zrealizovanom čine.
Eso v rukáve ponúka niečo trochu iné. Postavené je na neustále sa meniacich zvratoch v deji. Kto má rád takéto neustále twisty, ten si knižku nepochybne užije. Neponúka príbeh lúzra, ale zazobanej paničky v problémoch.
Problém je v tom, že oproti množstvu dejových zvratov, kniha neponúka zodpovedajúco skonštruovaný a napínavý príbeh. Len lacnú, šestákovú story o zlatokopke, čo má rada sex a vďaka tomu sa dostane do prieseru, z ktorého sa snaží vyhrabať. Ufff. Až tak nezaujímavo nahodená udička, že v záverečných stranách mi bolo vcelku jedno, kto napokon bude triumfovať.
Poznávajme huby
Albert Pilát
Krásny atlas, vďaka veľkosti nie príliš vhodný do lesa. Ale to vôbec nevadí. Dermekove ilustrácie sú jednoducho skvostné. Podľa nich sa dá huba dokonale určiť. Doplnené sú fotkami.
Výnimočnosť knihy umocňuje fakt, že v nej bol pokiaľ viem prvýkrát knižne publikovaný Pilátov nález jednej z najraritnejších húb na území Česko-Slovenska. Ide o hríb šumavský (Boletus gabretae, Pilát 1968). Doposiaľ je oficiálne zaznamenaný len toto jedno nájdenie a to práve spoluautorom knihy.. Pričom údajne bolo nálezov viac (minimálne jeden), ale tie neboli nijako dokladované. V knižke sa nachádzajú aj dve fotografie tohto mytologického a pritom skutočného hríbu. Pri návštevách Šumavy sa stále nádejám, že ho azda raz nájdem.
Ako z cukru
Zuzana Golianová
Poviedky. Jedna horšia ako druhá. Najčastejším námetom je nešťastná láska dievčaťa k zadanému, či staršiemu mužovi. Neviem nakoľko autorka tematizovala osobné príbehy, odhadom sa zdá, že veľmi. Lenže to samé a snaha o tom povedať ostatným nestačí. K tomu sa žiada niečo ako talent a schopnosť upútať čitateľa. Oboje absentuje, a tak sa útla knižka stáva úmorným čítaním s úľavným vyslobodením z konca poviedky. Úľavu však neposkytuje skvelé vypointovanie (povedzme v poslednej vete, čím sú povestné najmä skvelé poviedky Roalda Dahla), ale slasť poskytuje výlučne len to, že poviedka je konečne na konci.
Jánošík! - pravdivý príbeh legendárneho zbojníka a jeho družiny
Dušan Taragel
Skvostné Danglárove kresby a ironizujúci, no zároveň povesť rešpektujúci Taragelov scenár k jednotlivým epizódam zo života slovenského národného hrdinu vytvorili dokopy moderný a humorom nabitý komix. Pekne sa v ňom ukazuje dvojznačnosť skutkov zbojníckej skupiny, ktorí často robili dobre len sebe, no napokon to ľudová tvorivosť, legendy a čas pretavili v dobro pre celý ubiedený a ťažko skúšaný národ. Pobavili aj viaceré drobné odkazy na súčasnosť či dobové kontexty - Jánošík má izbietku vyzdobenú nápismi Robin Hood či Rinaldo Rinaldini; na trhu v Kežmarku ponúkajú tričká s Jánošikovou podobizňou, popri tričkám so supermanovsky štylizovaným S a podobne.
Malá kniha andělské moudrosti
Peter Lamborn Wilson
Autor (v danom prípade skôr editor), známejší pod pseudonymom Hakim Bey je americký filozof, známy predovšetkým vďaka svojim pojednaniam o dočasných autonómnych zónach.
Pod vlastným menom mu vyšla útla knižôčka anjelských citátov. Pretože dlhší čas žil v Iráne, kde sa zaoberal súfistickými dielami, je zrejmé, že sa to prejavilo aj v knihe, kde popri citátoch z diel kresťanských teológov, spisovateľov a filozofov, je pomerne dosť citátov práve z diel perzských súfistov a z Koránu.
V predslove Hakim Bey píše, že asketickí mnísi, či ortodoxné kresťanské dogmy sa vzpierajú anjelskému kultu. Anjeli v ňom sú žijúcimi akýmsi mostom svetla, alebo ústredným bodom, ktorý sa zjaví každému veriacemu, podľa jeho schopností a imaginácie. Vo svete takejto predstavivosti je raj osobnosťou (persónou), a v okamžiku vnímania anjela, sa javí všetko čo človek vníma ako život, inteligenciu, duch a svet navôkol, ako raj. Práve takáto bezprostrednosť vnímania je konzervatívnymi kruhmi viery často odmietaná, či priamo popieraná. Anjel totiž ponúka aj istý typ osobnej meditácie, či spásy, čo je možné aj pri prostej predstavivosti veriaceho. Pre blízkosť takto vnímanej viery v anjelov osobnému životu a mysleniu ide o formu populárneho mysticizmu.
V ňom sa samotné telo človeka môže javiť ako anjelský dvorec.
A skutočne naozaj všetko, ako sa píše v závere úvodu ku knihe, úplne čokoľvek sa potom môže stať anjelom. Sen, závan parfumu, tvár v dave, zaujímavý tvar budovy, kvet, či akákoľvek kniha.
Máša a Běta
Egon Bondy (p)
Poviedka Máša je z hľadiska Bondyho tvorby skvelým doplnkom k literárne a historicky nemenej kvalitným dielam "Cesta Českem našich otců (Píkarský román)" a autobiografickej spomienkovej knihe "Prvních deset let". Trojica týchto diel vytvára plastický obraz toho, čo sa tu boľševickom prevrate v roku 1948 stalo. Nie s politikmi, tí si stále mleli svoje ideologické hovná, ale s bežnými ľuďmi. Masové nadšenie novým režimom, prinášajúcim množstvo vznešených ideí, vs. tristná realita, umožňujúca na vlastné oči vzniku čím ďalej tým väčších pochybností o správnosti nastolenej novej cesty. Román Cesta Českem... uakzuje pochybujúcu vysokoškoláčku, prihlásiacu sa na kolektívnu budovateľkú brigádu a postupne spoznávajúcu oblbenosť, absurditu a nezmyselnosť kolektívneho omámenia jedom novej ideológie. Autobiografické spomienky Prvních deset... ukazujú priamo na tristnú realitu a presne popisujúcom dianie z pohľadu ľavicového intelektuála. Máša dotvára tento neradostný obraz na príklade dospievajúcej slečny z robotníckeho prostredia, ktoré sa nadchne novou ideológiou, a v záplave úprimného nadšenia vyvstávajú z novinových útržkov a pozorovanej reality prvé, ešte neuvedomelé trhliny umelo budovaného obrazu šťastia, ktoré sú v novele konfrontované s obrazom degeneratívneho prežívania v normalizácii, kedy je už len veľmi ťažké nájsť nejakého skutočne uvedomelého stúpenca komunistickej ideológie česko-slovensko-sovietskeho typu.
Druhá z noviel, Běta, je o slečne, snažiacej sa nadviazať kontakt so snúbencom, uvrhnutom režimom do pracovného tábora. Po obtiažnych, kafkovsko byzanínskych úradníckych procedúrach sa jej podarí ubytovať sa v rozpadnutom zámku neďaleko hraničného pásma a hlavne neďaleko väzenského pracovného lágra. Časovo je novela zasadená do neurčitého obdobia, zrejme 19. storočia, symbolicky však vypovedá zase len o totalitnom režime tu a teraz (obe novely sú datované obdobím konca 70. rokov 20. storočia). O snahe uniknúť z prostredia desivej totality, kde ešte aj sny sú len predĺžením neradostnej dennej mory, o rozmýšľaní o Bohu, o snahe emigrovať. V porovnaní s Mášou je Běta surrealistickejšia, zasnenejšia, geograficky neurčenejšia, no v súhrne rovnako znepokojujúco vypovedajúca o prežívaní bežného človeka v zajatí totalitného režimu. O ktorý sa povedzme nesnaží zaujímať, no o to viac sa režim zaujíma o bežného človeka.
V oboch novelách je akýmsi spojovníkom postava básnika, akéhosi autorovho alter ega.
Spomedzi disidentských literárnych diel ide zase len o potvrdenie toho, ako vysoko kvalitatívne vynikalo Bondyho dielo spomedzi ostatnej literárnej neoficiálnej produkcie. A to už nehovorím o oficiálnej.
Nespíš a nežne zapieraš
Ivan Kolenič
Básnik je hladný. Aby čosi zarobil, rozťahuje slová do zdrobnelín a kvetnatých výrazov, plných archaizmov, biblizmov a iných onanizmov.
Celok (našťastie útly) je zložený z troch častí po XI básňach, úvodu a záveru. Cyklus vyznieva ako lásky žiadostivý lačný manifest riadne zhuleného apologéta štúrovskej básnickej omladiny.
Veď, koniec-koncov posúďte sami. Kúsoček sem capnem:
"A prs tak ľstivo hnedý ani po ukradomkách
nesmel som jej baláchkať, čipčúlence gatiek
cundriak ktorý ti strhával?
Len rosa nocísk piaďku tôňok jej
obšmietnutím lanárila sopľošsky.
Prečo sa mi mrška odoprela?
V lebienke mojej kto zafúka do mrákav?
(záver básne č. IX z tretej časti básnického cyklu pomenovanej Nič neľutujem)