Roman07 komentáře u knih
(SPOILER) Posledné knihy od Keplera tu majú väčší a väčší úspech. Ale podľa mňa sa kvalita znižuje. V knihe Lazar to bolo o neuveriteľnom vzkriesení a nadprirodzených schopnostiach Jureka a neschopnej polícii. Teraz o psychickej poruche, ktorú má možno 1 z miliardy, ale vyskytne sa práve vo Švédsku. K tomu hypnózy na predĺženie deja, nevydarené policajné zásahy, akčné scény na konci filmu a príbeh je na svete.
Celý príbeh je opäť nelogický. Caesar ani jeho matka neboli zapísaný v súpise obyvateľov, ako mohol študovať. V 19. rokoch sa dostal k doktorovi Scheelemu, ktorý ho zapísal ako Martina, ale ako sa mu podarilo vyštudovať v tak krátkom čase, aby sa z neho stal hlavný kontrolór stavebnej firmy.
Caesar a jeho mama väzní už dlhé roky dievčatá, ale nejaký pokus o útek tam nie je a ten najnádejnejší prekazí štokholmský syndróm. Manželka ani dcéra si nič na svojom otcovi nevšimnú, starena jazdí na kamióne, Caesar na neregistrovanom aute a všetko funguje.
Amanda napíše z väzenia list, že ju väzní Casear s mamou, a že býva v dome s Alicou. Prečo nenapísala, že Caesar je nevlastný otec Alice. Týmto listom by aj tak nikomu nepomohla. Alica vedela, kto je Caesar ale vlastne ani pri stretnutí s Miou to nepovedala. To, že list našiel brat, v nohavici zavraždenej sestry za prítomnosti Pamelinho priateľa, dokazuje, že polícia je stále nedôsledná a že svet je malý.
Na konci akčné scény ako z lacného filmu. Mladé dievča sa naučí šoférovať kamión. Elitného policajta vycvičeného na boj zblízka prekvapí starena s palicou. Keď Caesar odhodí nôž, Joona ho ide pred svedkami zastreliť, stláča spúšť a v tej chvíli výbuch a akčné scény pokračujú s happyendom na konci.
Posledná kniha zo série, a pre mňa najlepšia. Bola napínavá a nie kvôli sériovým vrahom, brutálnym vraždám.
Dve dejové línie a aj záhada zmiznutého rodiny sa mi páčili. Čo chýbalo knihe bolo opäť hrozné spracovanie.
1. Kniha je veľmi dlhá ale opisu tých piatim postáv, ktoré boli v čase zmiznutia na ostrove sa venovala krátko. Ale zato tým rodinným vzťahom tretinu knihy.
2. Už mám averziu k hlavnej hrdinke, tá jej povaha, a nerozvážne konanie ... už je toho veľa. A dokola vety oblečiem dvojčatá, nakŕmim, prebalím... Je to skôr taká rodinná miniséria alebo telenovela s kriminálnym príbehom. Malo by to byť naopak.
3. Erikina svokra.... V predchádzajúcich knihách je opísaná ako žena, ktorá im vždy príde strážiť deti. Tu bolo nutné nejak rozšíriť aj rodinný život Eriky. Ideálne urobiť zo svokry odpornú ženu. Keby to bolo tak, že postupne sa im začne starať do manželstva, to by šlo. Ale autorka má len čiernobiely svet. Takže musela pri opise svokry to opísať tak, že to ani možné nie je. Na jednej strane skritizuje Eriku aj 3x a už je to naozaj trápne a na druhú stranu zasa opis Eriky ako stále počíta do desať ako stojí v kuchyni a má prsty v ušiach ... Opisy ako keby ich písalo malé dieťa.
4. Opäť nemožno šéfa policajnej stanice vykresliť ako hlupáka. Stačí mu vždy povedať nech je na stanici a venuje sa styku z verejnosťou, aby bol pokoj. Vyberá guľky zo steny....
5. Zasa rovnaký problém ako v minulej knihe, zasa niekto stratí dieťa a zblázni sa.
6. Odhalený teroristický útok tak, že Erika len tak vidí na návšteve na stole papier a rýchlo ho ukradne.
Naozaj dobrý námet na knihu, mohol to byť napínavý príbeh. Stačilo rozvinúť tie hlavné postavy. Nie, že o jednom sa napíše že je žid, je prísny rodič. O druhom, že prežil nehodu, trochu viac strán o neonacistovi. Jednoducho tie opisy niečo začnú a skončí to, všetko také z rýchlika. Ale zato čo robia Erikine deti, tam je popísaný každý deň, čo Erika robí, kam šli deti.
Celý príbeh je o neuveriteľnom šťastí, zhode náhod, nadprirodzených schopnostiach a nelogických situáciách, ktoré nie sú v knihe ani radšej vysvetlené. Oživiť postavu Jureka, je ako použiť už 2x vylúhované vrecko čaju.
Jurek napriek trom vážnym strelným poraneniam a podchladeniu je pri vedomí a nájde ho zdravotná sestra, ktorá má skrytý talent doktora Housa, vlastnosť Samaritána a ako všetky postavy, s ktorými sa Jurek stretne, neovplýva inteligenciou.
Úryvky z knihy, ktorý hovorí za všetko:
„Napriek podchladeniu a vážnym streleckým ranám sa mu akosi podarilo donútiť ju, aby ho neodviezla do nemocnice. Doma ju zrejme požiadal, aby sama vykonala potrebné operácie..., ....dala mu vlastnú krv, pretože mala krvnú skupinu nula...“
Zdravotná sestra musela počuť o policajnej akcii a o postrelenom sériovom vrahovi a napriek tomu ho sama operuje, síce mu dá vlastnú krv ale na operácie, ktoré musí vykonať, by nestačila. Zoženie si len tak v priebehu dňa celé vybavenie a urobí z Jureka supermana. Ten potom bez peňazí cestuje po celej Európe, stane sa z neho špičkový hacker, v policajných databázach po celej Európe vyhľadáva zločincov a hľadá spriaznenú dušu. S ľahkosťou premôže policajtku, ktorá sa venovala boxu. Odpočúva telefonáty, odhodlá sa uniesť Saginu sestru zo stráženého policajného bytu, len tak s nožom a vďaka hlúpej policajtke sa mu to zasa podarí. Nie je problém odpojiť od elektrickej energie aj celé mesto, stane sa odborníkom na výbušniny a za pár minút vnikne do najstráženejšieho domu, kde by nevnikol ani sám Rambo a premôže s ľahkosťou najelitnejšieho policajta. A keď Joona zistí, že má Jurek nepriestrelnú vestu, tak ho radšej strelí do kolena ako do hlavy. A vrcholom celej knihy je Bobor, vysoký dva metre, ktorý chodí s perlovými náušnicami. Toho človeka by našli policajti do pár dní, on sa dokáže preobliecť za zdravotnú sestru a vojsť do stráženej nemocnice plnej policajtov. Policajti si asi povedali, že je to nejaký transvestita a pustia ho dnu.
A keďže príbeh nemôže zaujať svojou logikou, pridáme pár nelogických brutálnych vrážd, napríklad vraždu pornohercov.
Keby bolo možné hodnotiť aj inak ako 1* až 5*, dal by som 3,5*. Ale nakoniec som sa z nasledujúcich dôvodov rozhodol pre 3*.
Postavy sú dobré alebo zlé. Taký čiernobiely svet existuje v romantických knihách.
Vyšetrovateľ Ernst je postavou, ktorá zdedila všetky zlé vlastnosti, už od začiatku bolo zrejmé, ak sa niečo zanedbá, bude to on. Zabudne nahlásiť oznámenie o nezvestnej, zabudne nahlásiť zmienku o krádeži, alkohol....
Vyšetrovateľ Patrik je pre zmenu vysnívaná autorkina postava, ideálny muž, milujúci manžel, muž o akom sníva každá žena.
Potom tá dvojica nereálnych návštev.
Prvá rodina je opísaná takým spôsobom, že sa mi nechce veriť, že by ste takúto rodinu niekde našli. Rodina navštívi ženu mesiac pred termínom, sadne si na terasu a starajte sa o nás, všetko zjedia všetko vypijú.
Za chvíľu príde ďalšia návšteva opäť s neuveriteľnými vlastnosťami. Opakuje sa rovnaká situácia, opaľovanie na terase a od tehotnej ženy vyžadujú, aby im nosila nápoje na terasu.
Prvá rodina obete je milujúca rodina, druhá matka presný opak, že nemôžete uveriť, že taká matka existuje.
Dúfam, že ďalší kniha, ktorú sa chystám čítať, sa bude odohrávať v zime. Všade sa tam každý potí. Väčšina opisov postav sa sústredí, ako veľmi sa potia. Opisy fľakov potu pod pazuchami veľkosti taniera a podobne. Erika podá ruku žene z prvej návštevy a má pocit, že držala mokrú zdochnutú rybu, príde večer Patrik, ten má pri podaní rúk pocit zasa studenej zdochnutej ryby.
Je to škoda, pretože kriminálna zápletka nebola zlá.
Jedna z tých najlepších kníh od Tess Geritssen, ktoré som čítal, v knihe však bolo viac chýb a asi nesúviseli s prekladom.
Keď sa prvý krát spomenul sv. Vitalis v súvislosti s Billyho zmiznutím, bolo uvedené, že zomrel upálením. Ale aj neskôr sa už spomína, že tento mučeník zomrel pochovaním zaživa.
Pri Billym sa uvádza, že mal 39 rokov ale v čase udalostí v centre Jabloň mal 11 takže mal mať 31.
Raz je namiesto mena Marurinho priateľa Daniela použité meno Gabriel.
Príbeh bol tak dokonale napísaný, že som sa tešil na záver. Ale záver knihy, vysvetlenie, prečo sa všetko dialo, bolo pre mňa sklamaním. Posledných 50 strán knihy veľmi pokazili dojem z knihy.
Výborné zakomponovaný príbeh do skutočných udalostí tridsiatich a štyridsiatich rokov. Reálne postavy a historické udalosti výborne zapadali do príbehu a Karika musel venovať veľa času štúdiu histórie predvojnového Nemecka a mafiánskeho prostredia v Amerike po hospodárskej kríze. Pre niekoho bude príbeh z mafiánskeho prostredia príliš zdĺhavý a niektoré vraždy sú opísané veľmi detailne, ale realita nebola vzdialená od opisu.
Chybou bolo prezradenie vývoja osudov hlavných hrdinov krátkou kapitolou z mučenia na začiatku knihy.
Možno by som mal dať knihe 4,5* ale tých 5* si zaslúži viac ako 4*.
Pre mňa najhoršia kniha zo série. Musel som dať 2*. Všetci sú užasnutí z príbehu, hoci je tak nereálny. Hlavná postava pracujúca v upratovacej firme, má neuveriteľné schopnosti, ktorej by jej závidel aj superman. Navyše by potrebovala veľké finančné zdroje, aby mohla organizovať tieto vraždy.
Najlepšie hodnotenia tu na databáze kníh majú žiaľ často knihy, kde je len veľké množstvo mŕtvych, brutálne vraždy a veľké zvraty za cenu nelogických nemožných situácií.
Začiatok knihy vyzeral zaujímavo. Aj počiatočný ponúkajúci sa motív sa zdal byť uveriteľný.
Ako to už v knihách býva, v polovici knihy sa všetky predpoklady zmenia. Začali pribúdať rôzne nereálne situácie.
Najskôr čítam 300 strán príbehu, kde vrah postupne a zbytočne komplikovane zabíja žiakov triedy a na konci sa vraždy zvyšku triedy doslova a do písmena odfláknu.
Niektoré vraždy ako oslepenie na diaľnici bolo také zložité, že radšej nebolo ani vysvetlené.
V triede s viac ako 20 žiakmi si nikto nepamätá, že niekto na tej fotke ešte chýba. A k tomu nezaujímavý rodinný život Fabiana Riska.
Ako keby jediným možným spôsobom ako sa presadiť medzi škandinávskymi autormi, je prísť s príbehom, kde bude ešte viac obetí a ešte viac nezmyselný motív vraždy.
Štvrtý a piati diel tejto série som nečítal. Keď som ale začal čítať túto knihu, zistil som, že štýl knihy sa nezmenil.
1. Opäť rodinné problémy, opäť opisy tehotenstva, postavy sa potia. A stále dookola. Ženu ako Erika by som nikdy nechcel. A celé tie opisy domácnosti hlavných postáv len naťahujú dej, pretože kriminálna zápletka je jednoduchá.
2. Vždy, keď sa vyšetrovatelia niečo dozvedia, tak sa to čitateľ dozvie veľmi neskôr, ako spôsob udržať napätie to nefunguje.
Ale k príbehu. Neuveriteľný príbeh. Je škoda že autori si myslia, že čím prekvapivejší, tým bude kniha úspešnejšia. Tak sa vezme téma schizofrénie a tam už sú neobmedzené možnosti na prekvapivý záver. Všetky prekvapenia si tým autorka nejak zdôvodní.
A ten záver knihy ako z telenovely. Je jasné, ako bude pokračovať siedma séria. Predčasný pôrod, Patrik doma, a určite opis, aké to má Erika ťažké. Myslím si, že autorka má traumu s tehotenstva a rodičovstva.
Po násilných opisoch bojov v podsvetí v Amerike sa všetko násilie presunulo do opisu likvidácie židov v Európe. Opisy masového vyvražďovanie Židov na dobytých východných územiach v Litve a Ukrajine ako aj pomery v koncentračnom tábore v Osvienčime by mohli byť povinné čítanie pre niektoré skupiny obyvateľstva.
K tejto prvej knihe zo série Erika Falcková & Patrik Hedström som sa dostal až po prečítaní ďalších kníh zo série. Väčšinou prvé knihy bývajú tie horšie a postupne sa to zlepšuje, ale mne sa zdala práve táto kniha lepšia, pretože to, čo mi v ďalších knihách tejto série vadil, tu ešte nebolo až také časté. Ale už v tejto knihe začalo to čiernobiele videnie sveta, kde sú postavy buď dobré alebo zlé. Neuveriteľne hlúpy šéf policajnej stanice Mellberg a ďalší jeho lenivý podriadený a na opačnej strane sen všetkých svokier a najlepší vyšetrovateľ Patrick a úžasná Annika.
Po prečítaní prvej tretiny knihy, mi bolo jedno kto je vrah a aký bol dôvod na vraždu. Druhá tretina bolo trochu nudné vyšetrovanie a záver priniesol rýchle rozuzlenie a chytenie vraha. Je to kniha z roku 1993 našťastie bez brutálnych vrážd, ktorými sa vydali niektorí škandinávski spisovatelia ako Keplerovci, ale štýl písania nemusel byť až taký nudný.
Príbeh je skôr o súkromnom živote hlavných postáv, a k tomu nezaujímavá kriminálna zápletka. Tieto knihy zo série čítam skôr z povinnosti.
Premýšľam, či nemá autorka nejakú traumu z detstva a manželstva. V morskej panne bola zavraždená jej spolužiačka, ktorá bola krásna, všetkým sa páčila. Tu zasa vystupuje ďalšia spolužiačka, aj tú opisuje ako krásnu, ako sa každému páčila a ako zasa zle dopadla.
Navyše, aby toho nebolo málo, Erikinu sestru Annu postihne ďalšie nešťastie a bude jej treba pomáhať a k tomu opis ako Erika chodí hore dole s deťmi po domoch.
Máme tu znovu ideálneho Patrika a nešikovných policajtov, ktorí robia až nelogické chyby. Jeden zabudne, že vzal fotku, druhý zorganizuje tlačovku.
Opäť je použitá rovnaká šablóna príbehu a nanešťastie po morskej panne ďalší podobný príbeh, kedy motív vraždy je trochu prekvapivý, lebo je takmer nemožný.
Druhá kniha od Camilli Läckberg, na jednej strane zaujímavý príbeh a prelínanie minulosti a súčasnosti. Asi ako mnohých aj mňa viac zaujímal práve príbeh z minulosti. Možno by sa ten námet dal použiť na zaujímavú knihu. Na druhej strane je škoda, že kniha je písaná podobnou šablónou, ako predchádzajúca. Osudy hlavných postáv sú pre mňa nezaujímave. Policajt Ernst, je opäť až neuveriteľné hlúpy. Erika sa pre zmenu nepotí, ale má poprôrodné depresie. Sú len dvaja v domácnosti, ale neumyté riady a pritom stále pozerá len telenovely a iné hlúpe relácie. Opäť nevítaná návšteva, ďalšia exhumácia a nezmyselné správanie Erikinej sestry.