Ronee komentáře u knih
(SPOILER) Taliansky autor, ktorý okrem tohto románu, neviem, či napísal aj inú knihu, ale nenasla som o tom zmienku. Už to, že som hľadala znamená,, že má kniha zaujala. Začína sa to sedením u terapeuta, ktorý ale v priebehu deja končí a zaver je naozaj veľmi romantický. Podľa mňa to bolo tragikomicke. Hlavný hrdina, okrem toho, že je rojko, je aj veľmi vtipný. Ideálne letné čítanie o rôznych letoviskách. Prečítala by som si aj ďalšie knihy, od tohto autora.
Holandská autorka, ktorá napísala knihu aj o našom Peteovi Saganovi. V každom príbehu spomína holandského cyklistu, pretože asi má národné cítenie. Hoci Holandania nevyhrali majstrovstvá sveta už 38 rokov, (až tento rok sa to podarilo Matheovi van der Poelovi). Ale na Tour sa im sem - tam niečo podarilo. O dopingu sa tam tiež píše, ale v súvislosti s Holandanmi nie. Zaujímavé. Lebo o Saganovi vytvárala v knihe aj takéto otázniky. Ale všetci dobre vieme, že keby bol Sagan Holanďan, tak by nič také nenapísala.
Je to vyznanie kanadského fanúšika pre Petra. Mnohé dialógy si vymyslel a vytvoril príbeh od detstva po dospelosť nášho najlepšieho cyklistu.
Autorka je novinárka a možno aj preto kniha vyznieva kriticky. A navyše Holandanka a ako píše: "Možno je v tom záblesk zufalstva a cynizmu, čo mierni moje nadšenie, precitlivenosť na cyklistov, ktorí nepôsobia, že sú celkom sami sebou."
Podľa nej totiž Peter nie je sám sebou, nie je taký ako sa prezentuje, je to len marketingový ťah, aby prilákali jeho zamestnávatelia k sebe sponzorov. Keďže cyklistika funguje na sponzorstve, je komerčný sport, ako písal aj Peter vo svojej biografii. Navyše autorka píše aj, že "Ludia okolo Sagana nevzbudzuju bohužiaľ vždy dôveru, po ktorej kriticky fanúšik cyklistiky prahne." Myslí tým jeho manažéra Giovanni Lombardiho, ktorý bol v minulosti spájaný s dopingovym lekarom Eufemianom Fuentesom.
Tak zaujímalo by ma, čo si o tejto knihe myslia ostatní. Začínala super, ale potom bolo vidieť, že autorke sa niečo nezdá a nemá celkom rada Sagana.
Čo ti píše, moja najobľúbenejšia kniha. Idem hneď čítať znova. Sagan je neuveriteľný športovec a zároveň aj človek. Milujem, nakoncinmi vyšli aj slzy.
Knihu som hľadala v kníhkupectvách, ale na Slovensko dodazila len asi do troch miest na severe a nižšie sa nedostala ???? Nevadí, stále tu mame možnosť eshopingovat. A navyše čítať hned e knihu! A to som spravila, lebo už som bola veľmi navnadena a nadšená, že konečne kniha, ktora ma zaujíma. Sledujem Terezkrat na instagrame asi od 2016 a na youtube som ju objavila, ked som klikla na jej príbeh, kde rozprávala, co sa jej stalo v Egypte. Prišlo mi to vtipné, ten sposob akym hovorila.
Preto som bola taka zvedava na knihu. Prečítala som ju za pár hodín a veľmi ma dojala.
Zaujímavý výskum, robený v Anglicku na anglických deťoch. Niektoré poznatky sú možno aj použiteľné, kniha určite môže pomôcť pri výbere vhodného hudobného nástroja. A najmä myšlienky o motivácií detí, sú dôležité, pretože každé dieťa potrebuje zakúsiť úspech, keď sa niečomu venuje. Myslím, že je to super kniha, ktorú by si mali prečítať všetci rodičia, učitelia, ktorí učia hudobnú, ale aj deti, ktoré na niečo hrajú. V tejto knihe je jedna veľká pravda: každé dieťa by sa malo učiť hrať na nejaký nástroj, pretože sa to stane jeho celoživotným potešením. A veľmi častý jav je, že ľudia ľutujú, že nevedia na nič hrať - ale nikdy nie je neskoro začať. V závere kniha obsahuje aj zoznam povolaní, ktoré človek môže vykonávať ak vie na niečo hrať a je ich dokonca až niekoľko stoviek. Mnohí ľudia si myslia, že na niečo hrať je zbytočne premárnený čas pre dieťa-lenže to je v škole vystavené len verbálnemu vyučovaniu a hudobný nástroj poskytuje niečo celkom iné - rozvíja intuitívnosť, emocionalitu a posilňuje sebavedomie, pri prvých úspechoch.
Krásna kniha, plná melancholických opisov prírody, ale aj so zaujímavým a pútavým dejom. Príroda predznamenáva čo sa udeje. Dej sa neodohráva na Islande, ale v Bretónsku (západné Francúzsko). Táto oblasť je typická tým, že sa v nej nachádza krásna príroda a obyvatelia živiaci sa farmárčením a rybolovom. Neviem, ako dnes, ale pred sto rokmi to tak určite bolo. O tom, aký život mali ľudia uprostred drsnej prírody, je táto kniha.
Pokračovanie skvelého otvoreného historického románu od Kathleen Winsorovej už nemá takú iskru, ako tento slávny román. Pre mňa zostane Večná Ambra stále mladá a jej príbeh končí v momente, keď kýva z koča prázdnym oblokom...
Najviac sa mi páčila postava Stanky, lebo... a viac o nej nemôžem napísať, lebo by som prezradila dej. A ešte Jurica.
Keď som mala toľko rokov, čo Salamanka, čítala som túto knižku. To je krásne, ako sa tie názvy líšia. U nás sa kniha volá Chuť malinového bozku:-) Dodnes si pamätám myšlienku z knihy: "Neposudzuj človeka, kým si dva mesiace nechodil v jeho mokasínach" (indiánske príslovie).
Keďže my sme už neboli pioneri, mali sme aspoň príručku mladých svišťov.
Skvelý dobrodružný western. Objavený doma v knižnici a prečítaný v roku 1999.
Jedna z mojich najobľúbenejších knižiek o cestovaní.
To som si vybrala na Hollého pamätník v 8. triede. Od vety "U starkej som už skoro dva týždne..."
Myslím, že je to dosť predimenzované, celý ten dej len o tom, že všetci v dedine pijú ako dúhy a alkohol ovláda konanie všetkých ľudí bez rozdielu. Ale nájde sa jedna čierna ovca, ktorá alkohol neznáša a je to jediný abstinent v celom okolí. A tu vzniká konflikt. Samozrejme ten abstinent je mladý krásny silný chlap a ešte k tomu sú tam dve veľmi pekné ženy, jedna dobrá druhá zlá a teraz že kto vyhrá? Krčmárova dcéra, ktorá má všetkých omotaných okolo prsta alebo spravodlivosť a triezvy pohľad na svet?
Čítala som to už dávno a bolo to veľmi poeticky napísané, všade samá príroda, plno opisov, málo deja. Také rozprávkovo-fantazijné, celkom milé. O láske:-)