Sjuzz
komentáře u knih

Z nemeckého pekla do sovietskeho.
Auschwitz bol jej nočná mora. Keď ju oslobodili, ešte netušila, že sa z jednej nočnej mory dostane do druhej...nemenej krutej a desivej.
Kniha je voľným pokračovaním Tetovača z Auschwitzu, avšak fakty o Gulagoch sú pravdivé.


Prvé strany knihy sú skôr trápením a nemať vycibrenú trpezlivosť, asi knihu odložím “na neskôr”.
Príbeh je o (ne)priateľstve troch ľudí, ktorý majú každý svoje trápenie.
Stingo (hlavný rozprávač) je nádejný americký spisovateľ, ktorý má o 2.sv.vojne veľmi skreslené predstavy a zamiluje sa do Sofie. Tá prežila Osvienčim a pomaly mu rozpovedá svoj príbeh, o ktorom nemá jej milenec Nathan potuchy. Ten trpí psychickou poruchou, ktorú celkom dobre skrýva.
Až na niektoré siahlodlhé opisy a filozofické úvahy, som knihu doslova hltala.
Čo som však v knihe s takouto tématikou nečakala, boli veľmi štedro vykreslené sexuálne pasáže...a že ich bolo!
Ukončenie knihy nie je moc neočakávane, ale aj tak čitateľa prekvapí...
...až na posledných stranách som zistila skutočný význam prirovnania Sophiina voľba. Keď som čítala tie riadky, prišlo mi zle. Možno by som to tak nepreciťovala nemať dve deti, každopádne ma to dostalo a myslím že dlho sa z tejto knihy nebudem vedieť spamätať.


Tento sci-fi žáner mňa moc neberie, a už vôbec nie s takým postapokalyptickým príbehom.
Každopádne kniha ma vytiahla do deja už na začiatku a držala v napätí až do toho nepodareného konca, ktorý mi pokazil dobrý dojem z knihy.


Klasika ktorá chytí za srdce.
Mrzí ma, že som najskôr videla film, teda videla asi 85 krát a až potom som sa dostala ku knihe.
Napriek tomu môžem prehlásiť, že kniha je lepšia než film????????


Vždy keď beriem do rúk ďalšiu, myslím si, že ma už nič neprekvapí. A predsa...


Tak krátka kniha a tak dlho som sa s ňou trápila.
Jednoduchý príbeh, nie moc napínavý.


Kniha pre dospelákov ktorá vyzerá ako detská. Tie ilustrácie, to je nádhera.
Príbeh je silný a krásny.


Táto 768-stranová výzva ma stála 23 dní života a neviemkoľko momentov, kedy som mala chuť ju hodiť do ďaleka a už nikdy ju neotvoriť.
Vedela som do čoho idem, veď klasika...tie sa čítajú ťažko.
Lenže pán Tolstoj to tak vygradoval, že posledné strany som čítala rýchlosťou 60 strán za dve hodiny (začiatky boli ťažké, ledva som dala 10 strán za deň). A teda môj plán dať si pauzu pred jeho 778-stránkovým pokračovaním a prečítať si niečo ľahšie zlyhal....


V tomto prípade predáva obálka...aj mňa nalákala.
Príbeh začína pútavo, ale tam to aj končí.


Až za ušami som bola zalepená z tejto sladkosti. Aj som ju chcela odložiť nedočítanú keby som nebola zvedavá ako skončí...


Ťažká kniha, smutná a miestami ma veľmi hnevala. Akí zlí, priam odporní dokážu byť ľudia, dokonca aj rodičia keď je niekto iný.
Páčilo sa mi, ako autorka vytiahla čitateľa do hlavy Charlieho. To ako písala na začiatku aj na konci, potom keď mal vyššie IQ bolo to vidno aj na písme.


Smutná kniha ako každá z tohto obdobia, ale s dobrým koncom.
Avšak čitateľná bola len 1/3 knihy. Ďalšiu tretinu tvoria listy a kópie preukazov. A posledná tretina, tak tú som len preskakovala, pretože informácie o tom koľko akého jedla zjedol každý deň a akú mal každý deň teplotu, ma moc nebrali.


Každá jej kniha je pre mňa zážitkom.
Čím bližšie k poslednej časti, tým som si istejšia, že tatko Slaný a pán Zed sa v poslednej knihe popasujú.


Doposiaľ som toľko sĺz nevyronila ako pri tejto knihe...ale to súvisí s faktom, že som matka a príbeh sa ma dotkol viac než som chcela.
Obálka je síce krásna, ale veľmi klamlivá, až zavádzajúca čo sa obsahu knihy týka.
Príbeh je od začiatku pútavý. Dej rozprávajú striedavo tri hlavné postavy.
Jedným z dvoch rušivých elementov bolo opakovanie niektorých častí príbehu.
Tým druhým bolo príliš veľa rasizmu. Hlavná hrdinka Ruth akoby sa v niektorých momentoch zbláznila, pričom na začiatku knihy sa zdalo že to zvláda s prehľadom. Na druhej strane musím povedať že táto téma je tu až nechutne presne vyobrazená. Človek až po prečítaní pochopí, že niektoré veci nemusia byť pre iných samozrejmosťou a akí zlí ľudia dokážu byť ak je niekto iný...


Knihu som nedočítala. Nemá to hlavu ani pätu. Rozpráva raz jeden, raz druhý, minulosť cez prítomnosť. A o tých štylistických chybách ani nehovorím.

Príbeh Kelaino sa rozbiehal dosť pomaly a celkovo je zatiaľ najslabší, ale každopádne je znova pútavý tak ako u predošlých sestier.
Opisy v knihách skôr preskakujem, no Austráliu autorka opísala tak dokonalo a nevtieravo, že mám chuť ísť tam na výlet


Tajné životy pre mňa nemali až tak strhujúci dej, žeby som od nej nemohla oči odtrhnúť, ale koniec koncov sme si k sebe našli cestu.
Keďže sa jedna o skutočne príbehy žien, čítalo sa mi veľmi ťažko, občas som si od nej dala pauzu, aby som ten dej mohla predýchať.


Pri knihách tohto typu ma občas napadne, že spisovateľ je asi psycho, keď dokáže vymyslieť takýto príbeh (samozrejme, pokiaľ sa nejedná o true story)
Aj keď je príbeh dosť tvrdý (ako stvorená na dovolenkové čítanie). Dej je napínavý od začiatku do konca, dobro víťazí nad zlom ako (skoro) vždy


Okrem toho, že má kniha krásny obal, je svojím spôsobom krásna aj zvnútra, aj keď sa týka nie moc peknej a skôr kontroverznej témy.
Je to hlavne príbeh o vôli prežiť, aj keď hlavnú hrdinovia prišli o všetko. O domov, o syna, o zrak, niekto na chvíľu o zdravý rozum. Neostalo im nič, len jeden pre druhého a aj napriek tomu, že sa na tejto dlhej púti odcudzili, pretože každý svoj žiaľ ventiloval iným spôsobom, na konci púte si k sebe našli cestu.


Ani príbeh Star nesklamal. Pútavé od začiatku do konca. Autorka sa aj v tejto knihe opiera o skutočnú históriu ktorá sa odohráva v UK a dokonca sa týka samotného kráľa.
Pripomínalo mi to zo začiatku príbehy Jane Austen, ktorú ja moc “nemusím”, ale dojem z knihy mi to nepokazilo. .
