Slavomír53
komentáře u knih
Seznam pověr a zvyklostí pohanských z VIII. věku
Čeněk Zíbrt
O knihe som sa dozvedel vďaka zoznamu kníh na stránke slovanskykruh.cz. Ide o dotlač práce z roku 1894. Pán Zíbrt spracoval naozaj pozoruhodné dielo, ktoré napriek veku hodnotou neskorším prácam neustupuje. Pôvodca upotrebúva poznámky pod čiarou, aby sa odvolával na pramene a spisbu, pričom pracuje so zdrojmi v mnohých jazykoch. Kniha síce nesie dlhý podnázov končiaci sa slovami „se zvláštním zřetelem k české lidovědě“, no kniha sa týka aj predkov súčasných Slovákov, pretože v predmetnom VIII. storočí sa povery a zvyklosti po oboch stranách rieky Moravy výrazne nelíšili.
O zariekavaní
O brázdach okolo osád
O modlách, zhotovených zo súkna
O uctievaní prameňov
O mozgu živočíchov
O pohanských svätyniach...
Slovensko v dobe veľkomoravskej
Peter Ratkoš
Výborná kniha! Pán Ratkoš bol naslovovzatý odborník, a kniha doteraz nebola prekonaná. Po stránke jazykovedných rozborov trošku pokrivkáva, odporučil by som Odtajnené trezory slov I – III (Šimon Ondruš). Vo všetkých ostatných ohľadoch dokonalé dielo, akurát že nezahŕňa do výkladu, vzhľadom k svojmu veku, novšie archeologické nálezy, ako to robí napr. posledné vydanie knihy Nitrianske kniežatstvo (Ján Steinhübel). Knihu určite vrelo odporúčam tak žiakom stredných škôl, ako i širokej verejnosti.
Staršia slovenská lexika v medzijazykových vzťahoch
kolektiv autorů
O knihe som sa dozvedel vďaka článku Венгерское заимствование татош в словацкой языковой и фольклорной традиции od doc. Viktórie Ľašuk, CSc. v ruskom Vestníku ugrofinistiky. Aj to svedčí o hodnote tejto knihy, z ktorej citujú zahraniční jazykovedci s medzinárodnou pôsobnosťou. Kniha je veľmi zaujímavou i pre človeka, ktorý vie o jazykovede iba čo-to zo strednej školy. Dejiny jazyka sú dejinami národa, a pôvodcovia tejto práce podávajú tieto dejiny zrozumiteľne, preto knihu odporúčam širokej verejnosti.
Tekovská stolica
Matej Bel
Že tu nájdem rodnú dedinu som nečakal. Naozaj podrobný opis stolice a jednotlivých jej častí. Preklad z latinčiny do zrozumiteľnej a dobrej slovenčiny (čo už dnes nebýva pravidlom). Napriek nízkemu nákladu je kniha stále dostupná, čo vypovedá o súčasnom povedomí Tekovčanov. Nehľadiac na rok vzniku rukopisu je to veľmi zaujímavé a obohacujúce čítanie.
Co jsem prožil
Josef Šnejdárek
Azda všetko už bolo vyrieknuté v predošlých príspevkoch. Iba tu pre istotu napíšem, že kniha má čo ponúknuť i slovenskému čitateľovi, ktorý sa bližšie nezaujíma o české dejiny. Generál totiž bojoval i na Slovensku a za Slovensko. Vojaci pod jeho velením oslobodzovali Slovensko od maďarských boľševikov v roku 1919.
Veľké slovanské dobytie sveta
Marián Kapolka
Otvoril som niektoré kapitoly, začítal sa a nechápal som. Jediné šťastie, že som knihu dostal, nie kúpil. Následne som si prečítal na tejto stránke komentár od yerry (ktorý radno si pred kúpou prečítať). Odporúčam (i na základe niekoľkých prečítaných strán) knihu nekupovať, ak sa do hĺbky nezaujímate o alternatívnu históriu ako takú. Des a hrôza (z hľadiska bežného čitateľa, ktorému bola akoby táto kniha i určená).
Vladimir sa latinsky napíše Vladimirus, ale ak niekto sa volá Vladimír, a spraví z toho VladimiRus, tak to niet čo dodať.
Opisovaná bitka pri Rosanovciach, a vyobrazenie je z inej bitky. (s. 179)
Použitá literatúra: tartaria.sk. (s. 312)
Romulus a Remus sú Juraj Danilovič, známy ako Džingis-chán... (s. 249)
Začína éra kresťanstva, náboženstva premeniaceho z výnimočnej úlohy a misie Syna Božieho – Ježiša Krista (s. 248)
Malá vojna v marci 1939 a jej miesto v pamäti národa
Martin Lacko
Lepšie je cťou niečo stratiť, ako hanbou získať. (s. 104)
Ide nie o celostne spracovanú knihu ako v prípade knihy Malá vojna od Pavla Mičianika, lež o miesto našej obrannej vojny v pamäti národa. Proti Maďarom vtedy bojoval nový Slovenský štát, preto sa za socializmu muselo na našich hrdinných predkov zabudnúť (a mnohí hrdinovia tejto vojny končili vo väzení a v gulagoch). A tak vieme o 12 – 15 000 partizánoch 31 národností pôsobiacich v roku 1944, no zo všeobecného povedomia sa úplne vytratila skutočnosť, že na obranu východného Slovenska sa od Záhoria až po Zemplín postavilo vyše 21 000 dobrovoľníkov, čo zostalo najväčším dobrovoľníckym nástupom 20. storočia.
V knihe nechýba ani boj Rusínov na Podkarpatskej Rusi proti postupujúcim Maďarom v čase, keď toto územie vyhlásilo samostatnosť, a nespadalo teda ani pod ČSR, ani SR.
Dvanáct
Alexandr Alexandrovič Blok
V tomto diele je veľmi silný symbolizmus, ktorý bez poznania dejín (a ruštiny) môže čitateľovi neraz uniknúť. Blokovi 12 červenoarmejci sú vlastne 12 učeníci (apoštoli) nového náboženstva – o tomto symbole vie asi každý. No čo je v prekladoch takmer vždy prehliadané, to je posledný verš, a pritom tak veľavravný!
Впереди — Исус Христос.
Vpredu — Ježiš Kristus.
Hoc prekladatelia to často prehliadajú, v pôvodine (v ruštine) je Ježišovo meno napísané nesprávne (správne je Иисус Христос), čo bolo istotne Blokovým zámerom, pretože v tomto by omylom nepochybil. A ak je Kristovo meno napísané nesprávne, ide možno o symbol toho, že to nie je Kristus, ale antikrist(us), a tí dvanásti červenoarmejci sú jeho učeníci, teda nasledovníci antikristovi. To by zodpovedalo aj dobovému označeniu boľševikov zo strany ich odporcov.
Vpád maďarských boľševikov na Slovensko v roku 1919
Jozef Zimák
Takto vlastenecky písaná kniha by dnes azda nevyšla ani keby sa vojna opakovala. Raz darmo, naši Predkovia svoju dedovizeň bránili so zbraňou v ruke, a preto mali pre ňu len slová obdivu, a pôvodcovia tejto knihy zas nachádzajú pre ich boj, celkom oprávnene, iba slová chvály a uznania. Samozrejme sú v knihe citované rozkazy a telegramy, nejde o propagandistický letáčik. Opäť jedna z ťažko zohnateľných kníh.
Kniha pozostáva zo slovenských a českých odborných článkov, pamätí, fotografií a máp. Nasledujú tri citáty z knihy.
Celkové ztráty byly tudíž 207 důstojníků a 7305 vojínů, rovnaly se tedy asi 12 % celkového početního stavu.
Věrně druh k druhu se přimkli, Slováci a Česi, dělníci a rolníci, úředníci a lékaři, inženýři, svorně hájili toho, co s tolika oběťmi vybojovali.
Oj, mať vtedy len čiastku z toho, čo má terajšia armáda [teda v roku 1936], boli by naši chlapci zahrali pánom „boľšánom“ z Maďarska harmatanec až do Pešti.
Kráľ Svätopluk
Matúš Kučera
Vyvážené a príjemné rozprávanie. Dovolím si to nazvať rozprávaním, pretože namiesto poznámok pod čiarou či v závere knihy pôvodca odkazuje na pramene priamo v texte („...o tom informuje pražský kronikár Kosmas. Podľa neho...“), a kniha by teda naozaj bola schopná zaujať širokú neodbornú verejnosť, keby, pravda, nebola temer nezohnateľná. S pôvodcom môže človek v niektorých ohľadoch nesúhlasiť, no zdravým vlastenectvom nasýtená kniha poteší nejedného čitateľa.
Ľudové liečenie Slovákov v Maďarsku
Mária Žiláková
Keď išla búrka, ke śe bľiśklo źme śe prežehnaľi, ľebo perun dorazi. [...] Tak hutoreľi, perun uďeri do duba. Do sosni zriedka uderí hrom. To je záznam z Vágášskej Huty (dnes Maďarsko) z druhej polovice 20. storočia. Tiež sa dočítate, čo robiť, ak čarodejnice chodia kravy dojiť, a potom kravy nedávajú mlieko gazdovi, akými bylinkami liečiť choleru, akými mor. Byliny ako vlčie jablko, nadragula, gombalia...
Veľmi by som si prial, aby sme sa dočkali dotlače tohto veľdiela (lebo prvé aj druhé vydanie je rozobraté), ale postoj slovenskej vlády k našim menšinám v zahraničí je už pár rokov rovnaký, takže väčšej peňažnej podpory sa asi nedočkáme. Tak či onak, ide o veľmi zaujímavé dielo, dopĺňa sa (územne i obsahovo) s obdobnou knihou z oblasti Kysúc od pána Marca. Veršované zaklínadlá, čary spojené s hospodárskym zvieratstvom, názvy bylín a spôsob liečenia s ich pomocou...
Kniha je za nemalé poštovné dostupná na vusm@alfold.net
Čierny havran
Vasyľ Škľar
Vypožičiam si súčasné české slovo, pretože tento román je skutočne po dlhej dobe poriadne „čtivo“.
Najprv som videl film, a netušil som, že jestvuje preklad knižnej predlohy do slovenčiny. Na knihu som narazil na novom antikvariáte Knihobot. Naozaj silný príbeh o silnom človeku. Film bol výborný, ale kniha je lepšia, za čo patrí veľká vďaka aj prekladateľskej dvojici. Rozhodne odporúčam, pretože ide síce o príbeh spojený s občianskou vojnou na rozvalinách Ruskej ríše, avšak odohrávajúci sa na Ukrajine, u nášho suseda. V čase, keď prebiehali boje opisované v knihe, naši pradedovia si akurát vydýchli po boji proti Maďarom v nevyhlásenej vojne, a Slovensko a Karpatská Rus si ešte iba zvykali na stav bez vojny. Čs. hrdinovia bojovali proti maďarským boľševikom, hrdina knihy proti boľševikom ruským. Prienikov s našim prostredím je v tomto príbehu viacero. Spisovateľ bol obvinený z antisemitizmu a rusofóbie, avšak, bez ohľadu na spisovateľovo osobné stanovisko, spisovateľ nemohol vkladať hrdinovi (Čiernemu havranovi) do úst slová, ktoré by jemu podobný človek v dvadsiatych rokoch prosto určite nevyriekol. Tak ako u nás počas vojny s Maďarmi (1918 – 1920) vznikali pesničky, ba i vojenské rozkazy namierené proti Maďarom a Židom, dochádzalo k obdobným javom na Ukrajine, akurát namiesto Maďara bol Rus. Krátko po rozpade Ruskej ríše Ukrajinci nemali dôvod mať Rusov radi, mať radi ruský svet, ktorý Ukrajincov a zvlášť ukrajinských kozákov utláčal. Takže bez predsudkov a predpojatosti voči tým či oným, hor sa do čítania – nebudete ľutovať :)
„V tento deň mal dovolené jesť mäso iba Ladym, lebo to bol presvedčený pohan, ktorý sa modlil k Dažbohovi, Perúnovi, Svarohovi, Mokoši a ďalším bohom.“
Prepisovači dejín
Maroš Puchovský
Na pochopenie kremeľskej propagandy viac do hĺbky je to dobré. Neradno sa však tomu výkladu oddať a prijať ho. Tak ako jedna (prozápadná) strana mnoho vecí prekrúca, druhá (prokremeľská) strana nie je v ničom pozadu. Nesúhlasil som s bombardovaním Belehradu ani s inými vecami, no to neznamená, že budem hltať bľaboty prepisovačov dejín, ktorí napíšu knihu Prepisovači dejín... Badať, že sa o problematiku ukrajinsko-ruských sporov začali zaujímať až po vypuknutí vojny na východne Ukrajiny v roku 2014, pretože ešte aj v porovnaní s ostatnými proruskými knihami má táto veľmi úzky záber čo sa prameňov a spisby týka (väčšinou ani na pramene neodkazuje, iba zverejňuje všeobecne známe krčmové bľaboty). Kniha sa venuje „vzostupu fašizmu v Pobaltí“, bombardovaniu Juhoslávie, či „neofašistickej Ukrajine“: na porovnanie výborný článok venujúci sa i prepisovaniu ukrajinských dejín zo strany Ruska bol uverejnený v 52. čísle časopisu Reconquista (na rozdiel od pôvodcov tejto knihy sa pôvodca článku odvoláva na písomné a archeologické pramene).
Na strane 39 čítame, že Putin, Lavrov, a ani (prokremeľský spisovateľ) Starikov nepovažujú za správne klásť znak rovnosti medzi nemecký útok na Poľsko a pakt Ribbentrop-Molotov. Nuž, čo tu dodať?
Všetko protiruské je označené ako fašistické, čo je pozostatok sovietskych čias, pretože nebolo želateľné hovoriť o tom, že nacizmus (nacionálny socializmus) bol úhlavným nepriateľom ZSSR, tak sa hovorilo o fašizme. Avšak už istú dobu badať, že kremeľská propaganda prechádza na označenie nacizmus, pretože nacizmus má bližšie k slovu nacionalizmus, ktorý je napr. na Ukrajine či v Pobaltí naozaj silný, a možno ho tak hodiť do vreca s nacizmom (neberúc do úvahy, že tak v Pobaltí, ako i na Ukrajine sú vzormi nacionalistov ľudia, ktorí proti nacistom, ako i sovietom, bojovali).
Kniha nešíri iba kremeľskú propagandu, ale venuje sa i vyvracaniu bájí šírených propagandou západnou. Pričom si vyberá tie ľahko vyvrátiteľné tvrdenia západnej propagandy (humanitárne bombardovanie Belehradu), čo v podvedomí čitateľa vyvoláva podvedomý dojem, že keď raz kniha vyvracia západnú propagandu, sama šíri pravdu. Pravda, kto má trošku rozhľad, tomuto zlepencu sa na lep nechytí.
A z kníh o banderovcoch odporúčam určite nasledovné:
https://www.databazeknih.cz/knihy/banderovci-na-slovensku-1945-1947-niektore-aspekty-p-sobenia-jednotiek-ukrajinskej-povstaleckej-armady-na-uzemi-krajiny-270040
https://www.databazeknih.cz/knihy/m-j-utek-zo-sovietskeho-koncentraku-502420
Slovo o pluku Igorově / Slovo o polku Igorevě (dvojjazyčná kniha)
neznámý - neuveden
Nie som žiaden obdivovateľ Západu, ale aby sa v knihe už na druhej strane súvislého textu písalo o „klike zo západu“, ktorá mohla zničiť pôvodinu Slova o pluku Igorovom... Ale obídem všetky tie „Velesove knihy“ a „Slavjanov“, a prejdem k hlavnému textu.
Pôvodina z roku 1800 (prvé vydanie rukopisu) je dostupná na internete, a každý si môže overiť, že v tejto knihe z roku 2018 sa text z roku 1800 nenachádza!!! Vo vydaní z roku 1800 je vedľa seba (podobne ako v knihe z roku 2018) pôvodina a preklad do ruštiny. Ani jeden z týchto textov nie je použitý vo vydaní z roku 2018. Hľa, začiatok pôvodiny vo vydaní z roku 1800 a začiatok „pôvodiny“ vo vydaní z roku 2018:
Не лѣполи ны бяшетъ, братїе
Не лепо ли ны бяшет, братие
A samozrejmosťou je, že namiesto čísloviek tak, ako boli v pôvodine, uvádza kniha z roku 2018 priamo v texte „pôvodiny“ arabské číslice... Des.
Netvrdím, že sa to nedá čítať, ale to bolo tak ťažké zachovať pôvodné písmo, aby mohli túto knihu NAOZAJ používať aj poslucháči ruského jazyka či slavistiky?!
Lepšie ako drôtom do oka, predsa je to nie zlý preklad (pri prekladoch vždy ocením doslovnosť, ktorá tu je zachovávaná), ale všetko ostatné dojem z knihy strašne kazí.
Samotný text diela začína vo vydaní z roku 1800 na strane 1 (predtým úvod značený rímskymi číslicami do VIII). Vľavo pôvodina, vpravo preklad do ruštiny používanej v roku 1800. Digitalizovaná podoba vyhľadateľná ako слово о полку игореве 1800.
K samotnej pravosti pôvodiny, ktorej už niet, sa nedokážem vyjadriť dosť odborne, ale to, koniec koncov, nie je pri posudzovaní tohto vydania to najdôležitejšie.
V slovenskom preklade vyšlo ako Slovo o pluku Igorovom a ďalšie staroruské historické povesti.
Tradičné liečiteľstvo a ľudová mágia na horných Kysuciach
Jozef Marec
Veľmi zaujímavá kniha. Ide o čriepok národopisu Slovenska, a je veľmi dobre, že sa MS podujala na jeho knižné vydanie. O omši v kostole, ktorej úlohou je niekoho zabiť, o výrobe mŕtvej vody, o liečivých rastlinách... No zároveň je knihou o našich dejinách a našich Predkoch.
Perlička :) Môj kamarát je synom hrobára a vravel, že na čiernom trhnu stojí lebka (už biela, bez tkanív), ak má aj dolnú čeľusť, 10 000 €. On si myslel, že to kupujú nejakí metalisti, aby si do nej dali sviečku a postavili na poličku, ale po prečítaní tejto knihy som zistil, na čo asi sa ešte používa a prečo je taká drahá ;-)
Stručný etymologický slovník slovenčiny
Ľubor Králik
Niečo, čo tu desaťročia chýbalo. Doteraz sa dalo pracovať iba s Etymologickým slovníkom jazyka českého a slovenského od Václava Machka, no keďže šlo o prácu z roku 1957 a pôvodcovi nie je slovenčina materinskou rečou, nachodíme tam rôzne nedostatky, čo sa týka slovenských slov. Zato táto kniha je to pravé orechové aj pre neodborníkov, aj pre poslucháčov vysokých škôl. Azda najväčšmi ma teší, že k dielu Jána Stanislava a Šimona Ondruša pridáva sa ďalšie vedecké dielo, ktoré jasne dokazuje, že naši predkovia v ranom stredoveku sami seba nazývali nie Slovieni, lež Sloväni, neskôr Sloveni, a preto máme Slovensko, Slovenky a slovenčinu.
Slovenské strašidlá od A po Z
Ivan Szabó
Zaujímavá knižočka. Útla, no obsiahla. Samozrejme treba prečítať i knihy od pani Nádaskej, lebo toto nieje vyčerpávajúce dielo. Niekoho môže spliesť, že to vydalo Štúdio humoru a satiry, a obálka knihy vyzerá ako tie o vtipoch, o ide o zaujímavú knihu, naozaj založenú na skutočnostiach a ústnej ľudovej slovesnosti.
V Choči je naisto čosi
Katarína Nádaská
Obsah i obrázky na úrovni. Staršie pokolenie sa zaobíde aj bez obrázkov, no ak chce kniha zaujať dnešnú mládež (a verím, že chce), vybrala správneho umelca. A pani Nádaská ako vždy na 101 %.
Slovensko v anekdotách
Milan Stano
Jedinečná kniha. Prostredníctvom vtipov a anekdôt sa veľa človek dozvie o samotnej obci či nejakom úseku jej dejín. Po ostatných kníh z tohto radu nesiahnem, lebo vtipy o blondínkach či žandároch ma ozaj nelákajú, no tieto vtipy stoja za to. Je veľká pravdepodobnosť, že si tu nájdete svoju dedinu či mesto. Ja som svoju nenašiel, ale dá sa to prežiť :)
Slovanstvo a svet budúcnosti
Ľudovít Štúr
Vydanie z roku 1993 je prekladom z nemeckej pôvodiny (Štúr napísal toto dielo po nemecky), a s výnimkou protištúrovského predslovu ovplyvneného deväťdesiatymi rokmi ide o výborný preklad. Samotný obsah veľa napovie o Štúrovej vidine budúcnosti. Pri niečom si poviete, že je veľká škoda, že sa tak nestalo, inokedy treba uznať, ako sa Štúr mýlil, a že môžeme byť radi, že to či ono sa nestalo. Určite by si mal knihu prečítať každý, kto sa zaujíma o náš národný život v 19. storočí a/alebo o jeho predstaviteľov. Netreba s obsahom knihy súhlasiť, no tak či onak nám ukazuje, ako zmýšľal Štúr, a to už za to stojí.
Preklad Slovanstva... z dielne vydavateľstva Nitrava (2015 a neskoršie dotlače) je o niečom inom. Nejde o preklad pôvodiny, ale o slovenský preklad ruského prekladu nemeckej pôvodiny. Áno, je pekné, že sa na to podujali, lebo preklad z roku 1993 sa už nedá zohnať, no na druhej strane, prečo prekladať z ruštiny, ak jestvuje dochovaná pôvodina v nemčine. Druhá vec, prekladateľ nezvládol preklad vlastných podstatných mien (mestá, osoby a iné mená skomolené prepisom z ruštiny), a vydavateľstvo namiesto vlastných poznámok ponechalo iba poznámky ruské.
