Slavomír53 komentáře u knih

Pre deti výborná kniha, jediná škoda, pravda, že hrad nie je z Horných Uhier (či aspoň Krajín českej koruny). Inak veľa rozkladacích prvkov, čítavé, príjemné obrázky.

4 23.07.2022

Povinné čítanie pre tých, čo sa zaujímajú o dejiny Slovenska v 19. storočí. O Štúrovom boji, o jeho živote, o jeho skone. Všetko na pozadí dejinných udalostí, keďže Hurban bol očitým svedkom bojov meruôsmeho roku. Hurban nijak nenaznačuje, žeby za smrťou nášho Velikána stál ktosi iný, než sám Štúr. Kniha je písaná dnešným pravopisom, no skladba vety a jedinečné výrazové prostriedky sú zachovávané (nevidel som pôvodinu, neviem porovnať, ale badať, že nejde o súčasný text). Nádherné čítanie, tobôž keď si človek uvedomí, že človek čo písal tie riadky jal v ruke šabľu a, súc veliteľom dobrovoľníkov, rinul sa v sedle neraz do bojovej vravy.

4 22.07.2022

Horymírov rodokmeň, jeho cestovanie po svete... to všetko, samozrejme, nie je podložené žiadnymi prameňmi, ale pani Podlipská rozšírila známu povesť veľmi šikovne a čítavo. Kniha svojim príbehom naozaj zaujme, a je veľká škoda, že je to taká útla knižočka.

4 22.07.2022

1. Kniha je srbsko-česká, takže výborná pomôcka pri samostatnom zlepšovaní sa v jazyku
2. Kniha ponúka srbský pohľad. Nie pohľad vlády v Belehrade (Milošević a spol.), nie pohľad žoldnierov, ale pohľad Srba, ktorý miloval svoju zem viac ako seba
3. O Chorvátoch a Bosniakoch, čo bojovali na Mladićovej strane, o tom, že ani táto vojna nebola čierno-biela.

4 19.07.2022

Na moje prekvapenie veľmi zaujímavá kniha. Vznik Česko-Slovenska, vznik Slovenského štátu, čechoslovakizmus, židovská otázka, SNP, súdy a popravy obnoveného Československa... Na toto všetko pozerá inak, ako sme zvyknutí, a človek si na základe jeho slov môže dohľadať spisbu venujúcu sa týmto oblastiam z iného uhla pohľadu. Vôbec nejde o knihu, ktorá by patrila do knižného radu ,,tajných dejín" - Mach operuje s článkami novín, svojimi výpoveďami, všetko (čo sa dá) podkladá skutočnosťami, akurát na ne nahliada svojimi autonomistickými očami. Pamäti majú vždy niečo do seba, vrelo odporúčam.

4 09.07.2022

Bol som úplne spokojný s prvým vydaním. Druhé vydanie však to prvé, samozrejme, prekonáva na plnej čiare.

Nuž, som pomerne sklamaný. Prídavok chcel spraviť z Pribinu kresťana a zároveň Slováka, a zároveň napísať dielo tak, aby pri podvedomom divákovom premietnutí si deju na svoju súčasnosť (1941) pôsobil Pribina ako Tiso. Vo výsledku vzniklo také čudné dielo, ani ryba, ani rak. Musím priznať, že Prídavok načrtol slovensko-moravsko-nemecké vzťahy tak, ako som to zatiaľ v žiadnom románe nevidel, ale na viac hviezd to nestačí.

3 05.07.2023

Slovenský preklad vydavateľstva Nitrava (pod občianskym združením Slavica) opäť nesklamal: príšerný. Je dobré sa s týmto dielom oboznámiť a pochopiť tak, z čoho vychádza(la) ruská zahraničná politika, no prílišne toto dielo vyzdvihovať (rusofili) či zatracovať (liberáli), to nemá zmysel. Ruské vydanie knihy je dostupné na internete ako Россия и Европа. М.: Книга. 1991 - ImWerden. Nečíta sa to vôbec zle, a obsah je skutočne zaujímavý, hoc súhlasiť sa s mnohým samozrejme nedá.

Faktami nabitá odborná spisba, venujúca sa obdobiu rokov 1945 až 1946. Keďže mnohí postsocialistickí historici na Slovensku vyjadrujú sa o Vnukovi vždy iba posmešne (bez toho, aby čo i len raz vyvrátili jeho tvrdenie či spochybnili ním citovaný archívny prameň), uvediem počet citácii v dvoch námatkovo vybraných kapitolách: na 23 strán pripadá 48 citácii, v inej kapitole pripadá na 17 strán 60 citácií. Citujú sa britské, nemecké i domáce archívy, keďže knihu pôvodca dokončoval v čase pádu bývalého zriadenia, a bol mu umožnený návrat do vlasti. Knihu vrelo odporúčam.

d.) Náklad na vydržování jednotek Rudé armády ....... 1 800 000 000 Kčs. (s. 42)

Predseda povstaleckej SNR Lettrich márne sa snažil koncom roku 1945 (mesiace po skončení vojny) zamedziť vraždeniu, rabovaniu a znásilňovaniu:

ČA, ani žiaden orgán, či už je to NKVD alebo niekto iný, nemá podľa platných dohôd a zmlúv česko-slovensko-sovietskych žiadnej ingerencie samovoľne, svojvoľne čokoľvek obstarávať a akékoľvek kroky proti našim občanom a ich majetku robiť. NKVD nemá právo zatýkať naše civilné osoby, ani robiť domové prehliadky, nemá vonkoncom práva siahať na naše osoby. [...] Je mier a u nás môžu tieto úkony obstarávať jedine česko-slovenské úradné a bezpečnostné orgány. (s. 44)

Dňa 2. jan. 1946 prišlo do obce Kerestúra asi 100 vojakov ČA a začali robiť domové prehliadky a kradli. Žandársku hliadku z Čaloviec, privolanú na zjednanie poriadku uvedení vojaci ČA odzbrojili. Ani privolaná vojenská asistencia od vojenského veliteľstva v Trebišove o 80 mužoch nemohla zjednať poriadok. (s. 45)

Názvy kapitol:
Úvod
1. Z východu prišla tma
2. Odvrátená tvár oslobodenia
3. Deľba moci
4. Obmedzovanie moci a Prvá pražská dohoda
5. Konsolidácia a polarizácia
6. Ľud si povráva o prenasledovaní katolíkov
7. Priškrtenie slovenského literárneho a kultúrneho života
8. Keď ľudia bez srdca trýznili ľudí bez viny
9. Protirečenia sa vyostrujú
10. Aprílová dohoda
11. Všeobecné voľby
12. Tretia pražská dohoda
13. Trpké plody víťazstva
14. Cesta delegácie SNR do Ameriky
15. Mašinéria teroru
Záverečné slovo

3 17.01.2023

Odborná spisba, venujúca sa Cigánom na Slovensku. Kniha je síce poznačená dobou svojho vzniku, takže názvoslovie je politicky korektné, nejedno tvrdenie je pritiahnuté za vlasy, mnohým veciam sa kniha radšej vôbec nevenuje, ale ako všeobecná kniha o cigánskej menšine a o jej spôsobe života na Slovensku celkom ujde. Aký je vzťah cirkví k Cigánom a naopak? Ako žije cigánska veľkorodina? Ako riešili podaktorí bieli starostovia cigánsku otázku vo svojej obci? Čitateľ nájde v knihe odkazy na menej známe knihy venujúce sa cigánskej otázke u nás.

„Vajda je zároveň aj úžerníkom, všetky jeho aktivity sa zameriavajú len na zarobenie peňazí, nič nepestuje ani nechová. Aktivity ostatných členov komunity smerujú len k prežitiu – príležitostné práce u gadžov, zber lesných plodov, šrotu, drobné krádeže.“

3 15.01.2023

Naozaj výborný prvotný prameň, ktorý nemožno obísť pri rozbore slovenského vnútropolitického stavu pred vypuknutím povstania. Táto kniha sa stala podnetom i pre vydanie hlásení od povstania neskôr, za čo patrí zostavovateľovi nemenšia vďaka. Hlásenia nie sú zdĺhavé, a keďže v čase vzniku nikto nepočítal s ich zverejnením, nebol ani dôvod v nich prifarbovať a skresľovať. Dokonalý prameň.

3 10.01.2023

Útlučká knižočka, zato veľmi poučná. Za minulého zriadenia sa o našich orloch hovorilo, že lietali nad Krymom a vo veľkom prebehávali/prelietavali od nacistov k boľševikom. Avšak čísla a pramene hovoria niečo iné. V bojoch na východnom fronte sa vyznamenali, a po stiahnutí sa z východného frontu bránili letci tejto jednotky vzdušný priestor Slovenska pred americkými náletmi. Za celú vojnu zostrelili (iba potvrdené zostrely, nahlásených ich bolo ich viac) Slovenské vzdušné zbrane 221 lietadiel, z toho 217 (98 %) si pripísali na účet práve príslušníci letky 13. Kniha obsahuje mapu pôsobenia letky, zaujímavé dobové fotografie, ako i tabuľky strát a zostrelov tejto elitnej jednotky. Knihu vrelo odporúčam, za dve-tri hodiny ju máte prečítanú.

3 09.01.2023

Kniha maďarského slovakistu o tom, ako slovenská šľachta (ne)podporovala slovenské národné hnutie, o pomeroch v slovenskej šľachte v tomto období. Smutné príbehy mnohých ľudí, ktorí sa pri povrchnom náhľade môžu javiť ako hrdinovia, zradcovia či prezliekači kabátov. Na dobových latinských, nemeckých, slovenských a maďarských písomných prameňoch stavané dielo, iba s pár vecnými chybami (napr, drobnosti z priebehu slovenských dobrovoľníckych výprav meruôsmych rokov). Určite ide o nepostrádateľné dielo, ak chceme pochopiť konanie slovenského zemianstva, neúspech slovenského povstania v rokoch 1848/9, a ak sa chceme navzájom, Slováci a Maďari, pochopiť. Knihu vrelo odporúčam.

3 29.12.2022

Zaujímavé čítanie, a to tak samotný letopis (podľa Lavrentievskeho odpisu), ako i úvodná štúdia a obsiahly doslov rozdelený na kapitoly (Góti, Maďari, Chazari...) od prekladateľa letopisu, pána Daniša. Letopis začína opisom udalostí po biblickej potope, píše o tom, ako sa od Dunaja, „kde je teraz zem uhorská“ rozišli Slovania do okolitých krajín, ba opisuje i príchod Uhrov/Maďarov (оугри) k Slovenom a Vlachom (волхi и словѣни). Pravda, pán Daniš patrí k historikom, ktorí pod vplyvom českej slavistiky uvádzajú nie Sloveni, lež Slovieni (viď napr. Stručný etymologický slovník slovenčiny od Králika či Odtajnené trezory slov III od Ondruša). Pri toľkých zákulisných ťahoch kniežat jedného proti druhému sa človek stratí, a ako uvádza prvý príspevok k tejto knihe tu na DK, ide o najslabšiu časť celého slovenského vydania. Knihu vrelo odporúčam.

3 24.12.2022

Podobne ako Haličsko-volynská kronika, i táto je vybavená rozsiahlou úvodnou štúdiou pána Homzu, a takisto rozsiahlymi poznámkami priamo k textu kroniky + na konci knihy je stránku po stránke odfotografovaná celá kronika. Opäť musím povedať, že text od pána Homzu je zaujímavejší ako samotná kronika, ale bez nej by bol jeho text bezpredmetný. Kronika označuje Štefanovho syna, vládnúceho v Nitre, ako vojvodu Slovenska, dux Sclauonie (s. 164). Knihu naozaj vrelo odporúčam, pán Homza opäť raz ukázal, že uhorské dejiny sú rovnako slovenské, ako i maďarské, a to dnešnému čitateľovi treba.

3 24.12.2022

(SPOILER) Málokedy ver' píšem príspevky k románom, ale k tomuto sa vyjadrím v nádeji, že voľakoho nadchnem k prečítaniu si knihy. Ako každá Urbanova kniha je napísaná svojsky, a hneď badať, kto ju napísal. Pri čítaní človek pochopí, prečo za minulého zriadenia nemohla vyjsť, a tiež si spraví približný obraz o tom, ako Urban vnímal povstanie. Trošku ma srdilo (inému to bude možno po chuti), že občas bolo treba napínať mozog, aby človek pochopil, kto je kto. Knihu však naozaj vrelo odporúčam.

Kto chce sám hádať, kto je v románe kto, ďalej nečítajte ;-)
Uvediem iba pár príkladov, zabudol som si ich totiž písať.
Záboj – Vavro Šrobár
Smid – Karol Šmidke
Švihrovský – pplk. Ján Šmigovský
Holáň – pplk. Ján Golian
Beňa – Dr. Jozef Tiso
Málik – generál II. triedy Augustín Malár
Feranec – generál II. triedy Jozef Turanec
Makoš – generál I. triedy Ferdinand Čatloš

Menej rozšírený pohľad na povstanie, vychádzajúci z archívneho výskumu: https://www.databazeknih.cz/knihy/neuveritelne-sprisahanie-vojenske-a-politicke-akcie-proti-slovenskej-republike-v-roku-1944-219099

3 20.12.2022

Je svätá pravda, že treba čítať i knihy, ktoré nás nútia pokladať si nepohodlné a dotieravé otázky, a ktoré spochybňujú náš doterajší svetonáhľad – ak čítame iba knihy potvrdzujúce to, čo si už myslíme, žijeme v akejsi bubline. Preto som dal tejto knihe šancu, podobne ako aj do slovenčiny zatiaľ nepreloženým knihám (МУХИН: Почему народ за Сталина; КАРПОВ: Генералиссимус. Историко-документальное издание). No opäť sa mi potvrdilo, že stalinisti nemajú čo ponúknuť: vyvrátiť Stalinovu účasť v niekoľkých vybraných súdnych konaniach či popravách, to sa dá, ale poprieť priehrštia dôkazov (nie bájí/mýtov) sa Martirosianovi nepodarilo, takže sa dá povedať, že kniha splnila moje očakávania. Treba dodať, že prekladateľ vydavateľstva Torden je už na úrovni.

Po prečítaní tejto knihy vrelo odporúčam (na porovnanie) objemnú knihu Veľký teror, ktorá vyšla ešte počas jestvovania ZSSR, no ani zánik sovietskej ríše (odtajnenie archívov, zmenený výklad dejín, objavenie sa očitých svedectiev) závery tejto knihy nevyvrátil.
https://www.databazeknih.cz/knihy/velky-teror-145890

Krátko po revolučných udalostiach v Maďarsku v roku 1956 boli v Československu obnovené procesy s (už raz odsúdenými) gardistami, aby štát ukázal, že sa vie vysporiadať s vnútorným nepriateľom (gardisti boli napr. vystavení tvrdším výsluchom ako prvotne). Táto knižočka iba ťažko môže slúžiť ako prameň pri výskume zločinov spáchaných príslušníkmi poľných jednotiek a pohotovostných oddielov Hlinkovej Gardy. Treba ju brať s nadhľadom, a neradno obísť súčasnú, ideologicky nezaťaženú odbornú spisbu. Knihu sa mi podarilo zohnať v banskoštiavnickom antikvariáte :)

Napr. Anton Hruboň, ktorého kniha o garde vyšla v roku 2015 v Múzeu SNP, sa k tejto knihe v krátkosti vyjadruje na strane 203 (citujúc pár slov z knihy Krycie meno Jozef, s. 83):
„Vo svetle mikrohistorického prístupu [...] možno len ťažko súhlasiť so závermi staršej historiografie, ktorá príslušníkov POHG bez rozdielu klasifikovala ako hrdlorezov, dobrodruhov, zbojníkov a vrahov.“

Pôsobivá obálka, dôstojné rozmery a akosť kníhtlačiarskej práce. Kniha naozaj zaujme. Avšak iba zovňajškom. Preklad Starikovových kníh, ktoré vyšli vo vydavateľstve Torden, sú hodnotné aspoň po literárnej stránke, lebo Starikov je majster propagandy. Štelcerovo dielo (nemýliť s Ivanom Š.) je chabé tak po stránke faktickej (žiadne písomné pramene, iba novšia ruská spisba), ako aj po stránke literárnej. Badať, že Štelcer je právnik, a nie spisovateľ (tobôž nie historik). Napr. sa nevenuje rozboru sčítania obyvateľstva v Ruskej ríši z roku 1897, ktoré sa dotklo i „ruského“ Krymu, pričom výsledky sčítania sú voľne dostupné tak prostredníctvom naskenovaných sčítacích hárkov, ako aj prostredníctvom z hárkov vychádzajúcich máp – Перепис населення України (1897). Výborný článok venujúci sa dejinám rusko-ukrajinských sporov o územia bol uverejnený v 52. čísle časopisu Reconquista (na rozdiel od Štelcera sa pôvodca článku odvoláva na písomné a archeologické pramene, nie novodobú spisbu). Knihu teda vrelo neodporúčam, pretože ide viac-menej iba o zhrnutie obsahu slovenských proruských stránok, a veľa nového sa slovenský čitateľ nedozvie.

Už podnázov knihy (Zbrane dolára) ukazuje, kam sa bude uberať obsah. Kto sa venuje dejinám východnej Európy a Ukrajiny vie, že boje medzi Ukrajinou a Ruskom nezačali s príchodom dolára. Nie som žiaden amerikanofil, ale hľadať za udalosťami na Ukrajine čisto prácu USA, to je ako kedysi, keď sa zo všetkého obviňovalo svetové židovstvo. Keby Moskoviti/Rusi celé stáročia proti Ukrajine nebojovali (cári, bielogvardejci, boľševici, putinovci), nemuseli by sa proti nim Ukrajinci brániť a neohliadali by sa za podporou zo Západu. Opäť však ide o Starikovovo dielo, pri ktorom treba povedať, že ide o propagandisticky silnú prácu, po literárnej stránke výborne spracovanú, a teda schopnú nalákať do presne ohraničeného politického košiara nových prívržencov. Výborný článok venujúci sa dejinám rusko-ukrajinského spolunažívania bol uverejnený v 52. čísle časopisu Reconquista, a na rozdiel od knihy sa odvoláva na písomné a archeologické pramene. V tejto spojitosti si dovolím tiež odporučiť prácu Tomáša Forróa – tento nezávislý slovenský novinár bol ešte pred februárom 2022 na východe Ukrajiny a robil rozhovory na oboch stranách frontu, čo činí jeho knihu dokonalým sprievodcom po myslení obyvateľov Ukrajiny a Ruska: https://www.databazeknih.cz/knihy/donbas-svadobny-apartman-v-hoteli-vojna-407997 (napr. postať známych udalostí z Domu odborov v Odese).