Slavomír53 komentáře u knih

Kniha rozhodne stojí za to. Na začiatok to pravé. Jediná škoda, že na Slovensku nemáme obdobnú knihu o hradoch našich.

3 23.07.2022

Podarilo sa mi tento skvost nie draho kúpiť v antikvariáte, a neľutoval som. Tak vtedajšia slovenčina, ako i z knihy sršiaca ľúbosť k dedovizni je pohladením duše. A, samozrejme, ide o očitého svedka, účastníka, bojov Hurbanových dobrovoľníkov proti maďarskej revolúcii. Dozviete sa i o vtedajších bojových piesňach našich Predkov.

3 23.07.2022

Tento knižný rad uhorských kroník z dielne vydavateľstva Perfekt stojí za to. Teda vydavateľstvu i prekladateľke Kataríne Karabovej patrí obrovská vďaka, niet čo vytknúť. Samotné dielo je svedectvom svojej doby: veľa nám napovie o samotnom Papánkovi, o stave dejepisectva...

Čo sa týka obsahu a jeho významu pre človeka, ktorý sa chce niečo dozvedieť o dejinách, o ktorých Papánek píše...

1. Ide o prikrášľovanie dejín, podobne ako v prípade starých uhorských kroník (o pôvode Maďarov) či v prípade prvých dejín Ruska (Tatiščev si tam vymýšľal letopisy, jestvujúce letopisy nesprávne tlmočil...). Nebojím sa hovoriť o prikrášľovaní, pretože na mnohých miestach Papánek neuvádza pramene, a pritom ide o údaje veľmi prevratné či sporné.

2. Časť o predkresťanskej viere je napísaná podľa Středovského, a je plná neskorších výmyslov (viď Svět slovanských bohů a démonů, s. 101)

3. To, že je dielo napísané latinsky, a že tam Papánek uvádza mená vládcov medzi Samom a Pribinom, to vyčítal Papánkovi i Jonáš Záborský (viď Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmunodvých, s. 15). Nevyčítal to preto, že o tom písal, lež preto, že pre nič takéto nemáme pramene. A ani Papánek žiadne neuvádza. Vládcovia po Samovi, teda Marod, Svätoš, Samomír, Samoslav a ďalší sú vymyslení. Nasledujúci vládca Lech by časovo zodpovedal Lechovi, o ktorom sa zmieňujú pramene pri ťažení Frankov do Čiech, no takto to mohol dodatočne niekto vytvoriť, takže zhoda nič nedokazuje. Nasleduje Hormidor, Mojmír, Pribina, Mojmír, Rastislav, Svätopluk...

4. Záverečné slovo historika Ivana Mrvu je trochu nevyvážené. Čítavo píše o Papánkovi a vzniku diela, no málo pozornosti venuje aspoň čiastočnému rozboru obsahu. Nepoukazuje teda na viaceré nedostatky práce. Ak aj nie v závere knihy, mohli byť viaceré veci uvedené na pravú mieru prostredníctvom poznámky pod čiarou.

3 22.07.2022

Dejiny cirkvi na Slovensku približujú dejiny Slovenska, pretože od pokresťančenia sa Slovensko vyvíjalo v pevnom spojení s cirkvou (sám nie som kresťan, ale tak to je :) ). Preto je táto kniha vhodná i pre ľudí, ktorí sa zaujímajú nie o dejiny cirkvi (presnejšie Nitrianskeho biskupstva), lež o dejiny Slovenska ako také. Pôvodcovia knihy mysleli i na tých, čo neovládajú latinčinu :)
Veľká škoda, že pán Marsina už žiadnu knihu nenapíše.

Názvoslovie: pri preklade latinských textov v ranom stredoveku je správne používané slovo „Sloveni“, namiesto pod vplyvom českej slavistiky vzniknuvšieho „Slovieni“.

3 22.07.2022

Naozaj jedinečný dej, pohľad na vojnou zmietanú krajinu. Čakal som niečo nacistické, keďže po tejto knihe nazvali nacisti záškodnícke skupiny, no Löns prekvapil. Román na úrovni. Dobrodružné, čítavé, akurát. Spolu s dedinčanmi dúfate, že Švédi ich vo vresoviskách nenájdu. Hlavný hrdina je rozhodne kladný, a veľmi rýchlo sa s ním človek stotožní, čo nie je pri starých románoch pravidlom.

3 19.07.2022

Ako pri každom stredovekom prameni z pera kresťana, treba sa pripraviť na povinné omáčky okolo, no raz darmo, je to prameň, ktorého pôvodca žil v čase, keď ešte Slovania v Polabí žili a vyznávali pôvodnú vieru. Veľmi zaujímavé údaje, ktoré vyznejú inak v učebnici dejepisu a inak od človeka, ktorý bol ich súčasníkom. O hrdých Slovanoch, o krvavých bojoch, v ktorých sa darilo raz Slovanom, raz nepriateľom. Píše aj o Maďaroch na viacerých miestach, takže prameň sa týka aj našich dejín.

3 19.07.2022

Je dobre, že vyšla kniha o Svätoplukovi i v češtine, a dá sa porovnávať s Kráľom Svätoplukom od Matúša Kučeru. Neprítomnosť odkazov v knihe je však na škodu. Inak veľmi zaujímavá kniha, rozhodne odporúčam. Len už dlhšie neviem pochopiť, prečo sú všetci takí nadšení z toho rexa (kráľa). V domácich staroslovienskych písomných prameňoch je vždy Svätopluk nazývaný kniežaťom, štát Moravským kniežatstvom (Morava), občania Moravanmi (Moravľani), ,,národ", jazyk a zem slovänskými. A knieža v tom období ešte nebol menej ako kráľ, lebo u nás kráľov nebolo (i knieža Rastislav sa radil s ,,kniežatami svojimi a s Moravanmi"). Tieto pramene sú v pôvodine dostupné vo viacerých knihách, napr. i v Kronike o Veľkej Morave od Havlíka. Ucelené prepisy starých textov sú zas v diele Jána Stanislava.

S českým historikom Wihodom sa dá v mnohom nesúhlasiť, no tiež podáva zaujímavé svedectvo o Svätoplukovi (na jutube ako Martin Wihoda - Velká Morava a její místo v dějinách (Pátečníci 13.4.2018))

Stanislavovo dielo:
https://www.databazeknih.cz/knihy/dejiny-slovenskeho-jazyka-dejiny-slovenskeho-jazyka-3-texty-457908

3 17.07.2022

Naozaj nie je na škodu, že táto kniha vyšla, pretože sa nedá zohnať ani v angličtine (tlačená). Dávam 4/5, pretože Laubert vniesol do knihy svoje bludy, hoc (ako už podotýka predchádzajúci komentár) táto kniha jeho bludy práve vyvracia, a nie potvrdzuje. Žiadna bukvica sa tam nenachádza, a jazyk Tartarov očividne nie je slovanský. To ale iba čo sa týka prekladateľa a jeho zámeru - inak je kniha hodnotným dielom.

Pôvodina je dostupná v digitalizovanej podobe pod názvom Pantographia; containing accurate copies of all the known alphabets in the world; together with an English explanation of the peculiar force or power of each letter: to which are added, specimens of all well-authenticated oral languages.

3 15.07.2022

Tvrdenie, že „cisár Jozef II. vydal túto knihu v jazyku slovienskom“ je lož - ide o srbský preklad nemeckej pôvodiny. Tento Laubert si z odkrývania dejín spravil výnosný podnik. Stručný jazykovedný a dejepisný rozbor tohto paškvilu je na jutube dostupný ako Kniha „Slovieni a Jozef II.“ (rozbor).
Som vlastenec, hlásim sa k odkazu svojich Predkov, ale to neznamená byť hurávlastecom a prijímať podobné bľaboty. Zdravý sedliacky rozum...

Nezaujatý opis udalostí, stručne a jasne vysvetlené javy v spoločnosti, bujnenie opozície, neskôr priamo odboja, zložitosti a zákulisie objavenia sa prvých prejavov otvoreného odporu v Štáte. Pán Lacko zvolil najlepší možný spôsob, ako prostredníctvom jednoducho (nie príliš odborne) písanej knihy priblížiť povstanie čitateľom, ktorí abože o povstaní nevedia temer nič, abo majú v podvedomí zakotvené dogmy hlásané minulým i súčasným zriadením, a teda vedia menej ako nič. Poukazuje na nedostatky Slovenského štátu, i na nedostatky odboja a partizánov, a zároveň dáva možnosť pochopiť, prečo k tým nedostatkom dochádzalo. Knihu považujem za odrazový mostík pre súčasného čitateľa, ktorý sa o povstanie iba začína zaujímať, a sám vo svojom vnútri k povstaniu zatiaľ nezaujal nijaký, kladný či záporný, postoj (keďže postoj možno zaujať až na základe vedomostí). Už po prečítaní tejto nezaujato písanej všeobecnej knihy sa môže čitateľ pohnúť ďalej, a prečítať si čo-to odbornejšie, či zamerané na čiastkové otázky (partizáni, HG, odboj, diplomacia...), aby vedel samostatne zaujať k tejto prelomovej udalosti našich dejín stanovisko (Hruboň, Jablonický, Šmigeľ, Vnuk, Ďurica...).

Na Slovensku sa strelo 5 rôznych postojov k približujúcemu sa frontu (v knihe to takto súhrnne napísané nie je, iba pre orientáciu):
- vládne a provládne sily = zachovať štát a až do konca bojovať proti ZSSR
- Čatlošov plán prechodu Slovenska na stranu ZSSR, ale so zachovaním Slovenského štátu i po vojne, s dočasnou Čatlošovou vojenskou diktatúrou
- plán čs. vlády v Londýne pripraviť povstanie, ktoré vráti Slovensko do lona Československej republiky (Beneš požadoval Čatlošovu popravu)
- partizánske hnutie riadené z Moskvy, cieľom ktorého bolo vyprovokovať zásah Nemcov a znížiť úspešnosť povstania riadeného z Londýna (aby bolo Slovensko obsadené Červenou armádou, nie vlastnou)
- ľahostajnosť

Menej rozšírený pohľad na povstanie, takisto vychádzajúci z archívneho výskumu: https://www.databazeknih.cz/knihy/neuveritelne-sprisahanie-vojenske-a-politicke-akcie-proti-slovenskej-republike-v-roku-1944-219099

2 26.12.2022

Odhliadnuc od drobných nedostatkov je kniha naozaj využiteľná, a to tak vďaka slovnej zásobe, ako i samotným údajom, ktoré bežný Slovák neovláda a výletníkov zaujímajú (kedy bola objavená jaskyňa...). Knižočka obsahuje i cvičenia na úzko zameraný preklad, na prácu so slovníkom i bez neho. Pravda, výklad dejín v tejto knižočke je o niečom inom, pretože kým jazykovednej časti sa očividne pozornosť venovala, pri dejinách sa vychádza temer výhradne z kníh vydaných za socializmu, čo je v niektorých častiach badateľné. Po jazykovej stránke by som knihu nenazval dokonalou, človek tu nachodí niekoľko chýb, ale ak už sa niekto venuje sprievodcovstvu v ruštine, všimne si ich (len pre začiatočníkov môžu byť nebezpečné): napr. Банска-Штъявница namiesto Банска-Штьявница, сéверо-восток namiesto сéверо-востóк atď.

2 29.11.2022

Z tých známejších sa na knihe podieľal docent Robert Kvaček. Treba povedať, že kniha síce vyšla v roku 1990, no schválená bola ministerstvom školstva už 11. marca 1988, takže aj keď si čitateľ odmyslí všadeprítomných buržujov a fašistov, od istého roku ide už o príliš zavádzajúci výklad (prvý diel som nečítal, posudzujem tento, druhý). Určite už uzreli svetlo sveta i omnoho lepšie súhrnné dejiny Česka a Slovenska.

2 09.11.2022

Jednu hviezdu som musel strhnúť, pretože dátum vydania sa na obsahu naozaj odrazil, predovšetkým pri opise pedagogiky od začiatku 20. storočia ďalej do súčasnosti. Pritom opis zárodkov pedagogiky v prvých štátnych útvaroch na našom území nie je najhorší. Celkom šikovne sa pôvodca popasoval i s tým, že sa bolo treba venovať dejinám nielen českej, ale i slovenskej pedagogiky, pričom až do vzniku Česko-Slovenska sa vyvíjala každá osve. Zaujímavé bolo čítať o záporných dopadoch povinnej školskej dochádzky na češtinu. Knihu som prečítal, lebo som sa k nej dostal zadarmo, ale nemám prehľad o iných pedagogike venovaných prácach, azda s výnimkou knihy, venujúcej sa medzivojnovému obdobiu (a tá už nie je zaťažená nijakou ideológiou).

https://www.databazeknih.cz/knihy/cechoslovakizmus-na-slovenskych-strednych-skolach-1918-1938-296459

2 09.11.2022

Ak niečo napíše Štefan Wolf Slameníkov a vydá to Spolok Slovákov v Poľsku, stojí to za prečítanie. Kniha podáva životopisný príbeh, v ktorom sa na rodinu so stáročnou tradíciou znáša ťažoba boľševizmu, ktorý stáročných roľníkov (kulakov) zmiešanej slovensko-nemeckej krvi považuje za svojich úhlavných nepriateľov. Ak čitateľ pochádza z obce vzdialenej len pár kilometrov od spisovateľovho rodiska, nájde v knihe nielen známe miesta, ale aj známe mená (tak obetí, ako aj vrahov). Napr. horlivý boľševik, pán A. (v knihe je celé meno i priezvisko), zanechal na tomto svete syna Jožka, ktorý teraz vlastní podnik a rad nehnuteľností v jednej malebnej obci pri Hrone. Človek sa cíti ako vyšetrovateľ, keď v konaní ľudí počas druhej svetovej vojny nachodí presahy do súčasnosti. Knihu vrelo odporúčam.

2 06.11.2022

OzvĚny vĚků sú zapísané tak, že raz je Ě prepísané ako bukvicové Ѥ, a raz ako E. Ovečkovej slovenský náprotivok Vladimír Laubert zas pre túto hlásku používa iný bukvicový znak: Ѣ. No a v slove věků prepísať české Ů ako bukvicové Y, akurát s krúžkom °, to je už prisilná káva. Starobylosť z tohto písma priam srší.

Niektoré myšlienky sú zaujímavé, a nebyť toho bukvicového podfarbenia, mohla to byť príjemná knižka pre mnohých ľudí. Keďže sa však spisovateľka v knihe odvoláva na bukvicu ako na čosi starobylé, naše, nedá mi nevyjadriť sa. Prvýkrát sa bukvica ako písmo objavila v 90. rokoch minulého storočia v Rusku, kde ju vymyslel podnikavec Chinevič, a odvtedy už vyšlo niekoľko kníh (Staroslovienska bukvica, Staroruská bukvica, Bukvica veľkoruského jazyka...). S našou, moravskou ani českou kultúrou to nemá nič spoločné.

Slovenské povesti lákajú všetkých, no človeka o to väčšmi láka povesť, ktorej dej sa odohráva na miestach, ktoré dôverne pozná. Vrelo odporúčam tieto ľudové povesti podané krásnym jazykom pána Melichera, ktorý svojou rečou podáva povesti rovnako deťom, ako i dospelým.

2 06.11.2022

Vydané v čase, keď ešte nebolo slovo „zamlčované“ zneužívané samozvanými odborníkmi ;-)
V tejto odbornej knihe, určenej podľa slov pôvodcu predovšetkým stredoškolákom a vysokoškolákom, je rozoberaná tvorba spisovateľov, ktorí za socialistického zriadenia neboli oslavovaní (napojenie na Slovenskú republiku a protikomunistický odboj), ale tiež sa venuje napr. literárnym prejavom ľudovej zbožnosti. Zo spisovateľov ide napr. o Zlatu Solivajsovú, Janka Silana, Jána Harantu, Jána Okáľa, Karola Strmeňa a mnohých ďalších. Napriek tomu, že socializmu tu už nieto, ide o spisovateľov do všeobecného povedomia stále nepreniknuvších.

2 06.11.2022

Opäť skvost z pera Jozefa Melichera. Nadchne predovšetkým Tekovčanov a Honťanov. Už Marcus Aurélius písal o rieke Gron, ústna ľudová slovesnosť po stáročia zaznamenávala mohutnosť a jedinečnosť Sitna, Janko Kráľ pôsobil v tomto kraji, Andrej Chudoba vo svojej tvorbe venoval sa tomuto kútu Slovenska... A to všetko je zaznamenané a súhrnne podané v tejto náučnej knihe. Vrelo odporúčam.

2 06.11.2022

Za knihu by som bol býval bez váhania ochotný zaplatiť hoc aj 300 €, aj keby som mal byť mesiac o suchom chlebe. Napokon som ju zohnal za 10 € v antikvariáte v Banskej Štiavnici. Okrem slovníka tekovsko-slovenského (šak, škamra, gepeľ, čul) je v krátkosti priblížené toto nárečie príjemným jazykom pána Melichera, a tiež prostredníctvom ľudí, ktorým bolo nárečie materským jazykom a pán Melicher ich reč zapisoval. Človeku nevdojak vyhŕknu slzy, keď si uvedomí, že je jeden z posledných, kto našim nárečím ešte vypráva.

2 06.11.2022

(SPOILER) Ak sa človek začíta, bude milo prekvapený. Temer na každej strane sú zapamätania hodné myšlienky. Bodaj by sa dnes učitelia pridŕžali Komenského zásad.

Strana 127:
Či nemáme v živote nič iné čo robiť, ako sledovať ostatných, ktorí chodia sem a tam a pozorovať, kde kto zíde z cesty alebo sa potkne alebo zblúdi? Ó smrteľníci, nechajme obkľuky a ponáhľajme sa k cieľu. A ak máme pevný a dosť jasný cieľ, prečo nejdeme rovno k nemu? Prečo máme radšej pozerať cudzími ako svojimi očami?

2 06.11.2022