Slavomír53 komentáře u knih

Maďarsko-slovenské vydanie maďarsky napísaného denníka pomaďarčeného Slováka Gézu Haynika, ktorý ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bojoval proti Rusku a dostal sa do zajatia. Naozaj jedinečné postrehy silno veriaceho evanjelika. Je až zarážajúce, ako dobre sa mal v ruskom zajatí príslušník rakúsko-uhorskej armády, navyše Neslovan (poživeň, správanie...). Vrelo odporúčam.

„Ruské jednotky ustupujú s červenými vlajkami a na nich čítať tento nápis. Nech žijú Nemci!“

2 13.10.2022

Nič nedokáže o režime Hlinkovej slovenskej ľudovej strany vypovedať výrečnejšie než autentické pramene, ktoré po sebe sám zanechal. Takto sa začína opis knihy, ktorá je voľne dostupná v kníhkupectvách, a ktorú zostavil historik Anton Hruboň: dielo nesie názov Ľudácka čítanka. Ide o pravdivý výrok, ktorý sa dá po menšej úprave uplatniť na akúkoľvek osobnosť, stranu, hnutie, noviny... Ak chceme teda skúmať Jozefa Tisu, nemožno sa vyhýbať jeho vlastným výrokom odzrkadľujúcim jeho zmýšľanie a svetonáhľad. Netreba zbytočne riešiť (ak to zrovna nie je cieľom nášho výskumu) kto a za akým účelom knihu Z Tisovho boja vydal (viď prvé a druhé vydanie): kľúčovým je pre náš výskum len a výhradne obsah tejto knihy. Ide skrátka o prvotný prameň. Knihu vrelo odporúčam, pretože mnohé myšlienky z knihy sú (žiaľ) nadčasové.

Súc bádateľom, hútal som, či bol Tiso prvorado katolík, alebo Slovák. Jeho vlastné slová dávajú jasnú odpoveď. A to na viacerých miestach knihy, nedvojzmyselne a jasne: Slovák.

Dovolím si odporučiť aj druhé vydanie, lebo vychádza presne v tom znení, v akom vyšlo prvé vydanie. A tak si príde na svoje aj milovník tradičnej slovenčiny: Nech nevydá slnko svojich teplých lúčov, a zo sveta [...] stal by sa v tom okamihu cintorín. (Drobné rozdiely v znení vznikli asi vplyvom redakcie, a nie prepisovateľa: napr. 30 000 namiesto 30.000.)

Čo napísala o odsúdení Štefana Polakoviča Jewish Telegraphic Agency je vyhľadateľné v digitalizovanej podobe ako Pro-nazi Slovak, Now in U.s., Sentenced to 20 Years Imprisonment by Bratislava Court, preklad dostupný na https://www.databazeknih.cz/autori/stefan-polakovic-79211

2 06.10.2022

Pojem partizánska vojna zahŕňa veľmi širokú paletu spôsobov boja. Partizánska vojna na Slovensku (1944), na Ukrajine (UPA) či v Afganistane sa od tej kubánskej priepastne odlišuje (podnebie, zahraničná podpora, miestne pomery, obyvateľstvo...), a čitateľ to vďaka tejto knihe môže pochopiť, a vojnu na Kube lepšie poňať. Samozrejme obsahuje kniha zaujímavé rady a postrehy aj pre ľudí, čo sa radi zdržujú v lese (hoc aj bez zbraní). Naozaj výborná kniha.

2 02.10.2022

Pôvodcov príspevkov v knihe je celkovo 11. Každý sa venoval svojej oblasti. Krypty pod kostolmi, katolícky, evanjelický a židovský cintorín, chránené stromy na cintorínoch, urnový háj, vojnové hroby, pamätníky... Zoznam významných osobností pochovaných v meste, k tomu fotka ich náhrobného kameňa i krátky životopis. Naozaj výborná pomôcka pri potulkách Banskou Bystricou. Odporúčam.

2 28.09.2022

Chyba hneď v názve knihy ma takmer odradila, ale dal som tomu šancu. Fakulty a iné vysokoškolské pracoviská vydávajú neraz dosť odťažité práce, ktoré mimo univerzitnej pôdy postrádajú uplatniteľnosť. Táto medzi ne nepatrí, ide o odbornú spisbu na úrovni, vhodnú i pre neodborníkov. Vrelo odporúčam. Zaujal ma rozbor Leninovej reči a jeho kult osobnosti v Rusku a ruštine, jeho doslova nenávistné prejavy tvarujúce budúce zriadenie v ZSSR a jazykovú kultúru.

2 28.09.2022

32 cm vysoká, 23 široká, na každej strane malým písmom po dva stĺpce textu = rozsiahla a obsiahla práca. Napriek tomu, že bola dokončená pred storočím, ide o odbornú spisbu s množstvom odkazov pod čiarou (väčšinou na prameň). Kniha sa nachádza v ochrannom obale z tvrdého papiera. Strany knihy nie sú biele, ale žltkasté, a hoc nejde o kriedový papier, je cítiť, že je akostný. Takže tak obsah, ako i prevedenie knihy na 100 %. A v neposlednom rade treba vyzdvihnúť prácu, ktorú odviedol pri preklade z maďarčiny doc. Mgr. Imrich Nagy, PhD., učiteľ Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Čo sa zohnateľnosti týka, nemôžem sa nevyjadriť. Ľudia, čo sa snažia si knihu kúpiť asi poznajú príbeh vydania a rozobratia nákladu, a aby som sa vyhol ohovárke a nactiutŕhaniu, nebudem tu opakovať inde už zverejnené a následne mazané obvinenia vtedajších mestských úradníkov. Kniha bola pred asi dvoma rokmi ponúknutá za 300 € v jednom antikvariáte a po minúte bola fuč. Ja som sa k nej dostal iba v knižnici, ale domov sa brať nedá, lebo to by ju asi pár priekupníkov už nevrátilo. Naozaj kniha, ktorá by si zaslúžila dotlač, a naozaj by bol záujem (podobne ako pri mnohých iných nezohnateľných slovenských knihách).

2 25.09.2022

Uzučká knižočka, po stránke výpovednej hodnoty však obsiahle dielo. Nezdieľam s pôvodcom denníka jeho vierovyznanie, no nehľadiac na to mi kniha dala ako Slovákovi veľmi veľa.

„Také dni Štiavnica nezažívala od tatárskeho plenu. A vraj iné mestá sú na tom ešte horšie.“
„Umrela, veď boli na nej dvadsiati vojaci!“

2 24.09.2022

Spomienky slovenských vojakov. Ide o výborný prameň pri snahe o pochopenie zmýšľania slovenského vojaka nasadeného v záujme nacistických zločincov do boja proti boľševickým zločincom. Výborné čítanie.

2 24.09.2022

Naozaj silné verše slovenského učiteľa, ktorý odieval najčestnejšiu rovnošatu (odev politického väzňa). Uvedomoval si, že Slováci sú samobytným národom, nezdráhal sa v slovenskom duchu viesť jemu zverenú mlaď, a tak bol podobne ako mnoho iných Slovákov s nálepkou ľudáka, buržoázneho nacionalistu a separatistu poslaný na prevýchovu.

Obe nohy dolámané,
z hlavy krv mu vyviera
a kamarát bez pomoci
v hĺbke bane umiera...

2 24.09.2022

Jeden z mnohých (neznámych) silných slovenských príbehov je sprevádzaný veľkým množstvom fotografií osôb, plagátov i listín (napr. Štelcerove podobizne od škôlkara po väzňa). V porovnaní s inými pamäťami vydanými v tomto vydavateľstve ide o rozsiahle dielo (okrem väčšieho počtu strán i malé písmo). Nie ľahké, no obohacujúce čítanie.

2 24.09.2022

Ak ste z Tekova a ste verný bohom svojich predkov, túto knihu si musíte prečítať. Pán Pius na základe archeologických nálezov, písomných prameňov a ústnej ľudovej slovesnosti podáva naozaj jedinečné svedectvo o bájosloví a starej viere pod Slovenskou bránou a v širokom jej okolí. Pričom jednotliví bohovia sú zasadení do širších európskych súvislostí (Perún, Veles, ich germánske náprotivky).

2 24.09.2022

(SPOILER) Rozsiahla a obsiahla kniha. Pri niektorých básňach sa do očí tlačia slzy. Dostupné je 3. doplnené a rozšírené vydanie.

Hardi-Drevenický, Moja otčina:

Orali po tebe so spevom hanoby,
sťa úhor neplodný malas' navždy ostať,
nie deti, lež synov bez dňa a poroby
mala dávať svetu zotročená postať.

[...]

Moja si naveky, trpiaca rodná mať,
vlasť dávnych otrokov, orlov budeš rodiť,
o krásnej slobode vesmír ti bude hrať
a v rúchu kráľovskom víťazne smieš chodiť.

2 20.09.2022

(SPOILER) Úryvok z básne Takto by hovoril Hlinka (Valentín Beniak, december 1938):

Mlaď moja krásna, drž sa, drž
a do šíku si staň,
kto Slovák si a kto si muž,
prilož si k lícu zbraň
a za spevu a melódie
stroj hradbou, ktorá zbojstvo bije.

2 20.09.2022

Azda najväčšmi ma dojala hĺbka a obraznosť Slovenskej balady z roku 1997.

Od pánov, čo nás hnali do prvej svetovej, cez nacistov zahnavších nás do druhej svetovej a červených do tej tretej, až po rozvrat a zločinnosť a našich uliciach v čase moci kapitálu. Aby sa ukázal hĺbka básne, musela by byť citovaná celá. Dokonalé. „Rodáci, svorne spojme sa!“

2 20.09.2022

(SPOILER) Anton Prídavok, kedysi veľmi známy (napr. i dielom Pribina):

Syn mamulienky, ktorý trónil v ríši hviezd,
sa zmenil na meteor ohnivý –
hoc pri pohľade na vlasť svierala sa päsť,
on – hvezdár, vedec, vojak, s vetvou olivy
sa uznal svojim stvoriť nových časov vznik,
aj zdolal zlobu: bohatier a víťaz – Štefánik.

2 20.09.2022

Za minulého zriadenia bol život týchto vysťahovalcov vykresľovaný ako prepychový – mali sme veriť, že zradili vlasť a žijú v blahobyte. Brat môjho starého otca tiež musel opustiť svoju otcovizeň, a jeho spomienky sú v mnohom podobné spomienkam pána Halma. S tým rozdielom, že Halmovo dielo by si zaslúžilo filmové spracovanie. Naozaj silný príbeh.

2 20.09.2022

Rovno na začiatok treba povedať, že preklady Velesovej knihy do ruštiny sa rozchádzajú (a český preklad vchádza z jedného z ruských). To som si nevšimol iba ja, ale aj samotní prekladatelia, ktorí o tom píšu vo svojich (ruských) knihách (Maximenko, Slatin...). Napr. Nikolaj Slatin (stúpenec pravosti VK) vo svojej knihe na strane 174 vyčíta Asovovi jeho výrazné zasahovanie do východiskového (runového) textu pred samotným prekladom do ruštiny (Слатин, Николай Владимирович: Влесова книга. Литературный перевод её текстов с примечаниями и комментариями. Moskva – Omsk: Русская правда, 2017).
Väčšina prekladateľov VK uvádza vo svojom vydaní aj runový text, a preto si viete porovnať, že Asov (ktorého preklad je najrozšírenejší) naozaj výrazne text menil, prehadzoval celé slová a vety, a až potom ho preložil do ruštiny. A tento scestný ruský preklad bol preložený do češtiny a je to táto modrá kniha, ku ktorej píšem príspevok. Takže aj keby sme zatiaľ pripustili pravosť VK, tento preklad je scestný a teda úplne zbytočný.

Vo vydaní VK od Slatina je i stručný slovník, ktorý vysvetľuje a prekladá slová z Velesovej knihy do ruštiny. Mnohé slová sú vo velesovej knihe v niekoľkých rôznych tvaroch, čo jednoducho vylučuje možnosť, že Velesova kniha bola napísaná živým jazykom. Na strane 93 je v treťom riadku 7 rôznych slov, označujúcich slovo „je“, teda tretia osoba slovesa byť. I v tomto svojskom slovníku je jasne uvedené, že ide o tretiu osobu jednotného čísla slovesa byť. Keď sa začítate do rún VK, naozaj nájdete veľké množstvo tvarov tohto slova, čo je nezlúčiteľné so živým, prirodzeným, jestvujúcim jazykom. V slovenčine použijeme „on je“, alebo „jest“, podľa súvislostí. No nemáme 7 tvarov!!! Žiaden jazyk nemá a nemal. Arabčina napríklad rozdeľuje „je“ podľa toho, či hovoríme o mužovi alebo žene, ale tiež nemá 7 tvarov!

Koncovky slov sú úplne náhodné, pritom už jedna hláska, tobôž dve či tri, menia zmysel slova. A teraz neposudzujem preklad Slatina či Asova, ale samotný „runový“ text. Koncovky lietajú hore-dole, teda ten, čo napísal Velesovu knihu, sa očividne pokúšal napodobniť starý jazyk, ale veľmi nešikovne. Priblížim to na slovenčine, pretože bežný čitateľ VK sa asi starým jazykom nevenuje. Sú/súc, bude/buda (staré slovo pre súc), bijúc/bijúci/bivší... „Súc plukovníkom, velil som pluku. ≠ Sú plukovníkom, velil som pluku.“

Ale požičal som si ruskú knihu venujúcu sa rozboru VK, a napísal ju veľký stúpenec pravosti VK Maximenko (Максименко, Георгий Захарович: Велесова книга. Веды об укладе жизни и истоке веры славян. Moskva: Концептуал, 2019).
Ale na moje prekvapenie sa tam nenachádzalo nič, čo by dokázalo človeka presvedčiť o pravosti knihy. Ako príklad odťažitého a zavádzajúceho potvrdzovania pravosti knihy uvádzam piatu kapitolu knihy od Maximenka. Názov kapitoly znie „Výskum slovanských véd Velesovej knihy s pomocou dejepisu, archeológie, jazykovedy, antropológie, kartografie, klimatológie a genealógie DNK“. Avšak v samotnom texte kapitoly sa iba obhajuje tzv. genealógia DNK ruského vedca Kľosova, ktorému i na Slovensku už vyšli knihy vo vydavateľstve Torden (keď už DNK/DNA, tak náš vedec doc. RNDr. Vladimír Ferák, CSc.). Naozaj nejestvuje nič, žiaden prameň písomný či archeologický, žiadna ústna ľudová slovesnosť, ktorá by potvrdzovala pravosť VK.

Prekladatelia a šíritelia VK, ktorí na tom zarábajú, dopĺňajú svoje tvrdenia o pravosti VK mapami a vysvetleniami, ktoré ale nepotvrdzujú Velesovu knihu, iba rozširujú v nej načrtnuté skutočnosti, vychádzajú z nich. Áno, NAČRTNUTÉ skutočnosti: pretože na to, ako je VK obsiahla, veľa miestopisných názvov či osobných mien v nej nenájdete (porovnajte s počtom zemepisných názvov a počtom mien v staroslovienskych, uhorských či ruských kronikách a letopisoch, v ktorých chcel pisateľ podať svedectvo o svojej dobe).

Teraz k samotnej pravosti knihy. Rovnako ako v prípade svätej knihy amerických mormonov sa pôvodné doštičky záhadne objavili, videl ich vyvolený a zas sa stratili. Zostal iba ich prepis (teda runový text, ktorý sa prekladá do ruštiny a z ruštiny ďalej) a fotografia jednej doštičky. Na tejto doštičke v prvom riadku sú tri rôzne znaky pre hlásku B, čo svedčí o mnohom, len nie o starobylosti tohto písma.

Doštičky údajne našiel ruský vojak Izenbek počas občianskej vojny atď. atď. A samozrejme až do svojej smrti v roku 1941 ich nikto nevidel a nevyfotil, až na jedného zberateľa. Ach, škoda reči...

Pre úplnosť si dovolím parafrázovať časť vyjadrenia ruského stredovekára a jazykovedca Olega Viktoroviča Tvorogova. Takže pred sebou máme dielo veľmi primitívne, podávajúce svedectvo nie iba o obmedzených vedomostiach jeho pôvodcu, lež i o tom, že tento pôvodca nemá ani spisovateľskú predstavivosť. Preto sa vo Velesovej knihe stále vracia k rovnakým zápletkám, k stále tým istým skutočnostiam. Ťažko nájdeme medzi stredovekými kronikami a letopismi hoc i najnižšej úrovne dielo s tak úbohou ústrednou myšlienkou, ako je táto Velesova kniha. Skrátka, i rozbor podávania dejinných skutočností v tejto knihe svedčí o tom, že pred sebou máme nešikovne zlepený podvrh

Som verný svojim predkom a bohom, vyznávam predkresťanskú vieru, a preto tento podvrh odsudzujem, a dovoľujem si ho nazvať nie Velesovou knihou, ktorej názov zneužíva meno boha Velesa, ale Izenbekovými doštičkami, lebo práve on ich „našiel“.

Niektoré knihy vydané vo vydavateľstve Nitrava (starobylý názov mesta Nitra) sú úplne zbytočné, priam škodlivé pre slovenského čitateľa. Ak sa totiž človek o kozákov nezaujíma, a chce si rozšíriť obzory, toto je veľmi zlá voľba. Prirovnal by som to ku knižnému radu Bystvor z tohto vydavateľstva. Des a hrôza. Polopravda je horšia ako lož, a v prípade tejto knihy to platí dvojnásobne: skutočné postavy, udalosti a pojmy (Pugačov, povstania, ataman kozáckeho vojska) sú prepletané s výmyslami z kníh ruských šovinistov z 90. rokov.

To už si radšej prečítajte o kozákoch v odborných časopisoch, prípadne na wiki, ale toto naozaj nie (na našom trhu, pokiaľ viem, nie je dostupná kniha o kozákoch všeobecne).

Pomerne jednostranný, no i tak obohacujúci, výklad dejín kozákov podávajú nasledovné knihy (viac odborných či náučných kníh v češtine/slovenčine asi nieto):

- Kozáci (Stanislav Auský)
- Kozáctvo (Stanislav Auský)
- Letopisy kozáctva. Kozáci v Centrální Evropě (Josef Dolejší)

O ukrajinských kozákoch je čo-to i v PDF dostupnej knihe Kapitoly z ruských dějin 18. století (pretože Rusko proti kozákom v tomto období viedlo boje).

Na dôvažok doplním, že na obálke je socha Svätoslava I., kniežaťa (Kyjevskej) Rusi, ktorého zahraniční pozorovatelia opísali (a tieto opisy súčasné dejepisectvo nijako nespochybňuje) tak, že jeho výzor bol totožný s výzorom neskorších záporožských kozákov (široké šarovary, chochol, fúzy...). Teda Svätoslava možno považovať za predchodcu kozáctva na Ukrajine, ale kniha „Starodávna minulosť kozáctva“ sa venuje kozákom v Ruskej ríši, ktorí sa tak výzorom, ako i presvedčením a spôsobom života od tých ukrajinských výrazne odlišovali, takže vyobrazenie tejto sochy je na obálke knihy zavádzajúce (ale to len na okraj, inak kniha celkovo nestojí ani za deravý groš). Rozdielu ukrajinského a ruského kozáctva sa venuje zaujímavý článok uverejnený v 52. čísle časopisu Reconquista (na rozdiel od tejto knihy sa pôvodca článku odvoláva na písomné a archeologické pramene, nie pochybnú novodobú spisbu).

Kniha nesie výstižný názov, pretože na našich hrdinov sme akosi zabudli – väčšina údajov a mien bude pre čitateľa úplnou novinkou (v Maďarsku sú známi doteraz, len naše dejepisectvo sa ich akosi zrieklo). Text je bohato sprevádzaný fotkami zo súčasných múzeí, kde sa uchovávajú dobové zbrane a odevy. Odporúčam druhé vydanie.

Topoľčiansky Achilles, i vojvoda, ktorý s necelými 800 vojakmi postavil sa 140-tisícovému tureckému vojsku, či kapitán hradu, čo sa so 150 mužmi postavil 10-tisícovému tureckému vojsku, a mnoho ďalšieho :)

Do boja, Slovák, do boja,
volá ťa drahá vlasť tvoja,
Turek sa v nej divý peleší,
dediny naše pustoší,
do boja, Slovák, do boja!

2 28.08.2022

Vyčerpávajúce (skúmanú oblasť aj čitateľa) dielo. Obsažná práca, veľmi veľa údajov a odkazov prevažne na pramene, nič na už vydané knihy. Nájdete tu svoju dedinu, aké mýta sa platili, komu dedina patrila naprieč stredovekom a prečo, ako sa vyvíjalo osídlenie nielen stolice, lež i jednotlivých obcí, ako postupne hustla sieť ciest. Náročné čítanie, ale stojí za to.

2 28.08.2022