Slavomír53 komentáře u knih

Naozaj zaujímavá kniha, dobre sa číta. Napriek tomu, že vyšla kedy vyšla, nesrší z knihy nenávisť voči viere (kresťanskej či predkresťanskej), a na základe archeologických a písomných prameňov je čitateľom priblížený zánik starého sveta a zrod sveta kresťanského, plného úkladov a mocenských zápasov. Veľmi zaujímavý pohľad na zánik Avarského kaganátu, podložený, a pritom som sa s ním v novšej spisbe nestretol (alebo mi to aspoň neutkvelo v pamäti). O obrátení Bořivoja, o zločinoch Franskej ríše voči nekresťanským Germánom a Slovanom...

2 28.08.2022

Kniha síce približuje prípravy povstania a priebeh bojov v okresoch Poprad a Kežmarok, ale svojím encyklopedickým spracovaním (ťažký kriedový papier, úplný zoznam zúčastnených osôb na oboch stranách...) zaujme slovenského čitateľa bez ohľadu na jeho rodisko. Určite odporúčam porovnať s https://www.databazeknih.cz/knihy/slovenske-narodne-povstanie-1944-146479

2 28.08.2022

Tenučká knižočka o veľkosti A5 plná doteraz nezverejnených údajov. Starý otec pôvodcu knihy bol príslušníkom tejto jednotky, takže pôvodca mal mnohé správy z prvej ruky, a tie doplnil archívnym výskumom, text dopĺňa fotografiami dobovými i súčasnými (napr. súčasný stav pamätníkov a hrobov). Okrem samotného povstania je kniha úzko spojená s východným Slovenskom (našiel som v zozname padlých predka, ktorý padol ako posledný vojak tejto jednotky na Morave!). Veľmi zaujímavé čítanie, vrelo odporúčam.

2 28.08.2022

Viac ako 200 vypálených obcí, z ktorých iba časť bola známa i pred vydaním tejto knihy (pôvodný zoznam z dielne Múzea SNP nebol zďaleka úplný). Pán Maniak dokonca prináša správy o niekoľkých vypálených pamätihodnostiach či cigánskych osadách (napriek tomu sám pôvodca uvádza, že zoznam je neúplný). V úvode sa zoznamujeme s jednotkami, ktoré sa zločinov dopúšťali. Nasledujú osudy obcí rozdelené do kapitol na západné, stredné a východné Slovensko, pamäti účastníkov, dobové fotografie, všetko s odkazom na prameň. Pôvodca sa nevyhýba ani dlhodobo prehliadanému podielu Červenej armády na strádaní slovenského civilného obyvateľstva. Odporúčam porovnať s https://www.databazeknih.cz/knihy/slovenske-narodne-povstanie-1944-146479

2 28.08.2022

Odporúčam recenziu, stranu 9 a ďalej, kde sú presne čísla strán (hoc viažuce sa k staršiemu vydaniu) a na nich uvedené skutočnosti, s ktorými iní historici nesúhlasia. Niektoré z týchto nedostatkov sa preniesli aj do neskorších vydaní, k niektorým nedostatkom sa pán Ďurica vyjadril.

Ja napíšem to, čo v recenziách nie je. Z knihy srší postoj kresťana (pri ranostredovekých dejinách) a katolíka (pri neskorších dejinách) a bývalého profesora teológie, a tam, kde by sa mohlo použiť slovo možno, pravdepodobne alebo asi, on tvrdí bez pochýb.

Pre začiatok štúdia našich dejín nie najlepšia kniha, na základné školy asi nevhodná, ale kto už má čo-to načítané, a vie samostatne pracovať s údajmi, musí oceniť spôsob spracovania danej knihy a určite knihu neraz použije pri bádaní. Trochu by som ubral z cirkevných dejín (iba môj postoj), ale na druhej strane je zaujímavé čítať o česko-moravských vojnách, nie celkom sledovaných v iných prácach (ale treba mať čo-to načítané o dejinách českých Přemyslovcov, a nevidieť v bojoch kniežat a rodov vždy boj medzi Moravanmi a Čechmi). Dohady o prijatí kresťanstva už od Longobardov... jeden z dôkazov kresťanského pohľadu pôvodcu.

Pán Ďurica (s čím plne súhlasím) hovorí o tom, že o Veľkej Morave sa nikde v našich prameňoch nepísalo – písalo sa o Moravskom kniežatstve či Slovänskej zemi. Ale prečo potom píše o kráľovi Samovi, keď to bol podľa všetkého knieža? Názov Česko-Slovensko (so spojovníkom) používa aj vtedy, keď úradný názov znel Československo, čo trocha mýli čitateľa: do zániku ČSR v roku 1939 sa spojovník písal (1918 – 1920), potom nepísal (1920 – 1938) a zas písal (1938 – 1939). Zaujímavé sú údaje o postupnej boľševizácii Československa po druhej svetovej vojne.

Nešťastím je, že je to náučná, a nie odborná spisba, teda nie sú nikde uvádzané zdroje (pramene či spisba – s výnimkou priamych citácií, ktorých je v neskorších vydaniach nemálo). Ale na druhej strane chápem, že by sa tam asi ani nezmestili, tak je kniha nabitá. A tiež si myslím, že ide o dohľadateľné údaje, a že historik s takou povesťou ako Ďurica by si nedovolil klamať (nie v udalostiach a rokoch, ale niekto môže považovať za lož, ak z vety vypustí slovíčka ako -možno-, -pravdepodobne-, -asi- a budí dojem, že vec je nespochybniteľná a jeho vývod správny...).

Niektoré veci sú naozaj nepodložené a nepodložiteľné, ako napr. ústna výpoveď Čarnogurského či agenta NKVD osobne Ďuricovi. Na jednej strane to znižuje nezaujatosť knihy, no na strane druhej (čisto osobne, hoc nie som kresťan a s Ďuricom v mnohom nesúhlasím) pochybujem, že je Ďurica druh človeka, ktorý by klamal o rozhovore s tým či oným človekom. Preto to do knihy zaradil a čitateľ nech už dôveruje či nie. Treba uznať, že aj toto má svoje čaro, lebo v zinakadiaľ sa o tom dozvedieť nemožno.

Nepoznám obdobnú knihu o našich dejinách, naozaj výdatné kalendárium, ale výrazná zaujatosť pána Ďuricu a nevyvážený výber podávaných udalostí znižuje hodnotenie jeho knihy (najmenej) o pol bodu. S mnohými tvrdeniami sa prosto nedá súhlasiť (napr. v knihe Nitrianske kniežatstvo pôvodca dokázal, že Pribina nebol až do pádu Nitravy kresťanom, a pán Ďurica je presvedčený o Pribinovom skorom krste, čo je, opäť, očividne dôsledok vydávania želaného za skutočné).

Celkovo knihu odporúčam ľuďom, čo sa o naše dejiny dlhodobo a poctivo zaujímajú, nie však začiatočníkom a školákom, ktorí by sa mohli nechať ľahko ovplyvniť Ďuricovým podprahovým pôsobením v oblasti česko-slovenských či katolícko-evanjelických vzťahov (ale treba chápať, že Ďurica bol nútený stať sa emigrantom práve vďaka pričineniu Čechov a evanjelikov, hoc, pravda, nielen kvôli nim).

2 27.08.2022

Kedysi ma odrádzal krkolomný názov, uvítal by som skôr názov využívajúci domáce slovo, ale to je jediná výhrada voči tejto knihe. Neviem, čo hovoria na knihu lekári či bylinkárky, ale mne neraz pomohla, neustále sa k nej vraciam, a to, myslím si, najlepšie vypovedá o jej hodnote. Kniha je rozdelená na kapitoly podľa chorôb, neduhov a ťažkostí, takže si bez meškania nájdete to, čo vás trápi a prečítate si spôsob, ako sa zotaviť (niekedy zo dňa na deň, inokedy v priebehu mesiacov – závisí od choroby). Nechýbajú rady proti prekliatiu či urieknutiu.

2 27.08.2022

Kedysi ma odrádzal krkolomný názov, uvítal by som skôr názov využívajúci domáce slovo, ale to je jediná výhrada voči tejto knihe. Neviem, čo hovoria na knihu lekári či bylinkárky, ale mne neraz pomohla, neustále sa k nej vraciam, a to, myslím si, najlepšie vypovedá o jej hodnote. Kniha je rozdelená na kapitoly podľa chorôb, neduhov a ťažkostí, takže si bez meškania nájdete to, čo vás trápi a prečítate si spôsob, ako sa zotaviť (niekedy zo dňa na deň, inokedy v priebehu mesiacov – závisí od choroby). Nechýbajú rady proti prekliatiu či urieknutiu.

2 27.08.2022

Baňatý hrniec, Naša najstaršia hračka, Ľudožrúti pod Karpatmi... Veľmi zdarný výber zaujímavých archeologických nálezov, ktoré spisovateľ zasadil do rokov a okolností, vďaka čomu sa pred čitateľom premieta pomerne celistvý (nakoľko to arch. a pís. pramene umožňujú) obraz života našich predkov. Veľmi zaujímavou bola časť o Pribinovej ceste (nie o putovaní ale o ceste akou bola Hodvábna či Jantárová) z Blatnohradu do Nitravy.

2 27.08.2022

„Američania hľadali doma zlato, Afričania ropu. My dôkazy našej minulosti.“ A kniha tak nie je o Pribinovi, ale o hľadaní presvedčivo (staro)slovenských stôp v dejinách nášho územia. Najnovšie (vzhľadom k roku 1994), ale predovšetkým prevratné objavy archeológov (dnes, v roku 2022, napospol zabudnuté) sú doplnené o sprievodné slovo rozhľadeného bádateľa a vlastenca Laca Zrubca, ktorý dokázal archeologické nálezy šikovne obaliť poznaním z prameňov a národopisu. Aspoň raz by si mal túto knihu prečítať každý Slovák.

„Niet staršieho národa v celom Uhorsku, ako je náš, slovenský.“ 8. august 1845, Ľudovít Štúr v Orli Tatranskom.

2 27.08.2022

Pôvodne som myslel, že sa donútim to prečítať, keď pre nič iné, tak z úcty k tomuto veľkému Nórovi, ktorý od roku 1907 otváral svetu oči a hovoril o útlaku Slovákov v Uhorsku. Ale nemusel som sa nútiť, pretože kniha je napísaná veľmi príjemne, príbeh a opis sa prelína s citáciou dobových prameňov priamo v texte, a človek si vďaka nej dotvorí obraz postavenia Slovákov v Uhorsku krátko pred vypuknutím prvej svetovej vojny.

2 27.08.2022

Podľa čoho pomenovali Slovania nebo a peklo, podľa čoho majú národy svoje mená? Sobáš a svadba u Slovanov. Táto kniha nemá na Slovensku obdoby. Cez jazyk si ozrejmíte mnohé zákutia našich dejín. Vrelo odporúčam.

2 27.08.2022

Pôvod slov priateľ, druh, druso, chasník, kamarát, kolega. Pôvod názvu Devín, Divín, Matra, Fatra, Ostrihom. Košeľa – košuľa. Táto kniha nemá na Slovensku obdoby. Cez jazyk si ozrejmíte mnohé zákutia našich dejín. Vrelo odporúčam.

2 27.08.2022

Pamäti vždy stoja za to. Nikdy nie sú nestranné, no vždy sú veľavravné. Turanec bol veliteľom už počas vpádu maďarských boľševikov na Slovensko – vtedy bojoval za Slovensko, slúžil Česko-Slovensku. Ďalej v knihe opisuje svoj život dôstojníka v Československu, po mníchove opäť Česko-Slovensku, až napokon Slovensku. V knihe sú jeho fotografie z Ukrajiny, jeho spoločné fotky s manželkou. Vyjadruje sa i k tomu, prečo skončil ako nepriateľ povstalcov '44 roku.

„Úspechy maďarských hôrd boli značné.“ Písomne vyzvali Turanca, aby sa jeho vojaci vzdali. Turanec im po maďarsky odpísal: „Vojak sa nikdy nevzdá, bojuje do konca za svoju vlasť.“

2 27.08.2022

O knihe som sa dozvedel vďaka jutubovému kanálu Tatra ~ Matra ~ Fatra. Pôvodina Haličsko-volynskej kroniky vznikala priamo v čase udalostí, o ktorých písala. Je tak naozaj hodnoverným prameňom, pretože ide o zvesti z prvej ruky. Nečakal som, že najzaujímavejšou časťou knihy bude rozsiahly úvod z pera prekladateľov a zostavovateľov Martina Homzu a Nory Malinovskej. Vrelo odporúčam každému, kto sa zaujíma o naše stredoveké dejiny.

Mokej, Koročun, Volpt, Vitomír, Blagiňa: Uhri poslaní v roku 1202 za Karpaty, do Haličsko-volynského kniežatstva.

2 27.08.2022

Ide o preklad z ruštiny, a keďže pôvodina je dostupná na internete, každý si môže moje nasledovné tvrdenia overiť.
1. Valentina Marjina (či Valentína Marjinová), ktorú uviedlo vydavateľstvo Torden ako pôvodcu, nie je pôvodcom. Táto kniha je totiž zborníkom príspevkom viacerých ruských a bieloruských historikov a tiež jedného bulharského a amerického historika (spolu 14 historikov). Zborníky majú väčšinou zostavovateľa, teda redaktora, ale ani tým v prípade tohto zborníka nie je Marjina, ale Oleg Nazarov. Prečo teda vydavateľstvo označilo za pôvodkyňu Marjinu, to neviem. Ale vypovedá to (i v spojitosti s inými ukazovateľmi) o hodnote tohto vydavateľstva.
2. Rusky hovoriaci čitateľ iste ocenil vydanie zborníka, ale slovenskému čitateľovi slúži toto vydanie skôr ako doklad o tom, ako sú historici tohto razenia (a i niektorí rusky hovoriaci obyvateľstva krajín bývalého ZSSR) naladení, ako vidia Stalinovu politiku a podobne. Jeden príklad za všetky: slovenské vydanie už teraz nemám po ruke, preto budem parafrázovať z ruského vydania. Prosím, bez ohľadu na svoje politické presvedčenie, len sa zamyslite nad nezmyselnosťou nasledovného výroku (a nad nemožnosťou uskutočňovania niečoho podobného v ČSR v 30. rokoch), ktorý pochádza z tohto zborníka, priamo od redaktora Nazarova (čo takisto o mnohom vypovedá, pretože redaktor nesie zodpovednosť nielen za svoje príspevky v zborníku). Nazarov tvrdí, že jedným z menej známych dopadov prijatia mníchovských podmienok bolo i vystriedanie mäkkého poukrajinšťovania československých Rusínov poukrajinšťovaním násilným (strana 16 ruskej pôvodiny). O medzivojnové Československo sa zaujímam roky rokúce, a neviem si predstaviť, kto (aká ustanovizeň, úrad či vrstva obyvateľstva) by vykonával poukrajinšťovanie Rusínov v Československu (so ZSSR sme vtedy ani nesusedili). Ak niekto vie, prosím, napíšte do diskusie, prípadne do správy ;-)
3. Na zadnej obálke pôvodného ruského vydania boli citáty týkajúce sa mníchovského diktátu z úst Ludvíka Svobodu (prezident Československa), Huga Vavrečku (minister propagandy Československa) a Winstona Churchilla (ministerský predseda, čiže premiér, Veľkej Británie). Na zadnej obálke preloženého diela je jeden jediný citát, a to citát Vladimíra Putina...

2 27.08.2022

Stručné a jasné, čítavo napísané. ČSR bola spočiatku ohrozená ani nie tak Nemeckom, ktoré sa ešte iba dostávalo z ťažkostí, ako revanšistickým Maďarskom. Slovensko bolo totiž, na rozdiel od iných od Uhorska odtrhnutých území, pričlenené k štátnemu útvaru bez minulosti, a predtým bolo dlhú dobu neoddeliteľnou súčasťou Uhier – najhorlivejšie teda Maďarsko vystupovalo vo svojej revizionistickej politike práve proti Československu (strana 14). V súlade s nemeckými zámyslami a maďarským pričinením sa malo práve Slovensko stať hlavným nástrojom narušenia celistvosti Československa (strana 21).

2 27.08.2022

Jeden z čriepkov obrovskej skladačky obrazu medzivojnového Československa a (ne)možnosti jeho udržania sa. Napr. maďarská menšina na Slovensku (podobne ako Karpatskí Nemci) nevystupovala v rámci ČSR ako rozrušujúci činiteľ (na rozdiel od Nemcov v českej časti štátu), hoc predstavitelia menšiny požadovali istú právnu prestavbu postavenia menšín (s. 15). Chcem preto knihu odporučiť i slovenskému čitateľovi, pretože pôvodcovia knihy sa otázke menšín na Slovensku nevyhýbali a námet zdarne spracovali.

2 27.08.2022

Výborná kniha, dopĺňajúca (po mnohých rokoch) Etnografický atlas Slovenska. Nie som Rusín, ale je smutné, ako s otočením každej strany atlasu ich zastúpenie na mape klesá a sťahuje sa stále viac na severovýchod. Zaujímavé je sledovanie obdobia, kedy nemožno určiť, či ide o Slovákov alebo Moravanov, Slizanov či Čechov, pretože štátna politika zavelila, a boli označovaní bez rozdielu ako Čechoslováci.

2 27.08.2022

Na rozdiel od prvej časti (náklad 3850 kusov) ide o nezohnateľnú knihu (1850 kusov). Nedokážem pochopiť, prečo nevyjde dotlač (MS, SAV...), keď nikto nič lepšie doteraz o tomto jazyku nenapísal (pochopiteľne ani v zahraničí, keďže sa týka predovšetkým ČR a SR). Na rozdiel od prvého dielu je tento plný tabuliek skloňovania a časovania slov starého jazyka, a celkovo si dovolím poznamenať, že na čítanie tohto dielu treba mať aspoň základy jazykovedy, aby sa človek v odbornom názvosloví nestrácal.

2 27.08.2022

Profesor Ján Stanislav vo svojom diele opäť dokazuje, ako je jazyk prepojený s dejinami a bez tých nemožno vývoj jazyka poňať celostne. Dozvedáme sa i o nespočetnom národe (besčislьnъ językъ) na Veľkej Morave, či o slovänskej zemi z pera staroruského Nestora. Narozdiel od druhého dielu je zameraná odťažito (teoreticky), teda aké boli podmienky prijatia jazyka, ako jazyk vplýval na ďalší vývoj a podobne.

2 27.08.2022