Slavomír53 komentáře u knih

(SPOILER) Anton Prídavok, kedysi veľmi známy (napr. i dielom Pribina):

Syn mamulienky, ktorý trónil v ríši hviezd,
sa zmenil na meteor ohnivý –
hoc pri pohľade na vlasť svierala sa päsť,
on – hvezdár, vedec, vojak, s vetvou olivy
sa uznal svojim stvoriť nových časov vznik,
aj zdolal zlobu: bohatier a víťaz – Štefánik.

2 20.09.2022

Za minulého zriadenia bol život týchto vysťahovalcov vykresľovaný ako prepychový – mali sme veriť, že zradili vlasť a žijú v blahobyte. Brat môjho starého otca tiež musel opustiť svoju otcovizeň, a jeho spomienky sú v mnohom podobné spomienkam pána Halma. S tým rozdielom, že Halmovo dielo by si zaslúžilo filmové spracovanie. Naozaj silný príbeh.

2 20.09.2022

Rovno na začiatok treba povedať, že preklady Velesovej knihy do ruštiny sa rozchádzajú (a český preklad vchádza z jedného z ruských). To som si nevšimol iba ja, ale aj samotní prekladatelia, ktorí o tom píšu vo svojich (ruských) knihách (Maximenko, Slatin...). Napr. Nikolaj Slatin (stúpenec pravosti VK) vo svojej knihe na strane 174 vyčíta Asovovi jeho výrazné zasahovanie do východiskového (runového) textu pred samotným prekladom do ruštiny (Слатин, Николай Владимирович: Влесова книга. Литературный перевод её текстов с примечаниями и комментариями. Moskva – Omsk: Русская правда, 2017).
Väčšina prekladateľov VK uvádza vo svojom vydaní aj runový text, a preto si viete porovnať, že Asov (ktorého preklad je najrozšírenejší) naozaj výrazne text menil, prehadzoval celé slová a vety, a až potom ho preložil do ruštiny. A tento scestný ruský preklad bol preložený do češtiny a je to táto modrá kniha, ku ktorej píšem príspevok. Takže aj keby sme zatiaľ pripustili pravosť VK, tento preklad je scestný a teda úplne zbytočný.

Vo vydaní VK od Slatina je i stručný slovník, ktorý vysvetľuje a prekladá slová z Velesovej knihy do ruštiny. Mnohé slová sú vo velesovej knihe v niekoľkých rôznych tvaroch, čo jednoducho vylučuje možnosť, že Velesova kniha bola napísaná živým jazykom. Na strane 93 je v treťom riadku 7 rôznych slov, označujúcich slovo „je“, teda tretia osoba slovesa byť. I v tomto svojskom slovníku je jasne uvedené, že ide o tretiu osobu jednotného čísla slovesa byť. Keď sa začítate do rún VK, naozaj nájdete veľké množstvo tvarov tohto slova, čo je nezlúčiteľné so živým, prirodzeným, jestvujúcim jazykom. V slovenčine použijeme „on je“, alebo „jest“, podľa súvislostí. No nemáme 7 tvarov!!! Žiaden jazyk nemá a nemal. Arabčina napríklad rozdeľuje „je“ podľa toho, či hovoríme o mužovi alebo žene, ale tiež nemá 7 tvarov!

Koncovky slov sú úplne náhodné, pritom už jedna hláska, tobôž dve či tri, menia zmysel slova. A teraz neposudzujem preklad Slatina či Asova, ale samotný „runový“ text. Koncovky lietajú hore-dole, teda ten, čo napísal Velesovu knihu, sa očividne pokúšal napodobniť starý jazyk, ale veľmi nešikovne. Priblížim to na slovenčine, pretože bežný čitateľ VK sa asi starým jazykom nevenuje. Sú/súc, bude/buda (staré slovo pre súc), bijúc/bijúci/bivší... „Súc plukovníkom, velil som pluku. ≠ Sú plukovníkom, velil som pluku.“

Ale požičal som si ruskú knihu venujúcu sa rozboru VK, a napísal ju veľký stúpenec pravosti VK Maximenko (Максименко, Георгий Захарович: Велесова книга. Веды об укладе жизни и истоке веры славян. Moskva: Концептуал, 2019).
Ale na moje prekvapenie sa tam nenachádzalo nič, čo by dokázalo človeka presvedčiť o pravosti knihy. Ako príklad odťažitého a zavádzajúceho potvrdzovania pravosti knihy uvádzam piatu kapitolu knihy od Maximenka. Názov kapitoly znie „Výskum slovanských véd Velesovej knihy s pomocou dejepisu, archeológie, jazykovedy, antropológie, kartografie, klimatológie a genealógie DNK“. Avšak v samotnom texte kapitoly sa iba obhajuje tzv. genealógia DNK ruského vedca Kľosova, ktorému i na Slovensku už vyšli knihy vo vydavateľstve Torden (keď už DNK/DNA, tak náš vedec doc. RNDr. Vladimír Ferák, CSc.). Naozaj nejestvuje nič, žiaden prameň písomný či archeologický, žiadna ústna ľudová slovesnosť, ktorá by potvrdzovala pravosť VK.

Prekladatelia a šíritelia VK, ktorí na tom zarábajú, dopĺňajú svoje tvrdenia o pravosti VK mapami a vysvetleniami, ktoré ale nepotvrdzujú Velesovu knihu, iba rozširujú v nej načrtnuté skutočnosti, vychádzajú z nich. Áno, NAČRTNUTÉ skutočnosti: pretože na to, ako je VK obsiahla, veľa miestopisných názvov či osobných mien v nej nenájdete (porovnajte s počtom zemepisných názvov a počtom mien v staroslovienskych, uhorských či ruských kronikách a letopisoch, v ktorých chcel pisateľ podať svedectvo o svojej dobe).

Teraz k samotnej pravosti knihy. Rovnako ako v prípade svätej knihy amerických mormonov sa pôvodné doštičky záhadne objavili, videl ich vyvolený a zas sa stratili. Zostal iba ich prepis (teda runový text, ktorý sa prekladá do ruštiny a z ruštiny ďalej) a fotografia jednej doštičky. Na tejto doštičke v prvom riadku sú tri rôzne znaky pre hlásku B, čo svedčí o mnohom, len nie o starobylosti tohto písma.

Doštičky údajne našiel ruský vojak Izenbek počas občianskej vojny atď. atď. A samozrejme až do svojej smrti v roku 1941 ich nikto nevidel a nevyfotil, až na jedného zberateľa. Ach, škoda reči...

Pre úplnosť si dovolím parafrázovať časť vyjadrenia ruského stredovekára a jazykovedca Olega Viktoroviča Tvorogova. Takže pred sebou máme dielo veľmi primitívne, podávajúce svedectvo nie iba o obmedzených vedomostiach jeho pôvodcu, lež i o tom, že tento pôvodca nemá ani spisovateľskú predstavivosť. Preto sa vo Velesovej knihe stále vracia k rovnakým zápletkám, k stále tým istým skutočnostiam. Ťažko nájdeme medzi stredovekými kronikami a letopismi hoc i najnižšej úrovne dielo s tak úbohou ústrednou myšlienkou, ako je táto Velesova kniha. Skrátka, i rozbor podávania dejinných skutočností v tejto knihe svedčí o tom, že pred sebou máme nešikovne zlepený podvrh

Som verný svojim predkom a bohom, vyznávam predkresťanskú vieru, a preto tento podvrh odsudzujem, a dovoľujem si ho nazvať nie Velesovou knihou, ktorej názov zneužíva meno boha Velesa, ale Izenbekovými doštičkami, lebo práve on ich „našiel“.

Niektoré knihy vydané vo vydavateľstve Nitrava (starobylý názov mesta Nitra) sú úplne zbytočné, priam škodlivé pre slovenského čitateľa. Ak sa totiž človek o kozákov nezaujíma, a chce si rozšíriť obzory, toto je veľmi zlá voľba. Prirovnal by som to ku knižnému radu Bystvor z tohto vydavateľstva. Des a hrôza. Polopravda je horšia ako lož, a v prípade tejto knihy to platí dvojnásobne: skutočné postavy, udalosti a pojmy (Pugačov, povstania, ataman kozáckeho vojska) sú prepletané s výmyslami z kníh ruských šovinistov z 90. rokov.

To už si radšej prečítajte o kozákoch v odborných časopisoch, prípadne na wiki, ale toto naozaj nie (na našom trhu, pokiaľ viem, nie je dostupná kniha o kozákoch všeobecne).

Pomerne jednostranný, no i tak obohacujúci, výklad dejín kozákov podávajú nasledovné knihy (viac odborných či náučných kníh v češtine/slovenčine asi nieto):

- Kozáci (Stanislav Auský)
- Kozáctvo (Stanislav Auský)
- Letopisy kozáctva. Kozáci v Centrální Evropě (Josef Dolejší)

O ukrajinských kozákoch je čo-to i v PDF dostupnej knihe Kapitoly z ruských dějin 18. století (pretože Rusko proti kozákom v tomto období viedlo boje).

Na dôvažok doplním, že na obálke je socha Svätoslava I., kniežaťa (Kyjevskej) Rusi, ktorého zahraniční pozorovatelia opísali (a tieto opisy súčasné dejepisectvo nijako nespochybňuje) tak, že jeho výzor bol totožný s výzorom neskorších záporožských kozákov (široké šarovary, chochol, fúzy...). Teda Svätoslava možno považovať za predchodcu kozáctva na Ukrajine, ale kniha „Starodávna minulosť kozáctva“ sa venuje kozákom v Ruskej ríši, ktorí sa tak výzorom, ako i presvedčením a spôsobom života od tých ukrajinských výrazne odlišovali, takže vyobrazenie tejto sochy je na obálke knihy zavádzajúce (ale to len na okraj, inak kniha celkovo nestojí ani za deravý groš). Rozdielu ukrajinského a ruského kozáctva sa venuje zaujímavý článok uverejnený v 52. čísle časopisu Reconquista (na rozdiel od tejto knihy sa pôvodca článku odvoláva na písomné a archeologické pramene, nie pochybnú novodobú spisbu).

Kniha nesie výstižný názov, pretože na našich hrdinov sme akosi zabudli – väčšina údajov a mien bude pre čitateľa úplnou novinkou (v Maďarsku sú známi doteraz, len naše dejepisectvo sa ich akosi zrieklo). Text je bohato sprevádzaný fotkami zo súčasných múzeí, kde sa uchovávajú dobové zbrane a odevy. Odporúčam druhé vydanie.

Topoľčiansky Achilles, i vojvoda, ktorý s necelými 800 vojakmi postavil sa 140-tisícovému tureckému vojsku, či kapitán hradu, čo sa so 150 mužmi postavil 10-tisícovému tureckému vojsku, a mnoho ďalšieho :)

Do boja, Slovák, do boja,
volá ťa drahá vlasť tvoja,
Turek sa v nej divý peleší,
dediny naše pustoší,
do boja, Slovák, do boja!

2 28.08.2022

Vyčerpávajúce (skúmanú oblasť aj čitateľa) dielo. Obsažná práca, veľmi veľa údajov a odkazov prevažne na pramene, nič na už vydané knihy. Nájdete tu svoju dedinu, aké mýta sa platili, komu dedina patrila naprieč stredovekom a prečo, ako sa vyvíjalo osídlenie nielen stolice, lež i jednotlivých obcí, ako postupne hustla sieť ciest. Náročné čítanie, ale stojí za to.

2 28.08.2022

Kniha síce približuje prípravy povstania a priebeh bojov v okresoch Poprad a Kežmarok, ale svojím encyklopedickým spracovaním (ťažký kriedový papier, úplný zoznam zúčastnených osôb na oboch stranách...) zaujme slovenského čitateľa bez ohľadu na jeho rodisko. Určite odporúčam porovnať s https://www.databazeknih.cz/knihy/slovenske-narodne-povstanie-1944-146479

2 28.08.2022

Tenučká knižočka o veľkosti A5 plná doteraz nezverejnených údajov. Starý otec pôvodcu knihy bol príslušníkom tejto jednotky, takže pôvodca mal mnohé správy z prvej ruky, a tie doplnil archívnym výskumom, text dopĺňa fotografiami dobovými i súčasnými (napr. súčasný stav pamätníkov a hrobov). Okrem samotného povstania je kniha úzko spojená s východným Slovenskom (našiel som v zozname padlých predka, ktorý padol ako posledný vojak tejto jednotky na Morave!). Veľmi zaujímavé čítanie, vrelo odporúčam.

2 28.08.2022

Viac ako 200 vypálených obcí, z ktorých iba časť bola známa i pred vydaním tejto knihy (pôvodný zoznam z dielne Múzea SNP nebol zďaleka úplný). Pán Maniak dokonca prináša správy o niekoľkých vypálených pamätihodnostiach či cigánskych osadách (napriek tomu sám pôvodca uvádza, že zoznam je neúplný). V úvode sa zoznamujeme s jednotkami, ktoré sa zločinov dopúšťali. Nasledujú osudy obcí rozdelené do kapitol na západné, stredné a východné Slovensko, pamäti účastníkov, dobové fotografie, všetko s odkazom na prameň. Pôvodca sa nevyhýba ani dlhodobo prehliadanému podielu Červenej armády na strádaní slovenského civilného obyvateľstva. Odporúčam porovnať s https://www.databazeknih.cz/knihy/slovenske-narodne-povstanie-1944-146479

2 28.08.2022

Kedysi ma odrádzal krkolomný názov, uvítal by som skôr názov využívajúci domáce slovo, ale to je jediná výhrada voči tejto knihe. Neviem, čo hovoria na knihu lekári či bylinkárky, ale mne neraz pomohla, neustále sa k nej vraciam, a to, myslím si, najlepšie vypovedá o jej hodnote. Kniha je rozdelená na kapitoly podľa chorôb, neduhov a ťažkostí, takže si bez meškania nájdete to, čo vás trápi a prečítate si spôsob, ako sa zotaviť (niekedy zo dňa na deň, inokedy v priebehu mesiacov – závisí od choroby). Nechýbajú rady proti prekliatiu či urieknutiu.

2 27.08.2022

Kedysi ma odrádzal krkolomný názov, uvítal by som skôr názov využívajúci domáce slovo, ale to je jediná výhrada voči tejto knihe. Neviem, čo hovoria na knihu lekári či bylinkárky, ale mne neraz pomohla, neustále sa k nej vraciam, a to, myslím si, najlepšie vypovedá o jej hodnote. Kniha je rozdelená na kapitoly podľa chorôb, neduhov a ťažkostí, takže si bez meškania nájdete to, čo vás trápi a prečítate si spôsob, ako sa zotaviť (niekedy zo dňa na deň, inokedy v priebehu mesiacov – závisí od choroby). Nechýbajú rady proti prekliatiu či urieknutiu.

2 27.08.2022

Baňatý hrniec, Naša najstaršia hračka, Ľudožrúti pod Karpatmi... Veľmi zdarný výber zaujímavých archeologických nálezov, ktoré spisovateľ zasadil do rokov a okolností, vďaka čomu sa pred čitateľom premieta pomerne celistvý (nakoľko to arch. a pís. pramene umožňujú) obraz života našich predkov. Veľmi zaujímavou bola časť o Pribinovej ceste (nie o putovaní ale o ceste akou bola Hodvábna či Jantárová) z Blatnohradu do Nitravy.

2 27.08.2022

„Američania hľadali doma zlato, Afričania ropu. My dôkazy našej minulosti.“ A kniha tak nie je o Pribinovi, ale o hľadaní presvedčivo (staro)slovenských stôp v dejinách nášho územia. Najnovšie (vzhľadom k roku 1994), ale predovšetkým prevratné objavy archeológov (dnes, v roku 2022, napospol zabudnuté) sú doplnené o sprievodné slovo rozhľadeného bádateľa a vlastenca Laca Zrubca, ktorý dokázal archeologické nálezy šikovne obaliť poznaním z prameňov a národopisu. Aspoň raz by si mal túto knihu prečítať každý Slovák.

„Niet staršieho národa v celom Uhorsku, ako je náš, slovenský.“ 8. august 1845, Ľudovít Štúr v Orli Tatranskom.

2 27.08.2022

Pôvodne som myslel, že sa donútim to prečítať, keď pre nič iné, tak z úcty k tomuto veľkému Nórovi, ktorý od roku 1907 otváral svetu oči a hovoril o útlaku Slovákov v Uhorsku. Ale nemusel som sa nútiť, pretože kniha je napísaná veľmi príjemne, príbeh a opis sa prelína s citáciou dobových prameňov priamo v texte, a človek si vďaka nej dotvorí obraz postavenia Slovákov v Uhorsku krátko pred vypuknutím prvej svetovej vojny.

2 27.08.2022

Podľa čoho pomenovali Slovania nebo a peklo, podľa čoho majú národy svoje mená? Sobáš a svadba u Slovanov. Táto kniha nemá na Slovensku obdoby. Cez jazyk si ozrejmíte mnohé zákutia našich dejín. Vrelo odporúčam.

2 27.08.2022

Pôvod slov priateľ, druh, druso, chasník, kamarát, kolega. Pôvod názvu Devín, Divín, Matra, Fatra, Ostrihom. Košeľa – košuľa. Táto kniha nemá na Slovensku obdoby. Cez jazyk si ozrejmíte mnohé zákutia našich dejín. Vrelo odporúčam.

2 27.08.2022

Pamäti vždy stoja za to. Nikdy nie sú nestranné, no vždy sú veľavravné. Turanec bol veliteľom už počas vpádu maďarských boľševikov na Slovensko – vtedy bojoval za Slovensko, slúžil Česko-Slovensku. Ďalej v knihe opisuje svoj život dôstojníka v Československu, po mníchove opäť Česko-Slovensku, až napokon Slovensku. V knihe sú jeho fotografie z Ukrajiny, jeho spoločné fotky s manželkou. Vyjadruje sa i k tomu, prečo skončil ako nepriateľ povstalcov '44 roku.

„Úspechy maďarských hôrd boli značné.“ Písomne vyzvali Turanca, aby sa jeho vojaci vzdali. Turanec im po maďarsky odpísal: „Vojak sa nikdy nevzdá, bojuje do konca za svoju vlasť.“

2 27.08.2022

O knihe som sa dozvedel vďaka jutubovému kanálu Tatra ~ Matra ~ Fatra. Pôvodina Haličsko-volynskej kroniky vznikala priamo v čase udalostí, o ktorých písala. Je tak naozaj hodnoverným prameňom, pretože ide o zvesti z prvej ruky. Nečakal som, že najzaujímavejšou časťou knihy bude rozsiahly úvod z pera prekladateľov a zostavovateľov Martina Homzu a Nory Malinovskej. Vrelo odporúčam každému, kto sa zaujíma o naše stredoveké dejiny.

Mokej, Koročun, Volpt, Vitomír, Blagiňa: Uhri poslaní v roku 1202 za Karpaty, do Haličsko-volynského kniežatstva.

2 27.08.2022

Ide o preklad z ruštiny, a keďže pôvodina je dostupná na internete, každý si môže moje nasledovné tvrdenia overiť.
1. Valentina Marjina (či Valentína Marjinová), ktorú uviedlo vydavateľstvo Torden ako pôvodcu, nie je pôvodcom. Táto kniha je totiž zborníkom príspevkom viacerých ruských a bieloruských historikov a tiež jedného bulharského a amerického historika (spolu 14 historikov). Zborníky majú väčšinou zostavovateľa, teda redaktora, ale ani tým v prípade tohto zborníka nie je Marjina, ale Oleg Nazarov. Prečo teda vydavateľstvo označilo za pôvodkyňu Marjinu, to neviem. Ale vypovedá to (i v spojitosti s inými ukazovateľmi) o hodnote tohto vydavateľstva.
2. Rusky hovoriaci čitateľ iste ocenil vydanie zborníka, ale slovenskému čitateľovi slúži toto vydanie skôr ako doklad o tom, ako sú historici tohto razenia (a i niektorí rusky hovoriaci obyvateľstva krajín bývalého ZSSR) naladení, ako vidia Stalinovu politiku a podobne. Jeden príklad za všetky: slovenské vydanie už teraz nemám po ruke, preto budem parafrázovať z ruského vydania. Prosím, bez ohľadu na svoje politické presvedčenie, len sa zamyslite nad nezmyselnosťou nasledovného výroku (a nad nemožnosťou uskutočňovania niečoho podobného v ČSR v 30. rokoch), ktorý pochádza z tohto zborníka, priamo od redaktora Nazarova (čo takisto o mnohom vypovedá, pretože redaktor nesie zodpovednosť nielen za svoje príspevky v zborníku). Nazarov tvrdí, že jedným z menej známych dopadov prijatia mníchovských podmienok bolo i vystriedanie mäkkého poukrajinšťovania československých Rusínov poukrajinšťovaním násilným (strana 16 ruskej pôvodiny). O medzivojnové Československo sa zaujímam roky rokúce, a neviem si predstaviť, kto (aká ustanovizeň, úrad či vrstva obyvateľstva) by vykonával poukrajinšťovanie Rusínov v Československu (so ZSSR sme vtedy ani nesusedili). Ak niekto vie, prosím, napíšte do diskusie, prípadne do správy ;-)
3. Na zadnej obálke pôvodného ruského vydania boli citáty týkajúce sa mníchovského diktátu z úst Ludvíka Svobodu (prezident Československa), Huga Vavrečku (minister propagandy Československa) a Winstona Churchilla (ministerský predseda, čiže premiér, Veľkej Británie). Na zadnej obálke preloženého diela je jeden jediný citát, a to citát Vladimíra Putina...

2 27.08.2022

Stručné a jasné, čítavo napísané. ČSR bola spočiatku ohrozená ani nie tak Nemeckom, ktoré sa ešte iba dostávalo z ťažkostí, ako revanšistickým Maďarskom. Slovensko bolo totiž, na rozdiel od iných od Uhorska odtrhnutých území, pričlenené k štátnemu útvaru bez minulosti, a predtým bolo dlhú dobu neoddeliteľnou súčasťou Uhier – najhorlivejšie teda Maďarsko vystupovalo vo svojej revizionistickej politike práve proti Československu (strana 14). V súlade s nemeckými zámyslami a maďarským pričinením sa malo práve Slovensko stať hlavným nástrojom narušenia celistvosti Československa (strana 21).

2 27.08.2022