špulo komentáře u knih
Občas nápad, občas blábol, občas autorská rozjuchanosť a na konci úsmev. A to taký, že som už 20 rokov nenašiel odvahu prečítať pokračovanie :)).
Plný súhlas s komentárom od Gordonlorda.
Najskôr som chcel napísať zdrvujúci komentár na tri A4ky, ale nejak ma prešla chuť. Vygúglil som recenziu na jednom webe, tak som ju sem podstrčil. Dodám k nej len toto:
Kto netrpí pri čítaní R.Jordana, R.Hobb a im podobných naháňačov slov, tak si to užije. Ja som trpel dosť. Postavy niečo zažijú, potom sa o tom celkom detajlne porozprávajú medzi sebou alebo s inými postavami. Donekonečna niečo plánujú a podobne. Moc sa to nezlepšilo ani v cieľovej rovinke. Keby toto autor vyškrtol bola by to ľahká oddychová hájfentezy, ktorá by možno nenadchla, ale ani neurazila. A kde sa v klasickej žánrovke vzali výrazy ako vánoční svátky, bible, katechizmus, satanáš, to teda netuším. Skoro mi vytieklo ľavé oko.
K prekladu. Žeby aj v originále mágovia začínali takmer každú komunikáciu takto: Ha!, Bah!, Hech! Ehech! atď?
Tststs...
Ku komentáru predomnou, ktorý vystihol všetko podstatné, dodám len, že Thorgala nemožno vnímať samostatne po dieloch. Nejde len o priamu prepojenosť mnohých dielov, ale o kontext celej série. Aj v samostatných dieloch nájdete narážky na veci minulé či úkon/myšlienku, ktoré dávajú zmysel len v súvislosti s dejom predošlým. Možno to tak autori nezamýšľali - zo začiatku určite nie, no tak im to nejak postupne vyšlo. A tak to vychádza aj mne. Preto som rád, že vydavateľstvo Egmont začalo vydávať Thorgala formou omnibusov.
Jediná vec, čo tu kazí dojem, je redakcia textu. Že občas vypadne písmenko - no, budiž. Ale, že vypadne celé slovo a niekoľkokrát, to už je na šíp do levé půlky ;))
Ideálne čtivo na stav, keď myseľ nestíha so svetom, keď telo nestíha s bacilmi alebo keď človek nestíha vôbec nič. Vtedy si treba otvoriť takúto rozprávku pre deti bez rozdielu veku a od všetkého sa na chvíľu odpútať. Keď nič iné, aspoň zaspíte s úsmevom ;))
Presne, generická fantasy - viď. komentár predomnou. Mladší čitatelia by si to mohli užiť. Len, ak sa nemýlim, séria nevyšla v preklade komplet. Takže, milé deti, ak chcete vedieť, ako to celé skončí, šupky dupky angličtinu učiť sa, učiť sa, učiť sa!!!
Komentáre od trudoša a toecuttera vystihli všetko. Ja som mal z kresby sem-tam zmiešané pocity, aj oči. Barry Smith kreslí pár strán famózne a zrazu sa objaví okno, kde je z Conana úplná anatomická tragédia. Neviem, či je to daň za dobu vzniku alebo autorov zámer (áno, ľudské telo sa vie všelijako vyzvŕtať). V každom prípade som si to užil omnoho viac ako staršie čiernobiele verzie. Takéto súborné a preglančené vydania robia Conanovi dobre. Mne tiež ;))
Tak som sa po druhý krát úspešne prebojoval do konca. Celá séria je výborná. K poslednému dielu mám pár výhrad. Buď si autor povedal, že istý aspekt nerozobral poriadne a treba to napraviť alebo sa nám počas písania zamiloval do lodí. Mám pocit, že sa im venoval až moc a viac mu to uberalo vietor z plachiet ako pridávalo na rýchlosti. Naopak, zas dej nabral ku koncu takú rýchlosť až sa mi uši prilepili k lebke. V cieli mu však tak trochu došiel dych. Autor síce uzavrel všetky dejové linky, jaksi ale zabudol na postavy. Zdalo sa mi, že si len postupne odfajkával na zozname najdôležitejšie položky pomerne rýchlym šmahom a s ostatnými nech si druhí robia čo chcú. Epilóg bol síce príjemne mystický, no mne tam chýbala poctivá uzatváracia kapitola na koniec.
V každom prípade je toto jedna z najlepších fantasy sérii na trhu, ktorá ani po rokoch nezostarla a je nedocenená. Čitateľ nezažije len päť hrncov dobrodružstva, ale dostane aj niekoľko zaujímavých námetov na premýšľanie. Ak sa toto dostalo niekedy do rúk pánovi Gemmellovi, určite pozval Kearneyho na drink. Pritom nejde o žiaden gemmellplagiát. Takže, veľký fantasy potlesk ;))
Všetky komentáre, ktoré tu vytýkajú plochosť hlavného hrdinu majú pravdu. Aj ja som sa viac skamarátil s vedľajšími postavami. Najmä v posledných dvoch poviedkach. Beriem to však ako prvé kolo v ringu. Autor sa rozkukával po svete, očuchával ho, čomu nasvedčuje aj mierne rozdielny prístup k jednotlivým príbehom. Ide však o famóznu poctu klasickým dobrodružným príbehom, La Belle Époque, staromilstvu - to máme tri hviezdičky na ruku. Plus jedna za autorove nonšalantné ilustrácie, ktoré akoby tej dobe z oka vypadli. Takže účtujem 4* a idem zháňať pokračovanie ;)))
Štvrtý diel si ide nekompromisne za svojim cieľom. Ale, predtým než tam dorazí, musíme si prejsť istou tortúrou, urobiť pár kotrmelcov na zamotanie hlavy a pocítiť, že všetko má aj tak úplne inú podstatu - to aby sme sa mohli tešiť na cieľovú rovinku, ktorá až taká rovná zjavne nebude. Piaty diel je nutnosťou ;))
Keď som tento komiksový zošit objavil kolom veku 10 liet v nejakej rodinnej truhlici/polici, mal som už po divokom Západe čosi odjazdené a odstrieľané. Týmto som si objavil Buffalo Billa a začal sa zháňať po knihách s ním. Príbehovo to pôsobilo kompaktnějšie než prvé číslo o Tarzanovi (druhé som nikdy nevidel). Aj kresba sa mi zdala lepšia. Chcelo by si to pripomenúť. Keby som však vedel, kde som tohto Billa úspešne zašantročil. Nu nič, ideme pocválať po antikvariátoch...
Neskutočná vec pre chlapca vo veku 7-8 rokov, ktorý sa začiatkom 80-tych rokoch ňúral v dedovej pracovni (čili zašívarni) počas letných prázdnin. Vlastne to bolo moje prvé stretnutie s komiksom. Všetky časopisy, ktoré v tej dobe obsahovali komiks, ma dovtedy obchádzali. Odvtedy už nie ;))).
Časom mi však prišli príbehy tohto "sešitku" zvláštne. Po prečítaní origo Tarzana sa mi zdalo, že to ide dosť mimo neho. Navyše sa tretí príbeh o Tarzana ani neobtrel. Asi tu mal niekto v r. 1969 nápad vydať komiks podľa juhoslovanského vzoru a drahí vtedajší Jugoslávci si povedali: Dáme im vtákovinu, čo naši už nezožerú, im to bude stačiť, však o tom vedia prd. Úplne prd sme o tom síce nevedeli, ale aj tak nám to zrejme nejaký súdruh stopil po treťom zošite (druhý sa mi nikdy nedostal do rúk).
Nuž, ak sa toto niekomu dostane dnes pred oko, treba k tomu pristúpiť s veľkým nadhľadom. Má to svoj vek, má to svoje čaro a v podstate to stojí za prd. Pre mňa poklad z detstva vyvolávajúci dávne spomienky na dávne časy. Preto aj toľko hviezd ;))
Dnes, keď sa vo fantasy politikárči o dušu, popisujú sa hry kráľov, hry medzi hrami, aj v pozadí hier a vrazí sa do toho vojnový konflikt, každý hneď kričí, že je to ako Martinova Píseň ledu a ohně. Táto séria ako možná alternatíva budiž. Mne to ale viac pripomína pána Gemmella - prístupom, prácou s postavami, dialógmi, popismi... Takže, udeľujem zlatého Dejvida za tento diel a hor sa do ďalšieho ;))
Priamočiara oddychovka á la rodokaps povýšená na nekompromisnú fantasy akciu so sympaticky nepekným hrdinom-nemysliteľom ;))
Parádna dobrodružka s typickými atribútmi Červenákopyrajtu. Kniha ma nie len obsahom, ale aj famóznymi ilustráciami na chvíľu vrátila do detstva. Do veku cca 8 - 14 rokov, keď som hltal mayovky, greyovky, cooperovky, tarzanovky atď atď a všetky tieto knihy boli spracované týmto štýlom. Vďaka, Ďuri ;))
Sú spisovateľky, ktoré písať vedia - žensky, ale drajvovo a zábavne. Sú spisovateľky, ktoré písať nevedia a my nechápeme, že im to niekto aj vydá. A potom sú spisovateľky niekde uprostred. Aj celkom vedia, ale skĺzavajú do klišé. Aj majú nápady, ale utopia ich v (sorry za výraz) ženskom žvatlaní. Aj nahodia zaujímavý príbeh, ale unudia vás zbytočnosťami a nepodstatnými odbočkami. A táto trilógia je presne tento prípad. Čítať sa to dá, občas vás to chytí za ucho a nastavíte aj druhé. Ale, dekel vám to neodstrelí ;))
Plná ruka hviezd, pričom jedna je za prevedenie. Vydavateľovi veľká pochvala pred nastúpenou posádkou. Takto má vyzerať dobrodružná kniha v tomto storočí. Len samotná obálka je neodolateľnou pozvánkou k prečítaniu. Kniha sa číta ľahko, ale mám isté výhrady ku spisovateľskému umu. Občas sa autor uchýlil ku ťažkotonážnej skratkovitosti a niekedy sa mu text rozplizol po hladine. A nebudem to zvaľovať na vek. Môže si za to autor sám. Stále však ide o parádne dobrodružstvo na mori s famóznou dobovou atmosférou, ktorú rovnako famózne vykreslili aj filmári. Šťastnú plavbu, Horatio!
Z fleku poviem, že celá trilógia je pre mňa typickým priemerproduktom ženského rukopisu. Tým nechcem nikoho uraziť, lebo aj baby vedia. Ale, tu sa dočkáte kopca nielen fantasyklišé, zbytočných vnútorných rozborov a podobného nešváru. Občas to síce naberie grády a nájde sa aj pár prekvapujúcich momentov, ale je to dosť málo na to, aby vám celá séria nejak zásadne uviazla v pamäti. Ku koncu tretej knihy som už gúľal očami ako Luis Armstrong na trúbke, keď mal sólo. No, nie práve od vytrženia ;))
Mňa teda ako dieťa tento román chytil (reagujem na komentár predomnou). Doslova priľahol. Pretože som ho prečítal na jeden záťah v posteli. Ide o pokračovanie knihy Tekumseh - Žiariaca hviezda. Vraj ide v originále o 8dielnu sériu. Ja som čítal len tieto dve. Možno by stálo za to poobzerať sa po zvyšku...
Poctivá indiánka, od ktorej som sa v detstve nevedel odtrhnúť. Hodná všetkých mayovcov a najmä tých, ktorí hľadajú niečo viac realistickejšie. Vlastne ide o historický román o živote skutočne žijúceho indiánskeho náčelníka. Len po tých rokoch nedokážem povedať nakoľko sa autor držal pravdy...
Tak, a môžem po rokoch nahlas a s čistým štítom prehlásiť, že mám celú Drenajskú ságu prečítanú dva krát (niektoré knihy aj 5x). Tentokrát Dejvid príbeh zaplnil toľkými minipríbehmi a minilegendami tohto sveta cez rôzne flešbeky či rozhovory postáv až sa mi z toho občas kolieska v hlave išli zadreť. Verím tomu, že keby sa už nepobral do zlatého údolia, dočkali by sme sa aj ďalších dielov. Len tu je námetov na 10 kníh. Aj tak ide o jednu z najlepších a najväčších ság v rámci fantasy. A to bez diskusie!