špulo
komentáře u knih
Buffalo Bill - Ilustrované příběhy
neznámý - neuveden
Keď som tento komiksový zošit objavil kolom veku 10 liet v nejakej rodinnej truhlici/polici, mal som už po divokom Západe čosi odjazdené a odstrieľané. Týmto som si objavil Buffalo Billa a začal sa zháňať po knihách s ním. Príbehovo to pôsobilo kompaktnějšie než prvé číslo o Tarzanovi (druhé som nikdy nevidel). Aj kresba sa mi zdala lepšia. Chcelo by si to pripomenúť. Keby som však vedel, kde som tohto Billa úspešne zašantročil. Nu nič, ideme pocválať po antikvariátoch...
Tarzan - ilustrované příběhy
Edgar Rice Burroughs
Neskutočná vec pre chlapca vo veku 7-8 rokov, ktorý sa začiatkom 80-tych rokoch ňúral v dedovej pracovni (čili zašívarni) počas letných prázdnin. Vlastne to bolo moje prvé stretnutie s komiksom. Všetky časopisy, ktoré v tej dobe obsahovali komiks, ma dovtedy obchádzali. Odvtedy už nie ;))).
Časom mi však prišli príbehy tohto "sešitku" zvláštne. Po prečítaní origo Tarzana sa mi zdalo, že to ide dosť mimo neho. Navyše sa tretí príbeh o Tarzana ani neobtrel. Asi tu mal niekto v r. 1969 nápad vydať komiks podľa juhoslovanského vzoru a drahí vtedajší Jugoslávci si povedali: Dáme im vtákovinu, čo naši už nezožerú, im to bude stačiť, však o tom vedia prd. Úplne prd sme o tom síce nevedeli, ale aj tak nám to zrejme nejaký súdruh stopil po treťom zošite (druhý sa mi nikdy nedostal do rúk).
Nuž, ak sa toto niekomu dostane dnes pred oko, treba k tomu pristúpiť s veľkým nadhľadom. Má to svoj vek, má to svoje čaro a v podstate to stojí za prd. Pre mňa poklad z detstva vyvolávajúci dávne spomienky na dávne časy. Preto aj toľko hviezd ;))
Železné války
Paul Kearney
Dnes, keď sa vo fantasy politikárči o dušu, popisujú sa hry kráľov, hry medzi hrami, aj v pozadí hier a vrazí sa do toho vojnový konflikt, každý hneď kričí, že je to ako Martinova Píseň ledu a ohně. Táto séria ako možná alternatíva budiž. Mne to ale viac pripomína pána Gemmella - prístupom, prácou s postavami, dialógmi, popismi... Takže, udeľujem zlatého Dejvida za tento diel a hor sa do ďalšieho ;))
Bez slitování
Miroslav Žamboch
Priamočiara oddychovka á la rodokaps povýšená na nekompromisnú fantasy akciu so sympaticky nepekným hrdinom-nemysliteľom ;))
Zakliaty kláštor
Juraj Červenák
Parádna dobrodružka s typickými atribútmi Červenákopyrajtu. Kniha ma nie len obsahom, ale aj famóznymi ilustráciami na chvíľu vrátila do detstva. Do veku cca 8 - 14 rokov, keď som hltal mayovky, greyovky, cooperovky, tarzanovky atď atď a všetky tieto knihy boli spracované týmto štýlom. Vďaka, Ďuri ;))
Myrrenin dar
Fiona McIntosh
Sú spisovateľky, ktoré písať vedia - žensky, ale drajvovo a zábavne. Sú spisovateľky, ktoré písať nevedia a my nechápeme, že im to niekto aj vydá. A potom sú spisovateľky niekde uprostred. Aj celkom vedia, ale skĺzavajú do klišé. Aj majú nápady, ale utopia ich v (sorry za výraz) ženskom žvatlaní. Aj nahodia zaujímavý príbeh, ale unudia vás zbytočnosťami a nepodstatnými odbočkami. A táto trilógia je presne tento prípad. Čítať sa to dá, občas vás to chytí za ucho a nastavíte aj druhé. Ale, dekel vám to neodstrelí ;))
Kadet Hornblower
C.S. Forester (p)
Plná ruka hviezd, pričom jedna je za prevedenie. Vydavateľovi veľká pochvala pred nastúpenou posádkou. Takto má vyzerať dobrodružná kniha v tomto storočí. Len samotná obálka je neodolateľnou pozvánkou k prečítaniu. Kniha sa číta ľahko, ale mám isté výhrady ku spisovateľskému umu. Občas sa autor uchýlil ku ťažkotonážnej skratkovitosti a niekedy sa mu text rozplizol po hladine. A nebudem to zvaľovať na vek. Môže si za to autor sám. Stále však ide o parádne dobrodružstvo na mori s famóznou dobovou atmosférou, ktorú rovnako famózne vykreslili aj filmári. Šťastnú plavbu, Horatio!
Válečná sekera
Sara Douglass
Z fleku poviem, že celá trilógia je pre mňa typickým priemerproduktom ženského rukopisu. Tým nechcem nikoho uraziť, lebo aj baby vedia. Ale, tu sa dočkáte kopca nielen fantasyklišé, zbytočných vnútorných rozborov a podobného nešváru. Občas to síce naberie grády a nájde sa aj pár prekvapujúcich momentov, ale je to dosť málo na to, aby vám celá séria nejak zásadne uviazla v pamäti. Ku koncu tretej knihy som už gúľal očami ako Luis Armstrong na trúbke, keď mal sólo. No, nie práve od vytrženia ;))
Veľký náčelník Tekumseh
Fritz Steuben
Mňa teda ako dieťa tento román chytil (reagujem na komentár predomnou). Doslova priľahol. Pretože som ho prečítal na jeden záťah v posteli. Ide o pokračovanie knihy Tekumseh - Žiariaca hviezda. Vraj ide v originále o 8dielnu sériu. Ja som čítal len tieto dve. Možno by stálo za to poobzerať sa po zvyšku...
Tekumseh - Žiariaca hviezda
Fritz Steuben
Poctivá indiánka, od ktorej som sa v detstve nevedel odtrhnúť. Hodná všetkých mayovcov a najmä tých, ktorí hľadajú niečo viac realistickejšie. Vlastne ide o historický román o živote skutočne žijúceho indiánskeho náčelníka. Len po tých rokoch nedokážem povedať nakoľko sa autor držal pravdy...
Meče noci a dne
David Gemmell
Tak, a môžem po rokoch nahlas a s čistým štítom prehlásiť, že mám celú Drenajskú ságu prečítanú dva krát (niektoré knihy aj 5x). Tentokrát Dejvid príbeh zaplnil toľkými minipríbehmi a minilegendami tohto sveta cez rôzne flešbeky či rozhovory postáv až sa mi z toho občas kolieska v hlave išli zadreť. Verím tomu, že keby sa už nepobral do zlatého údolia, dočkali by sme sa aj ďalších dielov. Len tu je námetov na 10 kníh. Aj tak ide o jednu z najlepších a najväčších ság v rámci fantasy. A to bez diskusie!
Děti kapitána Granta
Jules Verne
Kolom veku 11 rokov som prechádzal objaviteľsko-encyklopedickým obdobím (dodnes ma neopustilo, len je v inom leveli). Vtedy mi bola táto kniha doporučená. A bola to trefa doprostred čela. Sympatickí hrdinovia, parádne exotické krajiny, ktorými prechádzali. Kopec informácií o flóre a faune a k tomu nejaké to dobrodružstvo. Viac mi nebolo treba. Tajne ma láka si to zopakovať ;))
Tajomný ostrov
Jules Verne
Nema som v detstve najskôr spoznal cez pána Trosku. Potom som sa dostal k tejto knihe a tak nejak som už zabudol precestovať 20000 míľ pod morom. Kniha natoľko známa, že ťažko k nej ešte niečo dodať. V správnom veku je to bombaaaa. Len neviem, či dnes ešte niekto dokáže na toto ten správny vek nájsť. Budem však dúfajúci ;))
Válečníci
David Gemmell
No tak sa Gemmell trochu vykráda...
Druhé čítanie som si užil rovnako ako prvé a rád som si túto knihu po rokoch pripomenul. Ide o čistú esenciu autorovho štýlu a umu, takže tu nájdete všetko, čo od Dejvida máte radi. A že to tu už raz bolo? Ja vravím: Chválagemelu za to!
Päť týždňov v balóne
Jules Verne
Ako hodnotiť knihy, ktoré človek prečítal v detstve okolo 10teho roku života z pohľadu životom otrieskaného takmer 50nika, ktorý už si dej po tých rokoch vybavuje dosť ztuha? Jednoducho. V detstve knihy buď dočítate do konca, lebo je to bombaaaa. Alebo ich najneskôr v polovici odložíte, lebo je to nuuudaaaaaaa. Túto som vtedy dočítal do konca. Dokonca dva krát. Takže 5* ;))
Vazači zhouby
Artemian (p)
Aj mňa autor oslovil s ponukou na ohodnotenie knihy, čo som s nadšením prijal a som za to vďačný. Bohužiaľ, čítaním tejto prvotinky moje nadšenie upadalo do depresie. Čitateľ je vhodený do rozbehnutého deja a tak chvíľu trvá, kým sa v tom zorientuje. Cez rýchlo sa dostavujúce flashbacky sa autor snaží vysvetliť vo co gou, ale skôr tým len znásobuje úvodný chaos. Postupne sa síce začnú veci vyjasňovať, ale k oným flešbekom sa pridá rozpitvávanie myšlienok a charakterov. Mno... Ja si myslím, že fantasy je v prvom rade od slova rozprávka a to zas od pojmu rozprávať príbeh. Aj s prípadným ponaučením. Nemá však zo seba robiť psychologickú sondu či filozofický traktát. Keďže je kniha pomerne krátka, týmto nimraním sa v duši hrdinov, resp. daného sveta, dej jaksi prešumí okolo bez zanechania väčšej stopy. Toľko tu vyzdvihovaná vtipnosť trpaslíkov (nič originálne, zlatí Yarpen Zigrin, Gotrek či trpaslíci z českej fantasy Křivé ostří) alebo akčnosť deja (Červenák s Cornwellom by sa len zasmiali do fúzov) sa zase až tak nekoná. Autor sa dosť držal pri zemi. Aj keď možno zámer. V tom prípade šiel mimo mňa.
Plusové body predsa len sú. Keď sa koľajnice príbehu žánrovo zarovnajú, vystrkuje z knihy hlavu poctivá fantasy. Síce je strapatá jak roduverný pankáčisko, ale má potenciál, čaro a aj nejaký ten nápad. Preto skončím autorovým obľúbeným slovíčkom: Ale...
Conan z Cimmerie. Svazek IV
Julien Blondel
Kúrňa, tí Francúzi na jednej strane vedia a na druhej to pokašľú zbytočnou skratkovitosťou deja alebo nedostatkom svetla vo farbách. Jaksi sa im nedarí nájsť vyváženosť vo všetkých aspektoch. Ale, oproti predošlému dielu krok vpred. Tak sa snáď už na piaty krát zadarí nájsť tú pravú Conanovu tvár a tvar. Crom do toho!
Nářek čarodějnice
Bartosz Sztybor
Nemám nič proti alternatíve, experimentom, surrealizmu či psychedelii. Myslím si však, že sú oblasti, kde nie vždy zapasujú. No a k Zaklínačovi, aspoň pre mňa, nezapasovali. Týka sa to najmä kresby. Bod za originalitu. A rovno bod dole za neprehľadnosť. Zachraňuje to príbeh, ktorý je správne temne zaklínačovský. Aj keď si stále myslím, že do tohto sveta patrí istá dávka humoru a nadsázky. Nič také tu nenájdete. Škoda.
Cizí královna
Rebecca Gablé
S takmer polročnou medziprestávkou konečne dočítané. Vysvetlím:
Kniha je rozdelená na 3 časti. V prvej sa zoznamujeme s hlavným hrdinom, novými postavami a ich úlohami. Veľmi skoro sa objaví politika, intrigy a intrigy v intrigách, že by sa aj veľký G.R.R.Martin škrabkal za uchom. K danej dobe to zjavne patrí. Nie je to síce úplná nuda, ale na konci tejto časti som bol z toho zbitý jak Jánošík na dereši a musel som si dať oddych.
Druhá časť - kto to mal vedieť - sa nesie v oveľa svižnejšom tempe a je aj akčnešia. Autorka už nepopisuje bitky tak nezáživne ako v predošlom diely. Tu mi už stáli chlpy na tele. Objavili sa aj silné dramatické momenty, aj som sa občas zasmial, aj slzička z oka zliezla.
Tretia časť v prístupe kombinuje prvé dve. A zakončuje príbeh možno nie úplne podľa mojich predstáv, ale rozjasnilo mi to tvár.
V historickej poznámke sa ešte dozvieme, ako to bolo ďalej so skutočnými postavami a čo si všetko pani spisovateľka vymyslela.
Čili, skvelý historický román, ktorý napriek mojim istým výhradám prekonáva svojho predchodcu.
Dva roky prázdnin
Jules Verne
Úprimne priznávam, že som veľa verneoviek neprečítal. V detstve ma viac fascinoval Divoký západ ako cestovanie kaje taje po svete či mimo neho. Napriek tomu ma Verne istým spôsobom fascinoval a žiadna jeho kniha sa z mojej police nedostala do antikvariátu. Skôr naopak.
Túto knižku som čítal asi v 10tich rokoch, čili zhruba vo veku hlavných hrdinov. Príbeh je síce dosť naivný, ale v tom veku mi to tak neprišlo. V podstate ide o robinsoniádu pre predpubošov, ktorá ale v dnešnej dobe stráca trochu na lesku. Jasné, čaro dobrodružstva zo starých čias tam je, ale...
Ku knihe sa ťažko ešte niekedy vrátim. Keď, tak radšej formou seriálu, ktorý je mimochodom rovnako starý ako ja. A ten, rovnako ako ja, na lesku stále nestratil ;-DDD