špulo komentáře u knih

Janizoun vystihla všetko. Tiež som knihu dostal k minuloročným narodeninám a je fajn mať takto na hromádke dejinné udalosti vlastného roku narodenia.
Jedna vec sa mi ale zdá od autorky nefér. Vtedy sme boli spoločný štát dvoch národov - Československo. Hneď na to upozorňuje samotná anotácia. V knihe je však všetko sústredené len na Česko. Absolútne žiadna zmienka o nejakej udalosti či osobnosti zo slovenskej strany. Viem to pochopiť, máme si vydať svoju verziu. Ale myslím si, že by si v knihe Slováci zaslúžili ASPOŇ ľahkú informatívnu dvojstránku. Keď už sme toľké roky žili v jednom šuflíku ;)).

5 17.01.2025

Adrenalínová jazda jemne prešpikovaná autorovym zmyslom pre nadsázku a schopnosťou pretkať dej malými eastereggmi. Množstvo postáv, mien, dejových liniek a minipríbehov presne tak akurát. Nebojte sa, nestratíte sa v tom. Toto nie je istý pán Erikson (Malaz), ktorého čítanie je zároveň kurzom sebaovládania ;)). Tu všetko sedí presne k danej situácii.
Ja Kubovi Maříků tlieskam. Za celú sériu. A za poslednú kapitolu. Trošíčka pátosu na záver veru nikdy nezaškodí ;)).

8 16.01.2025

Autor síce nepreskočil cez svoje mantinely (čo je aj dobre, mohol by si ublížiť), ale milo prekvapil celkom originálnym zúčtovaním s hlavným škareďákom. Je vidno, že pána Flanagana písanie baví. Má svoj štýl. Síce nehľadá totálnu originalitu, ale sem-tam prileje nečakaný zvrat či nápad a vždy zdárne dopláva do vytýčeného cieľa. To sa iným častokrát nezadarí ;)).

5 16.01.2025

Vikingovia á la John Flanagan alias Vitajte späť na palube. Ďalšie napínavé dobrodružstvo pre väčšie deti a menších dospelákov. Fantazydovolenka jak sa patrí ;)).

5 16.01.2025

Vikingovia á la John Flanagan. Autorom políbení dostanú presne to, čo od neho majú radi (alebo neradi). A možno aj niečo naviac. Tí druhí nech neváhajú, ak hľadajú oddychovú fantasy napísanú ľahkým a sviežim perom. Kniha obsahuje parádne dobrodružstvo, skvelých hrdinov, humor... Áno, primárne je to určené mladšiemu publiku. A áno, je to pravda veliká, už to tu všetko bolo. Ale, položím ťažkú otázku: A? ;))

6 16.01.2025

V podstate dokončenie vecí minulých s pekne popísanou bitkou. Samozrejme, vo flanaganovskom duchu. Autor neprekračuje svoje vytýčené medze. A to je dobre. Tu hráme na relax a nie na intelektuálne hrátky.
Mno... Je to už pár rokov, čo som toto čítal a jaksi zabudol pokračovať. Mal by som to napraviť ;)).

10 16.01.2025

Priame pokračovanie predošlej knihy. Dokonca s náznakom temnejších farieb. Aj dej sa trochu viac zamotáva. Autor však vie čo a komu píše. A píše to fajne, ľahko stráviteľne a ja mu za to tlieskam ;))

9 16.01.2025

V jednoduchosti je krása. Staré známe heslo, ktoré v knihách pána Flanagana dochádza k sympatickému naplneniu. Originalita sa dnes hľadá ťažko, tak prečo neísť na vec od základu - sympatickí hrdinovia, odýpajuci dej, klasické fantasy prostredie a prvky, nekomplikovaný sloh...
Že sme také už čítali? Jasné, že hej. A budeme čítať ďalej ;)).

9 16.01.2025

Príjemná dobrodružka s trošku pomalším rozbehom, no neskôr s fajn napínavým dejom. Aj pre mňa jedna z kníh, ktoré mi v detstve žiarili na cestu. Vlastním starodávne vydanie zdedené po starých rodičoch, ktoré vyzerá, že samo prejazdilo texaské prérie krížom krážom. Ani ho sem nedokážem pridať, pretože v ňom chýbajú stránky s technickými údajmi (ak niekto máte, pridajte - zrejme pôjde o vydanie nakladateľstva SNDK z 50tych rokov). Hoci sa mi to vtedy trochu horšie čítalo kvôli prekladu (iný sa mi do rúk nedostal), zvládol som to viac krát ;)).

8 14.01.2025

Pripomenúť si pána Štorcha má vždy svoje čaro. Táto kniha však neskutočne zostarla. S ohľadom na dobu vzniku je pochopiteľná národo-buditeľská agitka. No, kríva nám príbeh, logika správania postáv, aj popis niektorých reálií. Na druhej strane tu máme opäť parádnu atmosféru doby a poeticky krásne pocitové popisy prírody, ktoré vás dostanú do lesa, aj keď je vonku hnusne. Viac niekedy netreba ;)).

3 11.01.2025

Akosi v poslednom čase neviem nájsť s českými autormi spoločnú nôtu. Najskôr Horn (Valard), potom Loučková (Tajemství...), naposledy Běhal (Kordy). Pritom, lúč invencie im na cestu svieti. Podľa mňa však nechytajú žáner správne za pačesy. A potom to bolí.
Mečužiaľ, toto je ďalší taký prípad. Anotácia, tunajšie komentáre a recenzie sľubovali zábavnú oddychovú jazdu, břitký humor a veselé dobrodružstvá. S jednoduchou premisou, ale obrovskými možnosťami. A prvých 50 strán to tak aj vyzeralo. Vravím si, ideme v štýle J. Morressyho (Kedrigern) či ranej J. Rečkovej (rytíř Chast). Prišla však štvrtá kapitola a autor nám tak zvážnel, že už z toho nevyvážnel. Aby som to skrátil. Proste sa náš rytier rúti z jednej drsnej a nebezpečnej situácie do druhej a meč mu v nich pomáha dosť minimalisticky. V podstate len krátkymi pokynmi. Sľubovaná mečova ukecanosť sa až do strany 200 nekoná. Potom sa nám síce rozkecá, kluk jeden mečatá, ale len moralizuje, nudne konštatuje veci či niečo vysvetľuje. Vtip sa však jaksi zabudol objaviť. A keď, tak len veľmi vlažne. Áno, zmysel pre humor je vec individuálna, ale tu naozaj nebolo vtipné viacmenej nič. Vrchol autor (aj ja) dosiahol, keď na str. 287 s totálnym prehľadom ukradne hlášku z Černých baronov. Takmer od slova do slova. Big WTF! Navyše, keby aj nebola notoricky známa alebo by som ju ja sám zázrakom nepoznal, tu by v danom kontexte aj tak nezažiarila. Toľko z mojej strany k břitkému humoru.
Predsa len Kolbaba v niečom exceluje. Popisy súbojov (akcie) by mu mohli závidieť aj ostrieľanejší bardi. Za to má u mňa velké plus. Protipólom je však celkový štýl (sloh), akým je kniha napísaná. Že takto striedmo popisoval pán Lewis svoju Narniu je v poriadku - vedel presne čo, ako a najmä komu to píše. Tu sa to s obsahom dosť bije. Pretože, buď píšeme literatúru zábavnú a s ostatným sa príliš neondieme alebo ideme na to vážne, ale potom treba ísť viac do hĺbky. Následkom toho mi celé rozuzlenie príbehu, aj záverečné mečove vysvetlenie, že čo sa teda stalo, prišlo umelé a trochu detinské.
Nuž, napísať jednoduchú a zábavnú oddychovku nie je žiadna sranda, milé deti. A čítať ju niekedy tiež ;)).

3 08.01.2025

Táto nádherná kniha tu na mňa vyskočila pri hľadaní inej knihy. A hneď som si na ňu s láskou spomenul. Čoby školáčik školopovinný som ju čítal viac krát. Aj kvôli famóznym ilustráciam, ktoré ma inšpirovali k vlastnému kresleniu. Vlastne som sa od pána Vodrážku kopec vecí kresliť naučil. V kombinácii so zábavným dejom ideálna knižka aj pre dnešné decká. Aspoň si myslím ;)).

3 07.01.2025

Asi takto by písal svoje koniášovky a baklyovky pán Žamboch, keby bol žena. Namiesto popisov akcie popis hrdinových pocitov. Nuž, takto to dopadá, keď žena-spisovateľka píše fantasy z pohľadu muža-akčného hrdinu. Nikdy to poriadne nefungovalo. Ani naopak. Otázka na záver: To slovanské prostredie bolo kde? Ja som ho jaksi nenašiel ;)).

3 05.01.2025

Názov reportáže: Žáner v ringu
Podtitul: Ako Standa Běhal sám se sebou vyběhl
Účastníci zápasu: Autor (Standa) verzus Literárny žáner
Miesto konania: kniha Kordy (ring)
Diváci: JA (čitateľ)
Máme tu neznámeho zápasníka (Autor), ale so sympatickým zámerom. Proti nemu ostrieľaný literárny veterán – žáner „historický román“. Najskôr dostaneme pár organizačných pokynov, aby sme sa pri sledovaní zápasu hneď na štarte nestratili a ide sa na to.
1.kolo (strany 8 - cca 100) CINK!
Úvod zápasu (prolog) ako keby režíroval Paul Féval (Hrbáč). Nasledujú prvé oťukávačky, ohmatávačky, vytyčujú sa pravidlá zápasu, hranice a rozsah ringu. Autor použil zaujímavý ťah – vyplazil na Žáner jazyk napadnutý tzv. švejkovčinou. Zrejme predtým trénoval u J.Haška. Diváci majú dokonca pocit, že zápas komentuje pán Hrušínský. Takže tu máme príval všeobecných informácií, vojenskej nemčiny, ako bonus latinčinu. Všetko pekne preložené pod čiarou. Standa sa nevyhýba vulgarizmom, ale dosť umiernene. Žáner sa zatiaľ len obzerá, z ktorého rohu zaútočí. Skúsil pár chvatov, naznačil aj možnú zmenu prístupu, ale nikto si to poriadne nevšíma. Išlo len o malé, nevýrazné momenty.
2.kolo (strany cca 100 - 328) CINK!
Pomerne dlhé, akciou a dejom nabité kolo. Standa kašle na švejkovčinu, prechádza na súčasný jazyk. Žáner sa pevne udomácnil v rohu zvanom „dobrodružná romantika“ a je mu tam dobre. Z publika na ring požmurkáva Fanfán Tulipán (ten knižný) a nakukli aj Sharpovi strelci (B. Cornwell). Diváci tlieskajú, hoci Standov príval nemčiny a latinčiny neustáva. Občas zabudne aj na preklad. Autor pridáva aj isté, mierne krkolomné, nárečie. Diváci sú však milo prekvapení a potešení.
3.kolo (strany 329 - 331) CINK!
Krátke, ale o to šokujúcejšie, kolo. Žáner dostáva drvivý úder v podobe deus ex machina (DEM), ktorý ho obracia na ruby a dostáva k zemi. Takmer KO. Netradične si však musia dať prestávku najmä diváci. Na dva týždne. Odbehli si ten šok odvetrať pri iných zápasoch.
4.kolo (strany 332 - 446) CINK!
A sme späť! V tomto kole Autor rozdáva nezmyselné údery ako flashback, žvatlavosť, roztúženosť... Dokonca v jednom prípade vopred prezrádza silu úderu, čím sa úplne stráca zmysel následnej akcie. Žáner sa potáca z rohu do rohu a začínajú mu dochádzať sily. Divákom tiež. Obzerajú sa po nejakom rozhodcovi (redaktor, korektor, editor), ale ten nikde. Zvažuje sa vrátenie vstupného.
5.kolo (strany 447 - 490) CINK!
Zápas nabral druhý dych! Autor zahnal žáner do svojho obľúbeného rohu (dobrodružná romantika) a následná bitka je strhujúca. Síce už kašle na preklady cudzieho výraziva, pridáva pár neuveriteľných heroických výkonov, ale vychádza mu to. Žáner mu s nadšením údery opláca, diváci tlieskajú.
6.kolo (strany 491 - 505) CINK!
Standa sa opäť vytasil s úderom DEM. Zápas už treba ukončiť, dochádza čas. Žáner je z toho opäť zmätený. Diváci len krútia hlavou, ignorujú ďalší zbytočný príval cudzích výrazov zo Standovej dielne a nevedia sa dočkať konca zápasu. Malo to byť veľké finále, ale je také nijaké.
7.kolo ( strany 506 – 527) CINK!
Posledné kolo. Žáner sa bezpečne pohybuje v strede ringu, znavený z toľkého striedania žánrových rohov. Tu, v strede, je pohoda, šťastie a čiastočne aj blahobyt. Standa zúfalo čosi žvatle a odpočítava čas. CINK! CINK! Koniec zápasu. Nevyhráva nikto, potlesk sa neozýva a diváci sa rozčarovane šmatlajú z hľadiska von.
Záver: Zbytočne dlhý zápas, ktorý sa dal s prehľadom skrátiť. Naháňanie Žánru od rohu k rohu bola veľmi nešťastne zvolená taktika. Nepomohla nikomu. Naopak, pomohlo by, keby sa zápasu zúčastnil nejaký rozhodca (redaktor, korektor, editor), ktorý by dokázal Autora krotiť a upozornil by ho na prehnanosť niektorých úderov a chvatov. Pritom, Standa dokázal, že na to aj má. Len to chce ešte riadne zabrať pri tréningu ;)).

3 05.01.2025

Rahan 5 za 4,5. Pretože občas maliarovi ušla maľba (anatómia) a tlačiarovi tlač (posunutá farba). Inak ďalší parádny výlet do věků časem zavátých ;)).

5 03.01.2025

Hoci mám doma súborné vydanie oboch dielov, dovolím si ich okomentovať postupne. Pretože neviem, či sa niekedy vôbec do druhého dielu pustím. Dôvod je jednoduchý. Dnes je na trhu oveľa viac zaujímavých kníh o Vikingoch ako kedysi. Možno menej nadsázkových, ale pre mňa lákavejších. Keby sa mi toto dostalo do rúk tak pred 20-30timi rokmi, asi by som bol nadšený. Thoružiaľ, nestalo sa. Nesadol mi úplne autorov štýl a ani humor. Áno, tá nadsázka tam je. Len ja som už na ňu asi príliš premúdrelý dospelák. V každom prípade knihu neodsudzujem. Naopak, doporučujem ju všetkým, čo si chcú prečítať o Vikingoch niečo rýchlo odsýpajúce, odľahčené, bez vaty a explicity. A jak to tu píšem, začínam veriť tomu, že keď raz z tej mojej dospeláckej premúdrelosti vyrastiem - čož by sa mi mohlo o cca 20-30 rokov podariť - tak sa k Ormovi opäť vrátim ;)).

4 25.12.2024

O Morrisonovi si môžete myslieť čo chcete, o hudbe The Doors tiež, ale tento životopis je skvelý. Vezme vás na výlet, ehm sorry, trip do 60tych rokov minulého storočia. A to taký trip, že vám prešróbuje hlavu, myseľ, dušu, aj vnútornosti. Budete mať na to veľmi originálneho sprievodcu. Nemusíte ho pochopiť, to sa asi ani nedá, ale môžete si to s ním aspoň parádne užiť.
Kniha by si zaslúžila nové vydanie - s lepším prekladom a redakciou, kvalitnou tlačou fotografií... Tá doba tam však je. The Doors tiež. A Jim? Ten v tom má jasno:
I'm the lizard king, I can do anything ;)).

10 17.12.2024

Film a kniha majú spoločné len jedno - meno Fanfán Tulipán. Inak nič. Navyše, ak som správne pochopil istého pána Gúgla, film vznikol v r. 1952, kniha v r.1979. Hmmhmhm... Ale, k veci.
Knihu totálne vystihuje názov a anotácia. Dobrodružstvo, romantika, občas naivita. Pridám, že obsahuje ľahkú erotiku. Čítal som to ešte na gympli a vtedy som to bral ako parádny bonus.
Napísané ľahko a svižne.
Fanfánužiaľ, knihu zhadzuje záver. Nebudem spojlerovať, ale počítajte s tým. Napriek tomu, som si s Fanfánom užil jeho dobrodružstvá dva krát (áno, na gympli) a snáď sa ešte niekedy podarí aj do tretice. Darmo, bonus je bonus ;)).

6 12.12.2024

Ešte väčšia rýchlovka než Basil. Ale, pobavilo ;)).

6 12.12.2024

Tentokrát som mal pocit, že sa nám Ďuri držal naspiatek a nechcelo sa mu pustiť voz z kopca plnou rýchlosťou. Číta sa to náramne dobre (ako vždy). Len mi pri tejto jazde neviala ofina až ponad hlavu. Takže tu máme všetko, čo na tejto sérii máme radi, ale nemáme tu nič navyše. Nekoná sa žiaden zásadný zvrat či prekvapenie, žiaden posun v charakteroch a ich životoch. Len sme niekam prišli, objavili pár záhad, vyriešili ich a šli si po svojich. Síce s gráciou, ale bez pompy ;)).

13 09.12.2024