stansuomi komentáře u knih
Má to spád, atmosféru a nie je to nič dlhé, dobre a ľahko sa to číta. Kto strávil niekedy zimnú turistiku na horách tak precíti príbeh do špiku kosti…
Veľmi príjemným spôsobom napísný cestopis maximálne na dva večery…
prečítal som toho o Bounty mnoho, ale až v tejto knihy som sa dočítal niektoré fakty ktoré inde napísané neboli...
Kniha ktorá vás prevezie celým Ruskom, kniha ktorá vám ukáže ruskú náturu, kniha ktorú keď dočítate tak vám bude smutno a budete sa chciet na tú cestu vydať ešte raz. Keď som knihu čítal tak som cestu sledoval na mapkach ktoré sú v knihe, ale zároveň aj na google mapách a bolo to o to zaujímavejšie.
Maklajov denník bol trochu pútavejší, ale Baumov opis kanibalizmu je v tejto knihe jedinečný. Skvelá kniha, ktorá vo vás veľmi ľahko vyvolá túžbu zamilovať sa do tohoto nadherného ostrova.
ak by to bola prvá vec, ktorú čítam od Maya napíšem že je to veľmi dobré. I napriek tomu že som mal čo robiť aby som sa zorientoval v tom "chaose". Nakoľko som už zhltol niekoľko autorových diel, tak až tak veľmi dobré to nebolo, ale zase čítal som od Maya aj horšie. Čiže priemerné dielo. Niektoré pasáže sa čítali veľmi dobre, prepadnutie v púšti bolo skvele napísané.
Keby sa ma niekto opýtal ako má vyzerať dobrodružná kniha o pirátoch, poviem mu: "OSTROV POKLADOV"
kratke, jednoduche, genialne... tak ako vedel Steinbeck vykreslit postavu a atmosferu okolo by som dlho niekoho ineho hladal...
Autorom knihy TAHITI NEJKRÁSNĚJŠÍ je poľský etnograf a antropológ Alexander Godlewski, ktorý navštívil Tahiti tesne pred začiatkom 2. sv. vojny. Kniha vyšla v roku 1960 vo vydavateľstve Orbis ako súčasť edície Cesty. Priznám sa, že pred otvorením knihy som o Tahiti niečo vedel, hlavne z kníh o Jamesovi Cookovi a predovšetkým Tahiti boli centom udalostí pri vzbure na lodi Bounty. Avšak po prečítaní knihy som bol veľmi milo prekvapený, koľko nových informácií so sa dozvedel. Autor prakticky precestoval celé súostrovie, trávil množstvo času s pôvodným obyvateľstvom a veľmi podrobne opisoval jeho život a zvyky. Páčilo sa mi, ako vtedajšie dianie na ostrove bolo vždy spomenuté aj spolu s históriou a udalosťami v nej. História súostrovia je skutočne bohatá a to nielen vďaka kolonizácii Britmi a Francúzmi. Autor sa počas pobytu na súostroví stretol aj s potomkom Fletchera Christiana, ktorý bol hlavnou postavou pri vzbure na lodi Bounty. V knihe je tomuto stretnutiu venovaná celá kapitola. Obsah rozhovoru je zaujímavý hlavne preto, lebo mladý Joane Christian približuje osud vzbúrencov a ich potomkov hlavne v neskoršom období. Dozvedel som sa, že boli dvakrát vysídlení z ostrova Pitcairn a vždy sa vrátili. Zaujímavý bol aj osud Johna Adamsa, ktorý žil zo vzbúrencov najdlhšie. Skvelá kniha, odporúčam ju prečítať a som rád že som aspoň v hlave absolvoval toto krásne dobrodružstvo z autorom. Niekedy som mal skutočne pocit, že čítam knihu priamo na Tahiti. Veľkým paradoxom je, že autor ukončil svoju návštevu deň pred začiatkom 2. sv. vojny a vrátil sa z tohto raja naspäť do Európy.
pekne, napinave, lahko citajuce, dobrodruzne, zabavne... ked som to cital vedel som samozrejme ze k comu to speje ale ta cesta k rozuzleniu deja stala za to. Ale na jednom mieste som mal pocit ze citam Maya a to konkretne ked Pescade oslobodzoval Savu. To som mal pocit ze citam Pustou .
Knihu som isiel citat s tym ze mi bolo jasne, ze to bude pekna agitka, idealizovane a nadchnute „sovietskym clovekom“. To je vsetko v poriadku, aj ako to bolo napisane, aj to ze chudak Meresjev to zazil uplne inak ako to bolo spackane a nasilu prisposobene potrebam doby. No pre mna najvascim sklamanim bolo, ze ako pribeh skvele zacal, tak nudne a velmi nesikovne napisane skoncil. Ten zazitok z prvych stran kde Polevoj opisuje zimu, les, prirodu a pilota, ktory chce prezit bol skutocny zazitok. Ale zaver bol neuveritelne nudny. Je mi uplne jasne ze skutocny pribeh napisal sam zivot a ze sa neda ovplyvnit ako sa veci vyvijaju, ale ja som mal dojem, ze to bolo autorsky velmi slabo zvladnute. Ked dokazal autor na zaciatku brilantne majstrovsky zacat, tak pribeh mohol aj podobne ukoncit. A priestor a prostiedky na to mal, kedze ideologicky a idealisticky mohol viacmenej napisat cokolvek.
krátke, stručné, výstižné... o všetkých príbehoch je napísaných množstvo obsiahlejších kníh, takže sa môžem do nich pustiť.... kto chce mať prehľad o postupnom objavovaní pólov odporúčam ako prvú knihu, pretože človek vďaka tejto knihe dostane pekný prehľad...
Stará Klapzubová jedenástka je rovnako dobrá ako pred rokmi. Nedávno som ju zase vytiahol a prečítal. Myslím, že to bolo tretíkrát. A stále je to ten pekný, jednoduchý príbeh o ľudskej skromnosti a pokore. Starý Klapzuba toho veľa nenahovoril ale keď už aj niečo povedal malo to vždy priamy vplyv na dej knihy. Eduard Bass to napísal skvele. Vždy som vedel ako to dopadne, ako bude dej pokračovať, ale vždy som si to chcel prečítať. Zápas s Huddesfieldom 4:0 som si skutočne užil a výborná bola aj Barcelona. Zlomový zápas s chlapcami pod lesom a cesta do Austrálie alebo zaujímavé vyvrcholenie knihy mi dávajú opäť raz šancu, že knihu prečítam. Skutočne oddychové čítanie na jeden večer.
vyborna kniha s dynamickym dejom ktora sa da precitat na jedenkrat... putavo napisany dej, velmi dobre rozdelenie kapitol... zaujimave co dokaze losos urobit :)
z knihy som bol sklamany... pribeh sluboval vacsie napatie a zapletku... no aby som nebol len negativny, zopar kapitanovych myslienok o vztahu cloveka k prirode bolo trefnych.... celkovo vramci edicie Stopy je to povinna jazda, ktora viac sklame ako prekvapi....
Výborné dielo napísané veľmi zaujímavým spôsobom. Aj keď som sa na začiatku stratil v tom množstve mien, pomohol som si písaním na malý papier kto je kto (do dnešného dňa je papierik v knihe). Keď som si myslel že s Garym to už nemôže byť horšie, vtedy to horšie len začalo byť... strašne som mu fandil a súcitil s ním... kniha bola pre mňa veľmi silným zážitkom...
Schopnosť Steinbecka opísať charakteristiku postáv je v tomto diele najdokonalejšia. Mal som pocit pri čítaní že poznám presne každú jednu postavu, jej charakterove črty. Autor nezostal nič dlzný ani opisu prostredia amerického vidieka...
Nemastny neslany pribeh velmi slabo napisany. V polovici som sa zacal nudit. V knihe sa naslo zopar dramatickym pasazi, par usmevnych zazitkov ale celkovo to na mna posobilo az velmi vseobecne a povrchne. Aspon ak by si sudruhovia dali poriadne zalezat na tom aby vykresili slavu sovietskeho zvazu. Aj to odflakli...
Sice tendencne napisana kniha, no velmi zaujimavo popisane krajiny a mesta ako Kazachstan, Alma - Ata, Uzbekistan, Taskent... autori velmi presne opisali pracu vedcov ktori mapovali ladovce v strednej azii. Cim viac som cital tym mi popis pripadal rovnaky. Ku koncu som sa uz trochu nudil. Kniha je doplnena zaujimavymi fotografiami.