Starmoon komentáře u knih

Som veľmi rada, že nie tak dávno a práve u nás na Slovensku žila takáto Marienka. A som rada, že bola (opätovne) vydaná jej písomná pozostalosť. Denníky väčšinou nehodnotím, pisateľ si predsa robil psychohygienu, nevytváral literárne dielo (aj keď v prípade Marienky som mala dojem, že si priala čitateľov), no tu robím výnimku a dávam päť hviezdičiek. Nie ani tak dielu samotnému, predsa len z neho príliš cítiť vek ešte nevypísanej a navyše prvýkrát zaľúbenej (rozumej, miestami prepiato sentimentálnej) autorky, ale zároveň z neho vanie toľko dobroty, čistoty, rýdzosti charakteru, krásy... Mám pocit, že to dievča muselo byť chodiace Nebo. A z príloh (pohrebná kázeň, svedectvo o jej posledných chvíľach, fotografie, na ktorých sa vždy krásne usmievala, dokonca aj v rakve) ma vyslovene mrazilo. Jednoducho človek, po prečítaní príbehu ktorého chcete byť lepším človekom...

2 02.12.2023

Prehľadné, stručné, obsažné; a úplne stačiace na to, aby chcel byť čitateľ tiež "amici Thomae Mori". S niektorými interpretáciami udalostí zo života tohto svätca v optike tohto autora som síce nebola veľmi stotožnená (darmo, stále som Seuffertovho Morusa komparovala s Thomasom Morusom z knihy Tichí buriči Boží), ale inak ma kniha aj v svojej stručnosti úplne pohltila a nadchla.

2 25.10.2023

Autorka si od Agathy Christie požičala tie najlepšie možné ingrediencie (obmedzený počet podozrivých v uzavretom priestore, finálne rozuzlenie v prítomnosti všetkých postáv, jemný humor...), dokonca by som povedala, že v niečom ju aj predčila (skvelé budovanie atmosféry pomocou opisov, ktoré inak v textoch málokedy oceňujem), no po výbornom rozbehu to akosi začalo drhnúť, nuž a strhnúť ma nedokázalo ani rozuzlenie, ktoré bolo také akési nemastné-neslané. Jednoducho, katarzia ani "aha" moment sa nekonali, čo trochu pokazilo môj výsledný dojem, inak to však bolo celkom fajn čítanie pred spaním, skrátka taká milá starosvetská detektívka.

2 07.10.2023

Zhodou náhod tento komentár píšem v deň, keď som sa dozvedela, že istej známej zomrel 6-ročný syn....

Asi všetci máme v živote situácie, a vôbec nemusia byť také vyhrotené, kedy sa človek pýta prečo. Aj mne sa v poslednom období tých prečo nakopilo toľko, až ma Boh (osud, náhoda... dosaďte si to svoje) nasmeroval k tejto knižke. Tá je síce útla, no aká obsažná!

Kvantum myšlienok, mnoho aha momentov, veľká nádej a inšpirácia; jednoducho adept na jednu z najlepších kníh, aké sa mi tento rok dostali do rúk (a do hlavy i srdca; už len aplikovať prečítané aj do života).

Možno to znie až neuveriteľne, ale v tejto krátkej knižke som našla odpovede skoro na všetky otázky, ktoré som si v poslednom období kládla. A možno najlepšie na nej je, že ju možno odporúčať veriacim rovnako ako ateistom i agnostikom.

Skrátka, kniha, ktorú raz darujem mojim deťom až dospejú, a to s vierou, že im pomôže preklenúť tie najťažšie obdobia aj najstereotypnejšiu každodennosť (lebo veď viete, tisíc nič zničí aj slona...). A myslím, že to je pre tento titul najlepšia možná vizitka.

2 25.09.2023

Krása. Veľmi sa mi páčili kresby a maľby v knihe aj to, čo sa v nich dalo čítať medzi riadkami. Napríklad časti o Hélèninom živote a prežívaní sú sivé, skôr naznačujúce, obrysové, kreslené ceruzkou, akoby jej život nestál za nič trvalejšie, ako by ho mal hocikto právo zmazať... Do jej existencie prináša farby iba román o Jane Eyrovej. Ten je postupne prerozprávaný na obrázkoch, ktoré sú farebné, celostránkové, majú pevné obrysy.... A veľmi sa mi páči, že postupne, ku koncu, vplyvom udalostí, ktoré nebudem spoilerovať, sa farby postupne prenášajú aj do okienok o Hélèninom živote.

Veľmi silný príbeh o šikanovaní, dospievaní, hľadaní vlastnej hodnoty a/či o potrebe byť prijatý, pochopený, milovaný.

PS: Dosť ma prekvapilo, ako sa hlavná hrdinka podobá na moje pubertálne ja. Nielen povahou, ale aj vizuálne. No vážne, akoby ju ilustrátroka vytvorila podľa nejakej mojej starej fotky :-D.

2 18.09.2023

V poslednom čase ma výchovné príučky demotivujú až iritujú, táto však na mňa naozaj pôsobí dojmom, že rady z nej sa dajú uplatniť aj v prípade.... nuž, keď sme skúsili všetko.

Veľmi sa mi páčila stručnosť, jasnosť, prehľadnosť (a to všetko tak v obsahu ako i v grafickom prevedení) a ako vizuálny typ veľmi oceňujem všetky názorné príklady vo forme komixových okienok.

Za mňa obrovská spokojnosť, aj keď jasné, že ani v tejto knihe nenájde rodič riešenie na úplne každú situáciu, nevraviac o tom, že je to až na jednu kapitolku písané akoby pre rodičov jedináčika. Keď má človek viac deti s menším vekovým rozdielom, skrátka sa nedá každému takto detailne venovať aj keby sa potrhal. Najmä teda v situáciách, keď sa jeden hádže v obchode o zem, druhý niekam uteká, tretí mrnčí v kočiari... A teraz babo raď. Komu empaticky vysvetľovať a objímať ho ako prvého? Nechcem sa tváriť, že je to Sophiina voľba, ale niekedy to nemá od nej ďaleko, a hoci to je len príklad, rodičia viacerých detí asi chápu, čo tým chcem povedať; pri jedináčikovi možno máte čas (a nervy a trpezlivosť) riešiť veci tak ukážkovo, ako to prezentuje kniha, veľmi mi však chýbali kapitoly o tom, ako to zvládať, keď sa vaše potomstvo rozrastá.

Aj tak si však trúfam tvrdiť, že je to najužitočnejšia výchovná príručka, aká sa mi zatiaľ dostala do rúk (nevynímajúc tie, o ktorých som to písala predtým) a ak by náhodou niekto z mojich známych žiadal tip na knihu o rodičovstve, poviem túto.

2 18.09.2023

Guilty pleasure. V živote som videla asi dve telenovely (na moju obhajobu, v oboch prípadoch som mala menej než desať rokov), nuž a táto bola prvá z nich. Nebyť silnej nostalgie (nie ani tak za Milagros a jej svetom, ako skôr za obdobím, v ktorom som ju sledovala a ktoré mi evokuje), táto kniha by bola pre mňa nečitateľná. Čo si budeme hovoriť, logickost príbehu niekde pod mínus desať, vzťahy toxické až hrôza (a ďalšia hrôza je, že v kontexte danej telenovely sú považované za romantické) a dalo by sa toho veľa kritizovať, ale načo. Veď napriek všetkej naivite a hlúposti som si pri tejto knihe fajn oddýchla. Aj keď treba zdôrazniť, že bola len akýmsi výcucom z telenovely, teda dej pôsobil chvíľkami ešte menej logicky. Určite však v rámci nenáročného relaxu, ktorý aktuálne priam akútne potrebujem, pôjdem aj do druhého dielu.

Autorka píše tak sugestívne, že som v priebehu čítania temer zabudla, že vôbec, ale fakt vôbec nie som typ "slnko, voda, pláž", a omámená predkladaným príbehom i jeho atmosférou som si predstavovala, aké super by bolo mať dom(ček) v Malibu s možnosťou len tak si hocikedy zasurfovať... Zhodou náhod (?) sa mi do rúk nedávno dostal aj komix Vo vlnách, čiastočne aj o dejinách surfingu, tak sa mi informácie z neho pekne spájali aj s týmto románom.

Je však pravda to, čo bolo zmienené aj v niektorých iných komentároch; dej nepôsobí veľmi vierohodne, postavy už dupľom. Údajná rodinná dráma sa tak chvíľkami podobala viac na melodrámu a neprimäla ma viac sa stotožniť s postavami, držať im palce, niečo voči nim cítiť... Zrejme na nich a ich príbeh veľmi rýchlo zabudnem, hoci som v svete týchto súrodencov pobudla celkom rada.

Za mňa 3,5.

2 19.08.2023

Pred pár rokmi som čítala iný román o sv. Hildegarde, konkrétne Živé svetlo od Wilhelma Hünermanna. Práve vďaka nemu sa mi stala Hildegarda sympatická, a práve vďaka nemu som si o nej chcela prečítať viac. Tento Kochovej román bol však v mojom prípade krokom vedľa; autorka podľa mňa mala priveľké umelecké ambície, ktoré vyústili do prekombinovanej fabuly. To by nemusel byť problém, ak by nepôsobila tak samoúčelne, keby mala nejaký hlbší zmysel. Možno ak by som v čítaní vytrvala, odhalil by sa, ale tá škrobená literárnosť ma dosť odrádzala; no a napokon som román odložila napriek jeho útlosti ako nedočítaný (preto nehodnotím hviezdičkami).

Hoci názov a obálka na mňa pôsobili prvoplánovo až varujúco, dala som na čitateľskú intuíciu; a neľutujem. Kto by čakal kresťanskú agitku pro forma zabalenú do beletristickej podoby, mýlil by sa. Autor je všetko len nie explicitný, naopak, mnohé veci skôr naznačuje, pracuje s jemnými detailmi, pomaličky smeruje. Jeho hrdinovia sa mi zdali veľmi autentickí, malé mesto so svojou ospalou atmosférou a koloritom miestnych tiež, chvíľami som až zabúdala na to, že čítam fikciu, skôr som mala dojem autobiografickosti, čo je pri románoch akiste dobré znamenie. Mnohé obrazy, postavy a postrehy mi zrejme ešte budú dlho behať hlavou. Tento román určite nie je "strhujúci" (ako sa ho snaží predať anotácia), aspoň nie v zmysle, že vás svojou dynamickosťou opantá od prvej stránky a vy sa chcete i nechcete čo najrýchlejšie prečítať až k záveru, ale napriek pomalšiemu, chvíľami až vleklému tempu má svoje nepochybné čaro, vďaka ktorému mi Frank, Jake, Ariel a ich rodičia prirástli (minimálne na dobu čítania) k srdcu a rada som s nimi prežívala všetky tie udalosti leta 1961.


"Čo nám ostáva, keď sa cítime opustení, osamelí, stratení? Čo ostane mne? Čo ostane vám alebo komukoľvek z nás, okrem mocného pokušenia preklínať Boha a viniť ho za temnotu, do ktorej vás priviedol? Pokušenia viniť ho za svoje trápenie, obviňovať ho a vyčítať mu, že sa o nás nestará? Čo nám ostane, ak stratíme to, čo sme milovali najviac na svete? Poviem vám, čo nám ostane. Tri podstatné milosti. (...) Viera, nádej, láska. Tri milosti, ktoré sú základom večnosti. Dostali sme ich od Boha a on nám dal nad nimi úplnú moc. Aj v tej najtemnejšej tme si môžeme vybrať, či sa budeme držať viery. Vždy sa môžeme chopiť nádeje. A hoci sa nám môže zdať, že nás nik nemiluje, vždy sa môžeme rozhodnúť nepustiť lásky k blížnemu a k Bohu. To všetko je v našej moci. Boh nám dal tieto tri dary a nepýta ich späť. Ak sa ich niekto rozhodne zahodiť, sme to my."

2 21.06.2023

Žalmy zbožňujem, svojho času som sa modlila denne breviár, mnohé z nich sa mi teda tak zvnútornili, až mi úryvky z nich "vyskakovali" v hlave pri rôznych príležitostiach. Zrejme to bola určitá vliata milosť, ale pri percepcii žalmov som si v tom čase nekládla otázky, ktoré mal C. S. Lewis a ktoré ho vyprovokovali napísať túto knihu. O to viac bol pre mňa jeho pohľad inšpirujúci; nielen pre odpovede, ktoré ponúka, ale už len preto, aké otázky si kladie. Jeho analytický až akademický pohľad bude akiste cenným najmä pre tých, ktorým podobne ako autorovi "neštimovali" rôzne prvky typu preklínania nepriateľov, zdanlivá pýcha niektorých žalmistov, židovské poňatie Božieho súdu diametrálne odlišné od toho kresťanského...

Veľmi podnetné a teologicky hodnotné čítanie.

2 06.06.2023

Kniha, ktorú som stihla prečítať, kým manžel vyšiel zo sprchy (a to tam bol asi 4 minúty). Ako životopis pre deti obstojí, aj keď si kladiem otázku, či detského čitateľa predsa len trochu nepodceňuje. Najväčšou doménou tejto publikácie sú rozhodne prenádherné ilustrácie, kvôli ktorým je listovanie tejto knižky tak trochu estetickým zážitkom.

2 06.06.2023

Žiadne stretnutie nie je náhodné; ani to moje s danou knihou. Presne niečo také som aktuálne potrebovala. Kniha ma dokázala v mnohom osloviť, upokojiť, inšpirovať; a veľmi rada by som po čase dopísala, že aj zmeniť. Bez ohľadu na to, že s autorom máme trochu iný svetonázorový základ (on zrejme pôsobí ako stúpenec New Age, ja som katolíčka), v tom hlavnom sa zhodneme.

Dielko, ku ktorému sa plánujem často vracať a mnohé myšlienky z neho si pripomínať.

2 27.05.2023

"To je už náš osud, s tým sa nedá nič robiť. Na to, čo sa nám dnes zdá významné, veľmi dôležité, na to sa, až príde čas, zabudne alebo sa to bude zdať nepodstatné."

"Čo by sa stalo, keby mal človek dva životy a ten druhý by začal žiť znova, od začiatku? Keby jeden život, ktorý už prežil, bol ako sa hovorí nanečisto a druhý načisto! Myslím, že by sa v takom prípade každý z nás predovšetkým snažil neopakovať sám seba."

Dráma o tom, že na druhej strane plota je tráva vždy zelenejšia, a je jedno, či ide o prácu (že, Irina; že, Oľga?), vzťahy (že, Máša; že, Andrej; že, Veršinin?), vek (že, Čebutykyn?), lokáciu (všetci máme nejakú tú svoju "Moskvu", že, Irina?)...

A dráma o tom, aké je to smutné, ak človek premrhá svoj život špekulovaním o tom, čo by mohlo byť, čo nie je, čo raz možno bude... A pritom sa nevie tešiť z toho, čo je.

Na môj vkus priveľa postáv a priveľký časový úsek, ale musím uznať, že Čechov poznal a zachytil svoje postavy skvelo.

2 06.05.2023

Pútavá, strhujúca kniha, ktorá sa mi ľahko dostala pod kožu a každý deň som sa tešila na dávku adrenalínu i relaxu s ňou. Celkom sa mi páčilo, ako autorka búrala určité stereotypy a tabu, napríklad citový a sexuálny život sedemdesiatnikov (bez ohľadu na to, čo si o prístupe, ktorý si jej postava zvolila, myslím), no o to paradoxnejšie na mňa pôsobili aj mnohé klišé postavy a témy (napr. Chloe a domáce násilie).

Azda najvypuklejšie to bolo pri samotnom vrahovi – jeho rodinná anamnéza bola ako vystihnutá z diela Za zatvorenými dverami (a X ďalších trilerov, predpokladám), a viaceré jeho kúsky sa mi zdali skrátka nerealizovateľné (SPOILER trebárs hľadať si každých pár mesiacov nový nájom, vodiť si doňho po nociach ako na bežiacom páse slečny, ktoré ráno nikdy neodídu, sadisticky ich mučiť tak, aby to nezanechalo auditívne ani vizuálne stopy, zbaviť sa rafinovane ich tela... No neviem, sama sa do susedov veľmi nestarám, ale keby v mojom susedstve býval niekto, kto pravidelne vynáša odpadové vrecia veľkosti ľudského tela, asi by som si to všimla už aj ja, nevraviac o tom, že v priemernej bytovke človek chtiac-nechtiac počuje v susednom byte aj spláchnutie WC, neverím, že by vrah napriek rôznym opatreniam, ktoré si ani neviem predstaviť – a očividne ani autorka, lebo ich veľmi nespomína – vedel dokonale tlmiť zvuky spojené s týraním svojich obetí. A ozaj, z čoho ten človek vlastne žije, keď vôbec nepracuje, len sa celý čas sťahuje po celých Štátoch a hľadá si obete? Zo životnej poistke svojej tiež kedysi týranej a očividne nie veľmi majetnej matky? Hahaha. KONIEC SPOILERU).

Ak by si však z tohto trileru vzali niektoré mladé devy ponaučenie, že ísť v noci na večeru k neznámemu (čo ako šarmantnému) chlapovi, s ktorým si vymenili tak desať správ a naživo pokecali desať minút, naozaj nie je dobrý nápad, bol by to určite skvelý benefit k čitateľskému zážitku.

Moralizujúce PS: Názov trochu zavádza; vôbec to nie je o zlých miestach (sama poznám asi päť šťastných manželských dvojíc, čo sa našli na internete), ale o nezrelosti všetkých štyroch hlavných postáv. Nakumulovať v svojom živote toľko zlých kritérií na výber partnera a všetko s tým súvisiace, to je fakt sila. Veľmi dúfam, že zo strany autorky to bola nadsádzka potrebná pre vytvorenie zápletiek, a že po svete chodí čo najmenej žien, ktoré uvažujú a konajú podobným spôsobom.

2 26.02.2023

Skvelé oddychové (pred)vianočné čítanie. Taká romantická i vtipná rozprávka o „popoluške“ Fanny, ktorá sa vo vysokohorskom hoteli realizuje ako chyžná a detská opatrovateľka, čelí úskokom zákerných rovesníčok, rozpráva sa s vtáctvom na parapete, rozhoduje sa hneď medzi dvomi princami a popritom ešte rieši temer detektívnu záhadu – no a to všetko v kulisách čarokrásneho hotela v štýle Belle Époque v zasnežených horách a vianočnom čase.

V rámci žánru a vekovej kategórie by to bolo u mňa aj za päť hviezdičiek, na konci sa však vo mne začala ozývať mater, ktorej SPOILER prekážalo, že hlavná hrdinka po pár týždňoch, maximálne mesiacoch známosti začne žiť s vyvoleným princom v spoločnej izbe (sedemnástka a devätnásťročný mládenec, mimochodom), no a tiež medziriadkové posolstvo v štýle „milé tínedžerky, no a čo, keď sa podobne ako hlavná hrdinka vykašlete na školu a nespravíte si ani len maturitu. Aj keď sa vašou prácou stane utieranie prachu v hoteli, stále predsa môže prísť krásny, bohatý, romantický chalan, ktorý sa do vás na prvý pohľad zamiluje a ani nie do roka vám zabezpečí život ako v bavlnke.“ Neviem, fakt neviem, či je vhodné mladým babám podsúvať takéto predstavy. Teda vlastne viem. A ok, chápem, že nie všetky násťročné sú naivky, ktoré uvažujú v štýle „keď to vyšlo Fanny, možno aj mne“, no podvedomie je sviňa. Koniec spoileru aj moralizovania.

2 03.01.2023

Silný príbeh o mužovi, ktorý dokázal odpustiť neodpustiteľné. Forma denníkových záznamov príbehu sekla, podobne ako slovný minimalizmus, nečakané postoje a činy hrdinu (prístup k jedlu od mamičiek z centra, prvé „stretnutie“ s manželkinou mŕtvolou v márnici...). V čase čítania a bezprostredne po ňom som bola jeho/ich príbehom pohltená a zasiahnutá, už po pár dňoch badám efemérny efekt, päť hviezdičiek si však tento debut určite zaslúži – nielen pre príbeh samotný, ale aj (či najmä) preto, ako ho autor dokázal literárne kvalitne spracovať.

2 03.01.2023

Na knihe sa mi veľmi páčilo, že pred každým textom priniesla autorka zhrnutie, z akej teórie/štúdie vychádza, a na konci odkazy pre tých, ktorý by sa chceli téme venovať viac. Samotné testy však boli, nič v zlom, veľmi často lifestylové a predvídateľné. Ako zábavka na jeden večer fajn, žeby to však človeku poskytlo úplne nový pohľad na vlastnú osobnosť, tomu sa mi veriť nechce. Nevraviac o tom, že medzi testy, ktoré sa snažili aspoň tváriť seriózne, sa akosi dostali aj perly typu „ktoré je vaše slnečné znamenie“ alebo „ktoré je vaše duchovné zviera“.

2 17.11.2022

Zaujímavé dielko z čias, keď „kýška s posúškom“ boli synonymom skvelej večere a keď vás svokra mohla za takéto menu obviniť, že si veľmi vyhadzujete z kopýtka :). Nečudo, že pri takých pomeroch nejeden skúsil šťastie v Amerike, a nečudo, ak to v svete bez telefónov, internetov a WhatsAppov občas vypálilo tak, ako aj v živote bačovej ženy Evy.

Viac ako sociálna rovina príbehu (o ktorú vlastne aj šlo, čo ešte viac zvýraznil Bielikov film Varúj...! vzniknutejší na motívy tejto drámy) ma zaujala rovina vzťahová, a keďže sa tu objavuje celkom zaujímavý trojuholník (Ondrej, ktorý mal byť mŕtvy, no ukázalo sa, že žije + Eva, jeho žena + Mišo, jej nový muž), dovolila som si knihu zaradiť aj do čitateľskej výzvy (téma: nešťastná láska). Nedá mi však nešpekulovať, či sa v prípade tých troch možno baviť o láske. Jasné, Stodola to tak podáva, ale... Veď si prečítajte sami, či vám náhodou tiež nebude každý z tých troch pripadať v rozhodujúcich momentoch ako sebec.

Tiež je tu silný akcent na materinskú lásku; aj v tomto bode sa však dá opäť špekulovať, či je tá láska naozaj láskou, či tiež nie je (a to v prípade oboch matiek) len maskovaným sebectvom.

Čo ma však primälo napriek zaujímavému námetu a spracovaniu nehviezdičkovať naplno, je z môjho pohľadu predvídateľný a „lacný“ záver (ten typ, pri ktorom si vždy poviem, že autor si zvolil najľahšiu cestu) a nereálna kúpa istej nehnuteľnosti (áno, Amerikáni sa mohli domov vrátiť nabalení, ale až tak?), ktorá z môjho pohľadu ubrala deju na reálnosti.

2 22.09.2022

Nebyť čitateľskej výzvy, zrejme sa Sophii Hannahovej ďalej vyhýbam pre moje predsudky prameniace v presvedčení, že oživiť Hercula Poirota v skutočnosti znamená priživiť sa na Herculovi Poirotovi. Možno to aj platí, ale autorka to aspoň spravila dobre – v zmysle, že sa snažila vymyslieť čo „najchristiovskejší“ možný príbeh. Chvíľami je preto možno až príliš prekombinovaný, postáv je veľa a nových zmätkov tiež, práve to ma však bavilo (minimálne od druhej tretiny) a naozaj som sa úprimne tešila na finále. Nesklamalo ma, pôvodne som dokonca dala päť hviezdičiek. Ale... Potom som si pri varení a rekapitulovaní uvedomila, že autorka spravila chybu. Veľmi školácku chybu. Na nej to vlastne celé padlo a ja naozaj nechápem, že keď si danú nezmyselnosť neuvedomila ona, prečo nie aspoň jej redaktor, editor, prví čitatelia... Preto dávam hviezdičku dole.

SPOILER: Pisateľka listov ostala zdesená, keď sa v cca polovici dozvedela priezvisko jednej zo svojich adresátok... Keď ho však naozaj nevedela, ako jej vôbec mohla poslať list? Detail, kto však čítal, pochopí, prečo je celá pointa zrazu v háji.

2 05.09.2022