Venezia komentáře u knih
Vyzeralo to na dobrý príbeh, čakala som prekvapivú pointu alebo aspoň pointu, ale tá sa bohužiaľ nekonala. Happy-end to celé pokazil. Veľmi vtipná kapitola je o pomste manželiek neverným manželom, str. 109 - 118.
Dala by som aj lepšie hodnotenie, ale veľmi mi vadil slang, akým rozprávala rozprávačka. Naozaj niekto nazýval ateliér aťas?
Nápad to nebol zlý, ale celá kniha je povrchná a nedotiahnutá do konca. Autor spomína ako krádež storočia rabovanie židovského majetku za Slovenského štátu, znárodnenie komunistami a po 89-om privatizáciu. Vynechal pritom menovú reformu v 50-tych rokoch, čo by tiež ovplyvnilo postavy románu. Na veľa stranách hľadajú vhodnú slúžku a zároveň opatrovateľku pre dieťa (aké slovenské dve zamestnania za jeden plat) a potom sa preskoči 10 rokov. Taktiež pôsobí nevhodne, ako stará pani učí slúžku dobrým manierom a pritom povie, že jej to "sekne". Postavy, hoci sú to štyri ženy, vôbec nemajú citový život. Aby som len nekritizovala, hľadanie pokladu trochu drží čitateľa v napätí.
Celkom vtipná story o Mikim, ktorý miluje manželku aj milenku.
Miki Horn, muž v rokoch, ktoré sa ktovieprečo nazývajú najlepšie, prežíval svoj najhorší rok. Hľadal slobodu a rozkoš, rozkoš v pocite slobody a slobodu v rozkoši, no našiel len iný druh otroctva. Prežíval krízu, vďaka ktorej celkom zabudol na krízu, ktorú prežíval predtým. S.33
Mne sa kniha páčila. Treba povedať, že je určená deťom a mládeži. Pripomenula mi, ako som aj ja u babky na povale hľadala a čítala knihy.
Chlapík nevie, čo chce, a nedá pokoj, kým to nedostane. Neznáša svoju krajinu, prácu, rodinu, priateľku, snáď všetko a všetkých. Napriek tomu sa to dalo čítať. Celkom vystihol situáciu napr. v školstve, riaditeľ školy ho na najprv prosí, aby nastúpil, lebo mu chýba dejepisár, na konci roka sa mu vyhráža vyhadzovom, lebo nie je obľúbený - u kolegýň alebo na slovenskom vidieku - životnou filozofiou miestneho spoločenstva boli frázy typu "čo bolo, bolo" a "bude, ako bude". Celkom dobrá bola časť o detstve v časoch socializmu.
Ája je šikovné dievča. Kniha obsahuje recepty od vareného vajíčka až po hlavné jedlá, prílohy, šaláty a dezerty, či vianočné koláčiky. Recepty sú jednoduché a zdravé. Sú vhodné nielen pre deti, ale aj pre dospelých, čo nevedia variť alebo sa im nechce.
Ani sa nečudujem, že poviedky svojho času "očarili najmä mladých čitateľov". Mladí intelektuáli majú radi hanbaté a psycho texty, majú o čom diskutovať. Kdesi som čítala, že poviedka V električke je kultová. To vysvetľuje, prečo v Blave stále nie je metro, podporuje sa fantázia a umelecká tvorivosť.
Zvláštna kniha, akoby sa autorovi domotali viaceré knihy a vydal ich v jednej. Páčili sa mi kapitoly o Francovi, Havranke a Skríbovi. Kapitol o Fictusovi by stačila polovica a ukážky z Tisíc a jednej noci a Oceánu príbehov snáď ani netreba. Menej je niekedy viac, aj čo sa týka kníh. Každopádne z knihy cítiť veľkú lásku až posadnutosť autora ku knihám.
Sto stručných životopisov slávnych (i menej slávnych) Slovákov. Každý text je na jednu stranu, každá osobnosť má foto a je uvedená literatúra k osobnosti.
Pekná snová novela. Už aby bol hotový film. Len si nie som istá, kam knihu zaradiť, lebo nie je ani pre deti, hoci je o dieťati, nie je historická, hoci sa odohráva v minulosti. Ale prečo by sme mali všetko zaraďovať, že? ### Na konci knihy sú slovenské preklady piesní Lili Marleen a Smutná nedeľa. Preklad, ktorý spieva v slovenskej verzii Magda Schwingerová, je ale iný. Smutnú nedeľu naspieval svojho času aj v čestine Karel Gott.
Je fajn, že niekto napísal knihu o Tribeči, takú parádu nemajú všade. Autor si ale mohol odpustiť toľko vulgarizmov, sú v texte nadbytočné, navyše má hlavná postava vysokoškolské vzdelanie, tak by trochu úrovne nezaškodilo. V závere mi chýbala autorova teória o udalostiach v Tribeči. PS: Musím si znova pozrieť Doktora Who, diel so Sally Sparrow a sochami anjelov.
Škoda, že z tak obrovského diela vybrali tak málo. Tablic by si zaslúžil vydať všetko. V knihe sú napr. do slovenčiny preložené básne Káva a víno, Náramná chuť na kávu, Oberanie ovocia, Vencom ozdobená Slávia, Svetlo literárneho umenia, Slobodná voľba, Túženie po detskej nevinnosti, či Nestálosť ľudského života.
Kniha obsahuje okrem Statkov-zmätkov aj dve jednoaktovky Matka a Hriech pár poviedok. A práve tie jednoaktovky by si zaslúžili väčšiu pozornosť. Sú krátke a aktuálne i dnes.
Jilemnický má nálepku socialistický spisovateľ. Tento román ale so socializmom nič nemá. Je o mladíkovi, ktorý sa vráti z (prvej svetovej) vojny domov na Kysuce, kde sa na rozdiel od neho nič nezmenilo, tatko pije, matka drie, dvaja súrodenci v službe, všade bieda a zaostalosť, ani mu nechcú dovoliť oženiť sa s dievčaťom, lebo ona nemá roľu alebo kravu. Čo ma pozitívne prekvapilo, bol jazyk, niektoré vety sú ako báseň v próze. Škoda toho názvu, pôsobí na mňa budovateľsky, podľa mňa by sa mala kniha volať poetickejšie, aby tak neodrádzala od čítania.
Ako som písala v komentári druhej knihy tohto autora, malo by byť viac takýchto kníh. V tejto sa dočítate o Sorelovi od Stendhala, o Pikovej dáme od Puškina, o kpt. Nemovi od Verna, o prípade Márie Rogetovej od Poa, o Dr. Jekyllovi od Stevensona, o Kráľovninom náhrdelníku od Dumasa, o Manon Lescaut od Prevosta a o Portugalských listoch.
Mám rada tento typ kníh, bodaj by ich bolo viac. Za každou knihou je nejaký príbeh, veľa literárnych postáv ma reálnu predlohu. V tejto rozoberá Gavrocha z Bedárov, Vyzvedača od Coopera, Vautrina od Balzaca, strýčka Toma, Toma Sawyera, Vronského, Falstaffa, Munchhausena, d'Artagnana, Tartarina, Sherlocka Holmesa, a knihy Travena a Černyševskija.
Môj názor v skratke: všetky postavy sú buď čierne alebo biele, ona dobručká a takmer chudobná, on bohatý a frajer, ešte je tu zákerná milenka, panovačná matka, zlý otec a dobrý brat. O živote v Uhorsku a na kráľovskom dvore sa nič nedozvieme, veľa podstatných zvratov prejde autorka jednou vetou a retrospektívne, akoby ani nevedela, ako a prečo sa dej takto vyvinul.
Zaujímavý počin. Don Quijote vo veršoch za pár minút, namiesto niektorých slov sú obrázky. Pekné ilustrácie.
Kniha obsahuje (stručnú) teóriu k slovenskej stredovekej literatúre a ukážky diel, samozrejme v slovenčine. Je tam napr. Proglas, legendy o sv. Konštantínovi, Metodovi, sv. Svoradovi a Benediktovi, sv. Jurajovi, pár básničiek (napr. Dcérenka, dcérenka, chcela by si sedliaka; Mojím predsavzatím je zomrieť kdesi v šenku; Ó, milá panna, čo mi dáš) a príbehov. Napr. dobrá poviedka je Rečí sa netreba vždy priďŕžať, aj Život Ezopa Frýgického a rozprávka O troch grošoch. Sú tam ešte ukážky napr. zo Žilinskej mestskej knihy, Anonymovej kroniky, Spišské modlitby. Ocenila by som viac ukážok a formát knihy A5, na čítanie tejto trpaslíčej verzie treba fakt dobré oči.