whack komentáře u knih
Skutočne alarmujúce predpovede, ktoré sa takmer stopercentne napĺňajú. Táto kniha u mňa navždy pochovala všetky tie fanatické konšpirátorské nezmysly démonizujúce Rímsky klub, ktorých je plný net, tu je 300 strán plných faktov, štatistík, grafov, výsledkov pozorovaní, ktoré nemôžeme prehliadať, posledné dve kapitoly (7, 8) ponúkajú komplexné riešenia k trvalej udržateľnosti (ak sa to vôbec dá). Ak by niekto čakal riešenia v zmysle vyhladiť polku ľudstva umelo vytvorenými chorobami a vojnami, je idiot. Treba prečítať! Preľudnenie nie je mýtus, medze sú, a upozorňovanie na ne nie je otázkou mizantropie, ale budúcnosti života na Zemi.
Hlbšie v čase smerom k vzniku druhov sa Darwin venuje až od kapitoly IX., sú to zaujímavé postrehy, avšak nevysvetľujú prvotný vznik života, ak by to niekto očakával. Predošlé kapitoly rozoberajú Darwinovu teóriu evolúcie najmä na príkladoch prirodzeného kríženia plemien a domestikácie, divergencie, modifikácie, aklimatizácie, tieto odborné pojmy sú ale zrozumiteľne popísané. Vzhľadom k tomu, že kniha vznikla pred viac ako 156 rokmi, nebral som ju ako zdroj nového poznania, úžasné je na nej samozrejme to, že je v nej zaznamenaná raná forma jednej z najdôležitejších teórií v histórii ľudstva.
S citom písaná útla knižka, v ktorej autor neagresívne poukazuje na problematiku nášho zaobchádzania so zvieratami, najmä získavania mäsa pre konzumáciu. Pokorná kázeň muža, ktorý prežil koncentračný tábor, a aj preto neberie život žiadnej živej bytosti ľahostajne.
Kniha sa číta veľmi dobre, je jasná a pútavá, aj keď niektoré odseky som si musel prečítať viac krát kvôli mojim nedostatkom vo veciach, o ktorých som si myslel, že mám ako tak jasno. Podrobne rozoberá všetky aspekty ekologickej etiky, otázky ohľadne využívania zvierat (prvá časť) a obhospodarovania Zeme (druhá časť). Živočíšna výroba, pokusy na zvieratách, starostlivosť o lesy, etika, dobrovoľná skromnosť, preľudnenie, ekológia, využívanie zdrojov a iné otázky očami antropocentrizmu, hlbokej ekológie, náboženstva, welfarizmu, aktivizmu, proste komplexné priblíženie týchto záležitostí. Zaujali ma aj detaily, napr. rozlíšenie hlbokej ekológie a hlbinnej ekológie - toto väčšina ľudí nerozlišuje. Tretia časť je však iná a až tak ma nezaujala. Číta sa ťažšie, hľadá nepodstatné maličkosti v rôznych ekologických smeroch takým spôsobom, že zbytočne medzi nimi búra mosty (ako sa na teocentrického radikála vlastne patrí). S jeho Záverom som ale súhlasil. Pre toho, kto sa zaujíma o ekologickú etiku, je táto kniha nutnosť.
Kniha známeho aktivistu (Marc Bekoff), ktorá je veľmi dôležitá najmä pre ľudí začínajúcich v oblasti práv/ochrany zvierat. Hovorí o všetkých aspektoch starostlivosti o zvieratá, o druhovej nadradenosti (druhizmu / speciesizmu), o našom využívaní zvierat, o správaní sa zvierat, proste celkovo približuje životy zvierat, ktoré nie sú ani o trošku menej zaujímavé a jedinečné ako životy ľudí. Kniha nie je písaná priveľmi vedecky, je písaná jasno a zrozumiteľne, aby jej rozumel aj človek, ktorý sa nepohybuje v tejto oblasti, je vhodná a dôležitá pre každého.
"Jedného dňa na ceste na lov nás prenasledovala straka. Vyspevovala a škriekala na celý les. Tak som zložil pušku a bum, ešte sa trepala na zemi, keď sme usudzovali, aká je krásna, aké má pekné pierka. Veď by odplašila všetku zver! V ten deň sme boli svedkami zápasu dvoch krásnych dospelých jeleňov na lúke. Po pol hodine zápasenia zranený slabší jedinec odbehol do lesa a víťaz sa majestátne chválil so svojim parožím na lúke. Dal som mu ranu do hrude. Stál nehybne asi minútu, kým padol. Ešte som nikdy predtým nič také nevidel, bol nádherný." čítal som to už dávno, toto si z toho pamätám, bolo mi zle. Veď to sú čistí psychopati, chorí na mozog.
Kniha je rozdelená na 6 kapitol, z ktorých sa mi rozhodne najviac páčila kapitola 5 (Člověk, vládce tvorstva), v ktorej som si našiel veľa zaujímavých a pre mňa nových informácií – o vzťahu kresťanstva ku zvieratám, ale aj o niektorých z prvých obhajcov zvierat v staroveku, a o vzniku hnutia za práva zvierat. V druhom rade ma zaujala kapitola 2, v ktorej sa píše o testoch na zvieratách. Kapitola 3 hovorí o hospodárskych zvieratách a 4. na ňu nadväzuje s avizovaním o prechode na veg(etari)ánstvo. Tieto kapitoly iste prinášajú šokujúce fakty, takto rozpísané súčasné stavy z fariem v EÚ by boli k nezaplateniu. Peter Singer však písal túto knihu v roku 1975, aktualizoval ju v 1990 a píše v nej najmä o stavoch v USA. Týmto nechcem nikoho od tejto knihy odradiť, tie stavy nie sú zas až také rozdielne, a rozhodne sa oplatí prečítať.
Prvých 27 strán tejto kuchárky obsahuje zaujímavé fakty a dôvody hovoriace pre vegánsku stravu: hlad vo svete, ochrana životného prostredia, zaobchádzanie so zvieratami, zdravie. Ďalej informácie o tom, ako sa stravovať zdravo a vyvážene, o sociálnych a ekologických súvislostiach stravovania, a pod. Od strany 30 začínajú vegánske recepty: kaše, šaláty, dresingy, majonézy, chlieb, pečivo, nátierky, polievky, omáčky, hlavné jedlá, dezerty, koláče... Recepty sú písané jednoducho a stručne. Kniha je sympatická, som rád, že ju mám. Navyše je tlačená na 100% recyklovanom papieri, ktorý šetrí lesy, a je financovaná z vlastných zdrojov, bez prispenia sponzorov a nadácií. Vydalo občianske združenie Ži a nechaj žiť.
Kniha sa zameriava výlučne na rozvoj klimatického vzdelávania, veľká časť rozoberá jednotlivé kroky vedúce k tomu cieľu, pričom sa kladie dôraz na individuálny a aj na sociálny - kolektivistický rozmer. Pozor, nie je to metodická príručka alebo nejaká učebnica pre študentov alebo učiteľov. Je to jedna z komplexnejších publikácií ohľadne tejto témy, a pritom sa číta ľahko a je prehľadná. Nech už environmentálna výchova a náuka o klimatickej zmene sú povinnými predmetmi na všetkých školách!
Cirkusy áno, ale bez zvierat. Nie je dobré vychovávať deti od najmladšieho veku v duchu, že zviera patrí do područia človeka.
Dočítame sa, akým spôsobom neziskovky nadobúdajú finančné prostriedky, ako fungujú a aké možnosti majú k osloveniu verejnosti, politikov a firiem. Nachádzajú sa tu podnetné fakty, ktoré môžu ľuďom pomôcť lepšie pochopiť neziskový sektor. Pochybujem ale, že si niekto bude čítať túto knihu predtým, než si založí neziskovku, je to skôr pre laickú verejnosť, aby lepšie pochopila, ako fungujú neziskovky.
(SPOILER) V kapitolách sa opakujú tie isté veci, text celkovo pôsobí neusporiadane. Zo záveru, ktorý končí po Veľkom kolapse, ktorý nastal v roku 2093, vyplýva, že ľudstvo prežilo a štáty sa obnovujú a teplota klesá vďaka novým opatreniam. Takto to ale naozaj nefunguje. Nielenže v takom stave sveta už sa nebude dať urobiť nič, aby teplota klesala, dokonca ani aby nestúpala, ľudstvo bude prežívať možno akurát tak niekde v krytoch pod zemou. Oceňujem myšlienku knihy, no falošné nádeje, že všetko sa bude dať rozbehnúť odznova a napraviť, ako keby sa ani nič moc nedialo, sú zmätočné a kontraproduktívne. Odporúčam si k tomu prečítať napr Zmena alebo kolaps (Graeme Maxton).
Je to dôležitá kniha, ktorá môže pomôcť v porozumení oblasti práv zvierat, ale rozhodne to nie je kniha pre každého, pretože je to ťažká filozofia plná odborných termínov. Vhodné pre vysokoškolských študentov filozofie.
Hlavný dej sa odohráva v roku 2076, kedy je priemerná globálna teplota, podľa prvého dielu, o 9°C nad predindustriálnym priemerom. V tomto diely informácie o teplote absentujú, lebo autor si asi uvedomil, že to s nimi prepískol – keby bolo o toľko teplejšie, život na povrchu by nebol už ani možný. Tento fakt paradoxne ešte viac dramatizuje realitu, pretože do toho stavu smerujeme. Napriek tomu, že príbeh je obalený klimatickou krízou, táto kríza je opisovaná ako kríza humanitárna, nie ako ekologická, a v podstate sa v ňom nezachraňuje svet, ale zachraňuje sa už len ľudstvo, čo je vlastne oxymoron. Proste mi tam chýbali nejaké argumenty z druhej strany, niečo ako sme videli napríklad v knihe Inferno (Dan Brown). V Poslednom storočí je však všetko jednostranné, priamočiare, všetci bojujú proti "diabolskému plánu" a pritom nikto nepredkladá iné riešenia. Čo mi bolo však ešte viac ľúto je to, že som si nedokázal obľúbiť žiadnu postavu, a je to potom ťažké čítať, keď nikomu nefandíte. Ale Filovi fandím a pointu beriem.
Dej sa pridlho rozbiehal, čoskoro ale nastúpila na scénu akcia a povstalci, zaraďovaní jednotne pod Hnutie nezávislosti. Hoci jednotní rozhodne neboli. Takmer celý dej sa odohráva priamo v srdci odboja, preto som si obľúbil každú jednu postavu, pričom ideologické rozpory medzi jednotlivými skupinami, ktorých tam bolo asi 50, som nevnímal ako prekážku, ale ako možnosť na zamyslenie sa nad tým, že ktorá z nich používa na dosiahnutie cieľa tie jediné správne a efektívne metódy. Dospel som k záveru, že takéto metódy neexistujú, pretože nejde jedno bez druhého a každá jedna zo skupín významne priložila ruku k spoločnému cieľu – k oslobodzovaniu Marsu od korporátokracie a imperialistického režimu vládnuceho úradu – bez ohľadu na to, ako. Pozadie celého deja je celé obalené skrytými odkazmi na reálne problematiky ako klimatická zmena, preľudnenie, migrácia, teraformácia (alegória prerábania prírody na svoj obraz), a sami vieme, že efektívne riešenia týchto problematík sú vždy pre niekoho kontroverzné. Ktoré z marťanských riešení by sa dali aplikovať na Zemi?
PS: Zelený Mars sa dá bez problémov čítať ako samostatná kniha, vôbec nie je nevyhnutné čítať prvý a tretí diel! Najlepšia sci-fi revolúcia ever!
Netradičný komiks z obdobia roku 2121, kde učiteľka (asi dejepisu) vysvetľuje svojim žiakom, ako Medzivládny panel o zmene klímy zachránil svet. Na západe mal tento komiks úspech, uvidíme, či osloví mladých na Slovensku (je to určené najmä žiakom druhého stupňa ZŠ). Keďže environmentálna výchova v školských osnovách u nás úplne chýba, sú takéto snahy o ich doplnenie veľmi vítané.
„Bez pochopenia skutočných príčin zmeny klímy nie je možné presadiť efektívne riešenia, lebo tie vyžadujú účasť celej spoločnosti.“ (Augustín Rosa - prekladateľ)
Česká vegetariánska kuchárka z roku 1909! Neviem, či je prvá, ako uvádza názov, ale jedna z prvých určite je. Obsahuje 315 receptov na rôzne jedlá: polievky, šaláty, vyprážané jedlá, omáčky, kaše, cukrovinky, pudingy, omelety, zaváraniny, kompóty, nápoje... Väčšina receptov obsahuje maslo, mlieko a niekedy aj vajíčka, takže pre vegánov to nie je. Ale v dnešnej dobe sa dajú tieto komponenty nahradiť vegánskymi, vtedy to nebolo také jednoduché. Určite zaujímavosť. Tieto staré recepty by som ochutnal.
Autor ostro kritizuje za antropocentrizmus environmentalistické hnutie, ktoré sa vraj navyše nekonštruktívne upriamilo výlučne na "klimatický fundamentalizmus". Podporuje teóriu Gaia, rewilding, schválenie celosvetového zákona o ekocíde, cirkulárnu ekonomiku a transformáciu poľnohospodárstva na regeneratívne. „Milujme prírodu pre ňu samotnú, nie pre užitočnosť jej prvkov,“ tvrdí. To sú pekné myšlienky, podporujem ich, rovnako ako aj projekty ako Ústava Země (Josef Šmajs) a Universal Declaration of Rights of Mother Earth, ale nemyslím si, že sa tieto musia zákonite vylučovať s princípmi environmentalistického hnutia.
Môžeme spájať cesty medzi zástancami hlbokej ekológie, zástancami vedy a zástancami radikálnych konceptov, aké ponúka vo svojich knihách napr Graeme Maxton. Kvôli neustálym narážkam na údajný fundamentalizmus a alarmizmus však z tejto knihy srší len romantický, utopický ekospiritualizmus. Napriek tomu aj Eisenstein sem-tam trafil do čierneho: „Súčasný ekonomický systém potrebuje nekonečný rast. Na to, aby sme miesto kvantitatívnych hodnôt mohli začať pracovať s hodnotami kvalitatívnymi, je potrebný radikálne odlišný ekonomický systém. Tu už nie je reč len o osobných voľbách – to, čo je potrebné zmeniť, sú samotné podmienky ovplyvňujúce to, čo si ľudia volia.“
Krásne a pokorne napísaný príbeh o lesoch, jeho obyvateľoch, silách Prírody, vplyve dvojnožcov, s magicky silnou environmentálnou pointou. Doslova ma vtiahlo do diania. Perfektné vykreslenie charakterov jednotlivých postáv a vzájomných vzťahov, popisy krajiny a rozličnosť národov, to všetko umocnilo atmosféru zvratov a prostredia, zaručilo, že som takmer cítil vôňu lesa, hájov, strání a jej bytostí, a užíval si, keď strážca Matky Zeme šliapal po križiakoch – przniteľoch hodnôt a Prírody. Kniha Galgad jasne predčí bežným fantasy príbehom bez myšlienky. Nastal čas prebudiť strážcov!
Pomalé dobrodružné kultúrno-historické sci-fi bez akejkoľvek akcie a napätia. Hlavnou postavou je mladá Indka Sutty, ktorá na planéte Aka má za úlohu zdokumentovať miestne kultúry. Tie sú ekvivalentom zemských hinduistických a taoistických kultúr, ich nepriama reč detto (to nie je pre mňa). Zem a Aka a ďalšie planéty sú sociálne a kultúrne totálne zdecimované korporátokraciou, technokraciou, bigotnosťou a náboženským terorizmom. V tom spočíva pointa - ako môžu takéto ideológie zničiť históriu a kultúry. Na Ake sú kultúry, ktoré Sutty skúma, ilegálne. V spomienkach sa táto voľnomyšlienkárka vracia aj späť na Zem, kde je situácia podobná. Nápad to nebol zlý, ale spracovanie ma nijako neuchvátilo.