wiix komentáře u knih
Asi som v tom videla niečo viac, ako to, čo tým chcel autor povedať. Ale metaforicky vzato: dobro je súčasť zla a naopak, ľudia sú falošní a krutí, no 1 z 10tich dokáže robiť pekelne dobré divy- a zaobalenie tejto myšlienky sa mi v tomto podaní podivuhodne páčilo.
Ľahká oddychovka, vtipná, trefná a nevtieravá, ale niekedy až príliš jednoduchá.
Nečakala som, že ma to až tak pohltí. Začalo to ako klasická detektívka, muž zabije ženu atď a skončilo to ako úplna fantasmagória, no napriek tomu som sa popod nos semtam usmievala a kývala hlavou akože "toto nieee, to koho napadlo". A ako literárne dielo ma to veľmi bavilo, oddýchla som si pri tom a práve v tomto vidím význam kníh :)
Na Trainspotting to nemá, ale aj tak som sa v tom slovnom bahne a charakterovom úpadku vyžívala!
Štvrtý diel tejto päťdielnej trilógie ma baví zatiaľ najmenej. Jediná časť (pri minulých knihách to bola skoro každá druhá strana) ktorá ma naplné hrdlo rozosmiala je Arthurov príbeh o keksíkoch Rich tea a cudzincovi, nádhera! :D
Milé a zábavné, vetná skladba a voľba replík= dokonalé. Koncu už chýbalo palivo, pripomínalo to Forresta Gumpa, no napriek tomu odporúčam.
Toto boli vďačné knihy, tieto minirozprávky. O ich využiteľnosti svedčí šalátové vydanie, v ktorom ich prechovávam :D
Neskutočná kniha! Pár rokov som sa jej bála kvôli ilustráciam obrov a potom som si ju zamilovala, lebo bola taká zvláštna!
WAU! Drsné a zvláštne a tak to mám rada. Odporúčam všetkým čudákom a knižným fajnšmekrom (ktorí ešte nemajú vytvorený prvý dojem z filmu a môžu si tento skvost vychutnať prvý krát) :)
Hm. Spojiť problematiku alkoholizmu, Austráliu, Škandináviu a detektívku bolo nad autorove sily. Ale malo to svoje svetlé a napísané chvíle.
"Pozor! Tento príbeh je lascívny. Nájdete v ňom bezdôvodné súlože, vraždy, výprasky, mrzačenie, zrady a doteraz neprebádané vrcholy vulgárnosti a obscénnosti, ale aj netradičnú gramatiku, kostrbatý slovosled i masturbáciu slov." - s týmto súhlasím, no ak by to chcelo byť dobré dielo, muselo by to mať aj poitnu, zmysel či nádych akejsi štipľavosti či protispoločenskosti. Inak to bol len klasický príbeh s nadmierou nadávok, ktorý sem-tam pobavil,
Rozhodne pobavilo! Aj keď dej bol sem-tam na hrane uveriteľnosti a logiky, vetná skladba autora a repliky Kvida boli top! A tiež: nasmiala som sa :)
Doteraz si ju opatrujem :) Nehovorím, že sú to najkrajšie rozpárvky detsva, ale po tom, ako som v detstve počula 500 krát červenú čiapočku a 400 krát o troch zhavranených bratoch zo starej ošúchanej knihy, táto bola pre mňa krásna, nová, sýtofarebná a iná, takže prinášala vždy radosť :)
Absolútne zaujímavé! Veľmi dobré čítanie, z ktorého si každý niečo odnesie. Pre mňa osobne to malo obrovskú informačnú hodnotu, nenudilo, otvorilo oči, očarilo i šokovalo.
Čakala som viac...pretože severská literatúra je známa kvalitnými detektívkami, avšak tu bolo všetko postavené na trápnych replikách a snažili sa upútať hlavne novinkou- pretlakovou komorou (či čo to bolo). Charaktery nebolo nijak zložité, zápletka minimálne "zapletená", ale čítalo sa to ľahko, semtam pútavo, čiže tak...
Po úvodnej Barve kouzel to bolo menej chaotické, ale aj menej vtipné...podľa mňa dejom ubúdal vtip, ale vykreslil sa viac hcarakter postáv, čo však neznamená, že ide stále o pozoruhodne vtipné a strelené dielo :)
Príbeh bol odzačiatku trochu klišé, ale autor to vyrovnal, možno aj prevážil do pozitívnej hodnoty citlivým opisom psychiky a zmýšľania postáv. Veľmi oceňujem vysokú psychologický rozbor situácie a rozpoloženia hlavných postáv.
Ostala som v úžase! Aj keď viem, že Murakami je pán pera a jeho príbehy sú vždy bomba, hĺbka Nórskeho dreva a charakter postáv budú vo mne ešte dlho rezonovať. Prečítala by som si to hneď znova...
Mám zimomriavky (z napätia, hnusu, zo života a ľudí) a presne tak to mám rada!