wiix komentáře u knih
Absolútne úžasné čítanie, tak reálne a trefné, že som sa nemohla od toho odrtrhnúť a mala som pocit, že som v Mississippi práve v tých rokoch. Som rada, že to nekončilo happyendom a ani to k nemu zjavne odzačiatku nesmerovalo, taktiež že som nemala favoritku a hlavnú hrdinku ale skupinku správnych žien, takže ma to nevyrušovalo ani nenudilo. Nemám čo vytknúť, chválim!
Kingove knihy sú mojou spásou i prekliatím, avšak tento titul mi nebol po chuti. Nebolo to ani tak samotnou knihou ako mnou, príbeh ma najskôr nadchol, ale potom nepokračoval nijak zvlášť napínavo ani mysteriózne, bol príliš rozvláčny a neverila som mu. Nechám sa prekvapiť niečím ďalším od neho :)
Vojna bola nespravodlivá a krutá, okrem ľudí zomierali bezcitne aj kone, to už všetci vieme, je o tom množstvo kníh. Preto som nič nové ani pôsobivé v tejto knihe nenašla, možno je to spôsobené aj tým, že som skôr prečítala diela iných o vojne, ktoré boli viac emocionálne alebo akčné, preto ma tento psychologický rozbor bojov na fronte nezaujal. A po viacerých Remarqueových dielach usudzujem, že jeho štýl písania nie je pre mňa, pardón.
V niečom mi to pripomína Troch pátračov či Slávnu päťku. Asi keby som bola 12 ročný chlapec túžiaci po dobrodružstvách, milovala by som to. V mojom prípade tomu dávam veľké zásluhy, ide o pekné dielo, dobre spracované ako komix, ale nijak zaujímavé pre dospelého človeka.
Trochu z nášho Švejka, trochu z Remarquea (a trochu ako zo seriálu M.A.S.H) a trochu zo samotného Hellera. Satirický a zamysleniahodný mix príbehov o vojne a z prostredia vojny, ktorý prináša človeku jednak nespravodlivú a na hlavu postavenú stránku vojny a na druhej strane vtipné momenty zo života vojakov na bohom zabudnutom, malom talianskom ostrove.
Skvelé, pútavé, napínavé! Dievčatá a chlapci pubertálneho veku, toto je úplne pre vás (aj mňa to v tom veku bavilo a vlastne aj teraz cítim brnenie v bruchu z nervozity, čo sa stane na ďalšej strane). Štýl písania je trochu komplikovaný a dej naťahovaný, ale to veľmi neuberá na kvalite.
Som trochu sklamaná, najmä po tom, ako je toto dielo ospevované. Keby som bola 10 ročný chlapec, bola by som nadšená, ako dospelá žena som len trochu ohúrená zaujímavým námetom a psychologickými fenoménmi, rozpytvanými v hlávkach malých opustených chlapcov.
Pekne zrýmované, príjemné pre decké ucho, plné ponaučenia :)
Ako detektívka toto dielo neprinieslo síce nič nové, ale zaujalo tak, že som to musela dočítať až do konca. Navyše na slovenské pomery je to viac než dobré, vtipné, zamotané a prepletené s historickými udalosťami a pomermi Slovenska a Čiech, takže oceňujem.
"Kdepak, Jeme, já myslím, že je jenom jeden druh lidí. Lidi.“ (Čipera)..bravúrne zaodeté ponaučenia slovami malých detí v rokoch, kedy bola rasová problematika na výslní a kedy ženy a deti nemali nikdy hlavné slovo. Kniha zaujme svojou jednoduchosťou, vtipom a múdrosťou.
Po druhom diely Úžasnej Zeměplochy, ktorý ma veľmi nechytil, som zostala milo prekvapená! Má to dej, je tam humor, sarkazmus a irónia frčí, poriadne fantastično na uvoľnenie.
Nebolo to podľa môjho gusta. Rovnako ako v predchádzajúcich dieloch: filozofické rozpravy o živote a boji o šťastie mi boli vzdialené na svetelé roky... a ani štýl písania nebol zvlášť očarujúci.
Divadelné hry nečítam zvlášť rada, ale táto ma nadchla! Divadelné predstavenie ma primälo k tomu, aby som si prečítala aj Williamsovo dielo a veruže neľutujem. Tragický príbeh s postupným pridávaním napätia a rozuzlením, ktoré je brilantne spracované a vyráža dych.
Ako som zistila po prečítaní 2/3 kníh Vtáčika na kľúčik, tento štýl mi nie je veľmi po chuti. Chvíľami mi to prišlo ako súbor poviedok, ktoré sú poprepájané len náhodou alebo výmyslami. Navyše mi je hlavná postava nesympatická a jej filozofickým rozpravám s čudnými, umelo vytvorenými postavami, veľmi nerozumiem a ani ma nebaví o nich viac premýšľať. Snaha však bola, ale asi to nie je pre mňa..
Takže takto: po tom, ako som autorku vychválila do neba pri Gone girl, teraz urobím asi opak. Neviem, prečo je kniha urobená v mysterióznom, thriller štýle, lebo s touto kategóriou kníh nemá veľa spoločného. Skôr by som knihu špecifikovala ako psychologický román s detektívnou zápletkou a ja by som bola úprimne nadšená, keby sa kniha uberala týmto smerom, keby bol hlavným dejom vzťah Camille a jej psychomatky a nevlastnej sestry, a popritom pátračka po vrahovi. Zbytočné podľa mňa bolo rozpytvávať, dnešnú mládež alebo charakter malomesta, lebo je to každému jasné, ako to chodí, to mi prišlo trochu rušivé. Ale napriek všetkej tejto kritike som knihu jednoducho musela dočítať do konca, pretože ma lákala a vábila k zisteniu vraha.
Príliš veľa rozvláčnych a diametrálne odlišných príbehov, ktoré mali len slabé spojenie a to zväčša len náhodou. Murakamiho iné diela sú vycibrenejšie, majú posolstvo, sú zaujímavé a zábavné zároveň, toto však pokrivkávalo, aj keď snaha a svetlé záblesky tam boli.
Skvelé dielo! To prepojenie pôsobivého deja, histórie lekárstva, vojny národov, boja rôznych náboženstiev a sympatickej hlavnej postavy - to ma dostalo na lopatky a ani rozsah či opisy prostredia a mravov mi neprekážali.
Dej skvelý, ale mimo neho - ten štýl písania! Wow! Veľmo čitateľné, som sa smiala v duchu nespočetne krát nad jeho sarkastickým štýlom :)
Absolútne psychologické šialenstvo, od ktorého som sa nemohla odtrhnúť a o ktorom som premýšľala ešte dlhé voľné chvíle. Príbeh prevyšuje nad štýlom, preto vás to isto zaujme!
Wau! Od začiatku do konca to bolo síce jedno veľké zamilované klišé, no aj tak sa ma to dotklo a aj tak mi ublížilo na mojej dievčenskej dušičke, že to nemalo happyend. Veľmi odporúčam ako oddychové, nežné, láskyplné čítanie!