zbt81 komentáře u knih

Knihu mi čítala mama keď som mala asi sedem rokov a bola som chorá. Mám na ňu pekné spomienky rovnako ako na kreslený seriál. Veľa sme sa nasmiali aj so sestrou.

2 06.01.2017

V porovnaní s prvým dielom "Evropa tančila valčík" sa mi jeho pokračovanie čítalo lepšie a zdalo sa realistickejšie, uveriteľnejšie, hoci aj tu sa našlo pár hluchých miest, ktoré boli podľa mňa zbytočné a rýchlo som ich prebehla. Oceňujem, že obsahuje menej pasáží z novín, ako v predchádzajúcom diele. Príbehy vojakov a ich väčšinou tragické konice na fronte sú veľmi pôsobivé. Ukazujú surovosť a nezmyselnosť vojny ako aj jej dosah na osudy a plány ľudí.

2 29.05.2016

Knihu som si druhýkrát prečítala po 17tich rokoch v rámci čitateľskej výzvy 2016 (obľúbená kniha tvojho detstva). Keď som ju čítala prvýkrát bola som 17ročná stredoškoláčka - približne vo veku hlavných hrdinov (tí mali 18), možno aj preto mi bol vtedy príbeh ich lásky veľmi blízky a neskutočne sa mi páčil. Kniha sa čita veľmi dobre a rýchlo, ale hodnotím ju o stupeň nižsie ako by som ju asi hodnotila predtým. Od vtedy som už určite prečíta veľa kníh, ktoré vo mne zanechali silnejšie pocity. Napriek tomu ju však môžem odporučiť všetkým, hlavne násťročným čitateľom. Je to krásny lyrický román o láske dvoch mladých ľudí. Tragický koniec v tomto prípade poukazuje na absurdnosť vojny a jej fatálny dopad na život a sny obyčajných ľudí.

2 26.03.2016

Eugénii mi bolo veľmi ľúto. Doplatila na svoju dobrotu a naivitu možno ešte viac ako na otcovo lakomstvo, ktoré jej ničilo detstvo a mladosť. Po jeho smrti sa z nej stala rozprávkovo bohatá žena, nebyť jej prílišnej charakternosti, naivite, dôverčivosti a zásadovosti, mohla byť oveľa šťastnejšia. Kniha sa čítala veľmi dobre-nebolo tam veľa opisov a odbočení ako je u Balzaca zvykom a tie čo tam boli mali svoje opodstatnenie. Určite je to román poučný a aktuálny aj dnes, keďže stále platí "za dobrotu na žobrotu".

2 27.07.2015

Jeden z mojich najobľúbenejších románov spolu so stratenými ilúziami, na ktoré nadväzuje. Bol to pre mňa zážitok čítať, ale človek by mal mať už niečo odžité a prejsť viacerými sklamaniami, aby ocenil tento príbeh. Balzac vedel fenomenálne vykresliť ľudské charaktery a to hlavne jej temné stránky a slabosti ako máloktorý iný spisovateľ.

2 21.07.2015

Čakala som, že kniha bude oveľa depresívnejšia. Bola však častokrát veselá a hýrila vtipom. Je vidieť, že autor mal k hlavnej postave blízky vzťah a pociťoval k nemu úctu a obdiv (Jozef Pollák bol starým otcom autora). Príbeh sa veľmi dobre číta a zanecháva pozitívny odkaz napriek ťažkým životným prekážkam, ktorými takmer celý život hlavný hrdina prechádza.
Chýbalo mi tam však podrobnejšie rozprávanie o jeho detských rokoch u strýka na Morave a jeho pobyt v armáde na bojiskách prvej sv. vojny. Taktiež som sa prakticky nič nedozvedela o tom prečo svojho dedka autor považuje za cisárovho nemanželského syna. Matku (ktorá bola údajne prostitútka) prakticky nepoznal a o svojom otcovi sa s ňou teda pravdepodobne nikdy nerozprával. Jedinou indíciou je, že ako 3 ročný sa stretol so starším pánom vo Viedni v parku, ktorý si ho vysadil na kolená a dával mu sladkosti. Nemám dôvod pochybovať o zaujímavých a dobrodzužných osudoch pána Polláka, ale o tejto jednej veci mám teda veľké pochybnosti a zrejme tu len zapracovala jeho bujná fantázia a skutočnosť, že nemal možnosť sa o svojom otcovi čokoľvek dozvedieť. Alebo popustil uzdu fantázie jeho vnuk pán Háber? Každopádne to znižuje celkový dojem a hodnotenie knihy.

1 29.05.2022

Ako historický román o Márii Terézii a dobe jej vlády je to zaujímavé čítanie, hoci k mojim obľúbeným patriť nebude. Úplne mi nesadol autorov štýl. Niekedy mi jeho jazyk a spôsob písania prišli príliž vulgárne a to hlavne v príbehoch fiktívnych osôb. Na môj vkus príliž veľa žien "ľahších mravov" a "lepkavých opĺzlych" chlapov. Ale možno som v tomto ohľade len viac citlivá. Preto som sa nemohla stotožniť ani s hlavnou dvojicou vyfabulovaných postáv Zorice a Ignáca. Tam sa to pikantnosťami a expresívnejšími výrazmi len hemží.
Viac ma samozrejme bavili životné osudy panovníčky a jej najbližšieho okolia.

Honoré de Balzac nemôže nikdy sklamať. Všetky poviedky mi síce úplne nesadli (hlavne prvá polovica sa ťažšie čítala), ale za pozornosť určite stoja.
Najviac sa mi páčili z tejto zbierky: Uzmierený Melmoth (temný tak trochu sci-fi príbeh) , Červená Krčma (poviedka s krimi zápletkou) a Vášeň v púšti (príbeh o priateľstve človeka a zvieraťa).

1 19.04.2018

Po dlhom čase ďalšia biografia tejto zaujímavej osobnosti, akou arcivojvodkyňa Žofia nepochybne je - nech už na ňu máme akýkoľvek názor.
Mne osobne sa viac páčila biografia od Hollera spred 20 rokov. Či už po obsahovej stránke alebo čo sa týka kvality prekladu. To však neznamená, že by táto knižka nestála za prečítanie. Nájdeme tu veľa informácií, ktoré sa v iných publikáciach nevyskytujú, čo ma milo prekvapilo.

1 01.11.2017

Okrem Pani Bovartovej kniha obsahuje ďalšie dve Flaubertové prózy z mladosti. November napísal v roku 1842 ako študent práva v Paríži. Bláznové pamäti začal písať ešte ako pätnásťročný chlapec v zime 1836. opisuje tu svoju prvú lásku. V porovnaní z jeho svetoznámym románom stoja samozrejme minimálne o stupeň až dva nižšie. Vidno, že ich písal nezrelý autor, ktorý sa ešte len hľadá v živote aj v literatúre. V oboch je cítiť veľký smútok, melanchóliu až bezútešnosť, čo poukazuje na zložité dospievanie mladého Flauberta, na jeho komplikovanú povahu a (pravdepodobné) problémy so stavmi depresie.
Môžem ich doporučiť tým čitateľom, ktorí ho chcú poznať bližšie a vkradnúť sa mu až do srdca a duše, ktoré sú naozaj extrémne smutné a pesimistické na mladého chlapca, ktorým v tom čase bol. Vôbec však neodporúčam čítať ak máte poriadnu "depku" - toto by ju ešte podporilo.
Za mňa Pani Bovaryová 4*, November 3* a Bláznové pamäte 3*. Ako celok hodnotím knihu pozitívnejšie pre neopakovateľnú dobovú atmosféru a možnosť bližšieho poznania autora.

1 11.02.2017

Kniha sa miestami horšie čítala, kvôli hustote písma a preklepom ako už spomenuli niektorí čitatelia predo mnou. Inak ju však môžem doporučiť, priazdnivcom oboch skvelých spisovateľov (Balzaka aj jeho životopisca Zweiga).
Človek lepšie pochopí Balzakové romány a jeho hrdinov po prečítaní tohto životopisu. Spodobil sa vo viacerých postavách svojej "Ľudskej komédie".
Možno by sa jeho život vyvíjal úplne inak, nebyť jeho smutného osamelého detstva a necitlivej matky, u ktorej nepoznal materskú lásku. Mal zvláštnu povahu, napriek tomu aký dokázal byť realistický vo svojich románoch, v reálnom živote bol často úplne odtrhnutý od reality. Ťažko pracoval na sebe aj svojich dielach, dokázal aj vďaka článkom v novinách a hlavne na začiatku spisovateľskej kariéry aj vďaka brakovej literatúre (pri ktorej zásadne používal pseudonymi) zarobiť slušné peniaze, nikdy sa však nezbavil finančných ťažkostí a veritelia si u neho podávali dvere. Kupoval si drahé veci, ktoré nepotreboval a potom si musel chlieb a šaty kupovať na dlh. Podobných príkladov sa v jeho živote nachádzalo mnoho.
Jeho smrť bola predčasná a asi aj zbytočná. Posunutý denný režim - vztávanie o polnoci, práca do piatej poobede, udržiavanie sa v bdelom stave vďaka litrom čiernej kavy si vzali daň na jeho zdraví.
Ako čerešnička na torte k celkovej jeho skaze prispel asi aj komplikovaný vzťah k jeho poľsko-ruskej aristokratke, cesta za ňou na Ukrajinu a cesta späť do Paríža, keď už bola jeho manželkou. Vtedy už ťažko chorému Balzakovi zostávalo len pár mesiacov života...

1 10.07.2016

Knihu som síce čítala už pred niekoľkými rokmi, ale rada sa k nej príležitostne vraciam. Predstavuje nám Františka Jozefa viac ako človeka a menej ako panovníka, hoci nevynecháva ani politické udalosti tej doby. Rozhodne stojí za prečítanie aj
rozšírené vydanie tejto knihy z roku 2011, bohužiaľ zatiaľ len v nemčine: http://www.amazon.de/gp/aw/d/3492264174/ref=pd_aw_sim_14_5?ie=UTF8&dpID=51%2B2E9u068L&dpSrc=sims&preST=_AC_UL115_SR76%2C115_&refRID=101XSTF3TGQPRZZK8NQK

1 10.02.2016

Knihu môžem odporučiť všetkým, ktorí sa zaujímajú o posledných príslušníkov habsbursko-lotrinského rodu a zároveň majú už o nich čo to načítané. A to hlavne preto, že ako každé spomienky aj memoáre Leopolda Toskánskeho sú vysoko subjektívne. Niektoré dohady a popisy udalostí rozhodne nezodpovedajú skutočnosti-netvrdím, že zámerne, ako napr. údajný popis smrti (jej príčiny) korunného princa Rudolfa jeho otcom Ferdinandom.
Osobne ma najviac zaujala druhá časť knihy po jeho dobrovoľnom odchode z cisárskej rodiny, keď sa stal radovým občanom Wölfingom, jeho dve nešťastné manželstvá a život na hranici biedy po r.1918. Prežil zaujímavý, hoci ťažký život a to určite často aj vlastným pričinením.

1 01.01.2016

Tento román o Sisi je výnimočný. Jeho výnimočnosť je v tom, že všetky postavy v ňom sú vykreslené veľmi realisticky bez príkras a ich opis sa neskutočne približuje realite. Nie je to žiaden gýčový príbeh idealizujúci postavu cisárovnej Alžbety. Jednu hviezdičku strhávam za to, že to nešlo viac do hĺbky a bolo to akoby nedokončené. Román končí svadbou jej netere Márie Lujzy s grófom Larischom. Bolo by skvelé, keby autorka vydala pokračovanie v tom istom realistickom duchu a dala ešte väčší priestor aj ďalším cisárovniným rodinným príslušníkom. Určite by to malo úspech.

19.03.2025

Na biografický román mi kniha príde veľmi povrchná pre človeka, ktorý o Mate Hari toho veľa nevie alebo má len základné informácie.
Myslím, že stálo za to viac rozviesť jej dospievanie a manželstvo s kapitánom holandskej armády - úchylným alkoholikom, ktorý ju bil, sexuálne a psychicky týral. A to hlavne preto, že za ich manželstva a pobytu v holandskej Indii sa z Mata Hari stalo to čo ju preslávilo medzi parížskym publikom. Aspoň teda podľa Coelhovo rozprávania.
Takto celok pôsobí veľmi rozpačito. Ako mnohí predo mnou poznamenali: najslávnejšia špiónka svojej doby tu pôsobí iba ako povrchná domýšľavá ženská a klamárka, ktorej šlo len o prachy, slávu a obdiv. Ak aj taká bola nepoznáme úplne jej motývy konania a uvažovania. Hoci na druhej strane sa pýtam: môžeme jej vyčítať po tom všetkom čím si v živote prešla (znásilnenie riaditeľom dievčenskej školy počas jej štúdií, manželstvo s úchylom, smrť dieťaťa...), že sa z nej stala chorobná fabulátorka a povrchná emocionálne otupená osobnosť?
Čo napísať na záver? Mohol to byť skvelý napínavý psychologický životopisný román keby na tom Coehlo viac popracoval a pochopil psychológiu hlavnej hrdinky. Takto je to priemer až podpriemer - škoda, ale aspoň to vo mne vzbudilo záujem sa o Mate Hari toho dozvedieť viac. Za mňa nemôžem dať viac ako dve hviezdy **.

15.01.2018

Milá divadelná komédia, na ktorú som narazila celkom náhodou. Na nedeľné poobedie ako stvorená. Samozrejme ide o fiktívny príbeh, ale je poznať, že bol ovplyvnený skutočnosťou a vzťahmi, aké panovali medzi Františkom Jozefom a jeho dôvernou priateľkou po smrti Sisi.

02.12.2017

Oceňujem krásne obrázky a cisárovniné básne uverejnené v knihe. Niektoré z nich som videla/čítala prvý krát.
Očakávala som len trochu viac nových informácii. Väčšinu som už čítala v iných publikáciach, preto som sa občas trochu nudila. Pre mňa také slabšie 4 */ 75%.

17.11.2016

Aj v tejto poviedke tak ako asi vo všetkých Rothových prácach je cítiť silnú nostalgiu po zániku monarchie, ktorú rovnako ako gróf Morstin považoval za svoju jedinú vlasť. Postava hlavného hrdinu žijúceho minulosťou (ktorý prežil sám seba) je predstavená a opísaná len veľmi zbežne. Možno ak by bol tento krátky príbeh dostal viac priestoru, mohol byť z toho fantastický román porovnateľný s Radetzkého pochodom. Napriek tomu sa to však dobre, ľahko číta a nájde sa tam aj zopár zaujímavých myšlienok.

31.10.2016

Trošku som bola zmätená tým množstvom príbehov a postáv. V tomto ohlade je menej viac a určite by aj moje hodnotenie išlo vyšie lebo knihy z obdobia Rakúsko-Uhorska a prvej svetovej vojny mám veľmi rada. Som zvedavá aké bude voľné pokračovanie tohto Kratochvílovho románu 'Evropa v zákopech'.

07.05.2016

Kniha mi veľmi pomohla pri bakalárskej práci. Môžem len odporučiť všetkým, ktorí prichádzajú do kontaktu s pacientami so stómiou alebo študentom.

15.01.2016