Ivan Kučera komentáře u částí děl
Páčilo sa mi to, ale od istého momentu je jasné, ako sa to skončí a to čiastočne znižuje v úvode vysoko nastavenú latku. A síce oceňujem, že to autor vo finále neprehnal s explicitou (vlastne tu žiadna nie je), takže je to mrazivejšie, ale v konečnom efekte je záver skrátka predvídateľný. Potešia dobré dialógy, originálne prostredie (dom pri väznici) a dvojica sympatických manželov, ktorí navzájom majú dynamickú interakciu. Ale pripadalo mi to pravdupovediac dosť zastarané, hoci zručne napísané. Kebyže mi niekto povie, že to napísal Clark Ashton Smith v 30. rokoch 20. storočia, nemal by som problém veriť mu (ak šlo o umelecký zámer, tak potom dole klobúk za to, ako Ligotti dokázal napodobniť starú dobu, ale mňa to každopádne trošku nudilo a tak nejak nechápem, na čo ej vlastne taký "zámer" dobrý, možno len na to, aby si autor dokázal, že na "to" má, ale to je pre čitateľa fakt málo). Palec hore za zaujímavého záporáka "odnikadiaľ".
Po novele Utrpení těla a poviedke Jasmín a česnek ďalší "fyzický", nechutný a príšerný, ale dobre napísaný a zaujímavou zápletkou obdarovaný príbeh od Monici J. O’Rourke. Tentokrát sleduje trojicu arogantných bohatých študentov, ktorí si povedali, že je čas na experiment. Napriek ich sebavedomiu však ani zďaleka nie je jasné, ako to pre ktorú stranu nakoniec dopadne.
Asi by sa dalo povedať, že Monica touto poviedkou prekročila hranice. Ale to by bolo podľa mňa príliš jemne povedané. Niečo podobné možno behalo po rozume viacerým hororovým spisovateľom, ale v poslednej chvíli sami sebe vystavili ráznu stopku, lebo by sa bál. Odsúdenia? Možno. No, tak Monica J. O´Rourke sa ničoho nezľakla a napísala to. A je to fakt fest drsné. A mrazivé. Takže áno, 4*, ale platí to isté, čo u zvyšku jej tvorby - toto fakt nie je pre každého. Dokonca aj množstvo hororových čitateľov lomeno fanúšikov s tým určite bude mať problém.
Fantastická, mrazivá jednohubka, ktorú keď čítate, tak absolútne nechápete, o čo ide. Nie, že by to bolo nezrozumiteľné. To nie. Práve naopak. Ale proste... ťažko sa o tom hovorí. Proste netušíte, kam to smeruje. A prečo. A načo. A taktiež, samozrejme, začo. No a potom to začne dostávať zmysel. A grády. A na konci zostanete zneužití a šokovaní a odkopnutí do jarka popri ceste a autorovi je fuk, čo s vami bude. Táto mrazivá, skvelá Bollandova komiksová poviedka v češtine vyšla v knihách Batman: Kameňák a další příběhy a Batman v černé a bílé + v časopise CREW v 9O. rokoch.
Spomínate si na kultovku Batman: Rok jedna? Na to, ako sa skončila? Stretnutím Gordona a Batmana na streche budovy (ostatne, kde inde), kde starý dobrý Jim Netopiera vystríhal pred príchodom nového šialenca do Gothamu. Istého divného anonymného týpka, ktorý po sebe na miestach činu zanecháva kartu. Kartu jokera. Muž, který se smál je v podstate plus mínus regulárnym pokračovaním Roku jedna, keďže v ňom dochádza k historicky prvému stretku netopiera a klauna. Občas to po logistickej stránke hapruje, ale inak je to nadštandardná záležitosť s parádnou kresbou a dynamickým príbehom. A, pravdaže, skvelým Jokerom.
Toto je asi naozaj za 100% a v rámci Batmanovho kánonu ide o absolútne kultovú záležitosť, ktorá naozaj patrí k základnému Netopierovmu vzdelaniu, bez ktorého nedáte ani ranu. Kameňák u nás vyšiel viackrát (v čierno-bielej podobe v časopise CREW alebo v rámci knihy Kameňák a další příběhy, tam už vo farbe). Skľučujúci a ultimátny stret dvoch svetov, sveta Batmana a sveta Jokera, ktorý sa nenávidia a pritom sa navzájom svojím (bizarným) spôsobom potrebujú. Z tohto výnimočného komiksu čiastočne čerpal aj Nolan vo svojom trháku Temný rytier (napr. v oboch dielach Joker rozpráva viacero príbehov svojho "zrodu" a je otázne, či je niektorý z nich pravdivý). Koniec je v podstate krásny. Tiež svojím spôsobom.
Zbožňujem hororové poviedky, v ktorých autor zavádza pár na divné miesto, s ktorým zjavne niečo nie je v poriadku (Kukuričné deti, Teraz sa nepozeraj, Přímorské letovisko od Briana Evensona). Bohužiaľ, Další v řade síce spočiatku má našliapnuté k skvelému zážitku, v polovici sa ale na moje počudovanie začalo zaoberať o dosť inými vecami, než na začiatku a už to nebolo ono. Škoda.
Výborný conanovský komiks, na ktorom ma najviac dostala skvelá atmosféra prameniaca z perfektného prostredia, do ktorého je atraktívny, napínavý dej umiestnený: temná džungľa, temní domorodci a uprostred toho sa týči pevnosť. Lenže čo je drevo a železo proti mystickej zlobe?
Toto je nakreslené trocha čudne (detsky? Resp. trochu ako karikatúra?), čo mi ku Conanovi fakt nesedí, ale akonáhle sa dostaneme do temnej džungle, získa to na sile, lebo to v tej chvíli začne pripomínať moju komiksovú srdcovku Dlouhý John Silver (resp. jej druhú, džungľovú, polovicu). K tomu veľa nahej kože a erotiky,
Černý kolos ponúka epické celostranové (prípadne rovno dvojstranové) zábery na bojové polia plné stoviek, tisícok nepriateľov. Conan sa tu však ocitá nielen uprostred nekonečných bojov, ale i zradných zákulisných machinácií. To všetko s jemnou, ale neprehliadnuteľnou príchuťou fantasy mystiky.
Zaujímavá klaustrofobická poviedka, v ktorej hrdina nie je uväznený v tesnom priestore... teda vlastne je... svojím spôsobom... Dokonca som sa pri čítaní začal cítiť jemne nepríjemne. začalo sa mi zdať, že sa vo vlastnom tele cítim nepohodlne. Koniec fajn, ale kebyže to píše Barker, vyhral by sa s nechutnými detailmi (ale možno takto je to lepšie...).
Peter nosí masku. Je tak? Je. Ale šokujúco ju celý čas nosí aj MJ. Naoko veselá, trafená, bláznivá, vždy s dobrou, nákazlivou, pozitívnou náladu. Pod optimistickou fasádou sa však ukrýva nejedno temné tajomstvo.
Teno Petrov príbeh mám rád. Nie je v ňom takmer žiadna akcia, ale jednak sa uzatvárajú nedokončené veci z minula (Puma), jednak sú naznačené zaujímavé veci do budúcnosti (Hobgoblin!) a, to najmä, je tu veľmi dobrá práca s postavami. Solídnu sódu tu dostáva nielen MJ, ale i samotný Peter, ktorého trápia nočné mory, ktoré sú jednoducho, ale šikovne spracované tak, aby bolo jasné, že má o Petrovu dušu eminentný záujem Venom. A následne, vďaka návšteve v laboratóriách FF4, Spider-Man zistí, že divný čierny kostým nie je len divný čierny kostým, ale skôr symbiont a ešte lepšie agresívny parazit. Takže na konci oň (dočasne, samozrejme) prichádza a zo sídla Fantastickej štvorky zúbožený Spajďák odchádza v značne kurióznom superhrdinskom kostýme. Príbeh u nás vyšiel už dvakrát: prvý raz v 90. rokoch v semic-slovarťáckom Záhadnom Spider-Manovi a v roku 2020 v KVS: V kůži vetřelce.
Skvelé (a skvele akčné) dokončenie komiksu Přichází... puma! (prečo s malým "p"?), kde sa Puma a Sieťomil stretli prvý raz a toto ich rande bolo useknuté prvým fyzickým stretom na streche. V Střezte se spárů Pumy je akčné stretko dokončené, ale pre Spajdyho to dlho nevyzerá dobre, nakoľko má zranené... rameno. Skutočne? Po všetkých tých desaťročiach? Po stovkách akčných scén, kedy padla polovica New Yorku? Rameno? Ozaj??? Inak parádny komiks, v ktorom sa Puma ukazuje v razantnom svetle ako nemilosrdný súper, ktorý však bojuje ako čestný muž. Takže keď vidí, že súper nevládze, tak odíde s prísľubom, že si ho nájde nabudúce. Máte pravdu, znie to ako strašná volovina, ale viete, čo tým chcem povedať. Do príbehu zasiahne i Black Cat, Ruža a jeho nadriadený Kingpin, bez ktorého sa v newyorskom podsvetí ani lístok nepohne. Príbeh u nás vyšiel už dvakrát: prvý raz v 90. rokoch v semic-slovarťáckom Záhadnom Spider-Manovi a v roku 2020 v KVS: V kůži vetřelce.
A na scénu prichádza (či skôr priskáče) mexický Black Panther alias Puma! Zatiaľ je to len úvod do témy, naplno jeho súboj so Spajďákom prepukol až v nasledujúcom príbehu Střezte se spárů Pumy! Je to taká superhrdinská klasika - prečo by proti sebe mali na život a na smrť bojovať v podstate dve kladné postavy? No, niečo sa už vymyslí a je v podstate jedno, čo. Hlavné je, že dôjde k spektakulárnej bitke. V tomto prípade je to každopádne neznalosť (Puma a Sieťomil sa tu stretávajú historicky prvý raz) a jednak to, že si Pumove služby objedná mafián Ruža, ktorému Spajdy v minulosti škaredo prekazil viacero finančne výnosných kšeftov. Príbeh u nás vyšiel už dvakrát: prvý raz v 90. rokoch v semic-slovarťáckom Záhadnom Spider-Manovi a v roku 2020 v KVS: V kůži vetřelce.
Skvelá vec, v ktorej sa na scéne zjavuje neškodný a sympatický zlodejíček Fox, ktorého si na splnenie plánov vyberie desivý Red Ghost so svojimi superopicami (!). Našťastie práve okolo náhodou letel Spider-Man a tak bude o akciu postarané. Príbeh u nás vyšiel už dvakrát: prvý raz v 90. rokoch v semic-slovarťáckom Záhadnom Spider-Manovi a v roku 2020 v KVS: V kůži vetřelce.
Mátoha (Hobgoblin) je mŕtvy (?) a z rieky policajti konečne vyťahujú jeho obrnené auto. To všetko nenápadne z diaľky sleduje podozrievavý Spajďák. Lenže o auto je počas prevozu New Yorkom eminentný záujem. Aká hra sa okolo auta (a starého dobrého Spider-Mana) rozohráva? Kto je na čej strane, o čo mu ide, aké má motivácie a je hlavným bossom on, alebo len jedným z (dobre platených... ale kým?) vykonávateľov? Do akcie sa zapája aj môj obľúbený, ale vo všeobecnosti akosi čudne ignorovaný Lampiónový Jack. Príbeh u nás vyšiel už dvakrát: prvý raz v 90. rokoch v semic-slovarťáckom Záhadnom Spider-Manovi a v roku 2020 v KVS: V kůži vetřelce.
Opätovne sa mi potvrdilo, že k Sieťomilovi sa najlepšie hodia paradoxne realistickí protivníci, či už anonymný vrah, ktorý kedysi zavraždil detektívku Jean DeWolffovú, mafián Kingpin, alebo menej známy mafián Ruža. No a práve ten sa objavuje v tomto príbehu. Dej je zasadený do prostredia amerického futbalu, kde je o korupciu a zmanipulované zápasy dobre postarané, z čoho každý niečo má. Vrátane hráčov, ktorí sa dali kúpiť. Jeden si ale práve uvedomil, že sú na svete aj dôležitejšie veci. Táto linka čiastočne pripomína linku s Daredeilovým otcom, ktorý si tiež uvedomil, že česť a morálka sú preňho viac, ako peniaze. proti mafii by samozrejme nemal šancu. Ale je tu jeden dobrý pavúk zo susedstva... Príbeh u nás vyšiel už dvakrát: prvý raz v 90. rokoch v semic-slovarťáckom Záhadnom Spider-Manovi a v roku 2020 v KVS: V kůži vetřelce.
Spajďák (a spol). sa konečne vracia z Tajných válek superhrdinů. Ale čo sa to do pavučiny stalo??? Dobrého suseda Spider-Mana zrazu nikto v New Yorku nepozná! Nemôže sa to prekvapivo hra s časom, ani nič podobne normálne, ale proste to, že si odtiaľ na Zem priniesol nový, namakaný čierny kostým. My už dnes samozrejme vieme, že ide o legendárneho Venoma, z ktorého sa naprieč desaťročiami vykľul jeden z jeho najohavnejších súperov (a časom relatívny antagonista). Peter to ale vtedy nevedel. Bolo mu jasné, že si domov na Zem doniesol niečo, čo je azda svojím spôsobom živé, správa sa bizarne a číta mu myšlienky, ale zatiaľ je to predsa len skôr pozitívna symbióza. Pekná bola poetická pasáž s rozhádaným párikom na rímse vysokej budovy. Príbeh u nás vyšiel už dvakrát: prvý raz v 90. rokoch v semic-slovarťáckom Záhadnom Spider-Manovi a v roku 2020 v KVS: V kůži vetřelce.