Ivan Kučera
komentáře u částí děl
V Criminali 1 okrem iných vystupoval bývalý falšovateľ dokladov. V dvojke sa dočkal vlastného príbehu. Ale je taký temný, drsný a vôbec, že by možno bol radšej, ak by sa ho nedočkal. Proste... Criminal. Sean Phillips báječne kreslí. A Ed Brubaker? Ten to napísal fakt diabolsky. Nechal som sa unášať dejom, ktorý síce vyzeral predvídateľne, ale v druhej polovici sekal jeden nečakaný twist za druhým. Ed to mal fakt riadne prešpekulované!
Stephen King napísal poviedku Prst a jeho syn o pár desaťročí neskôr poviedku Palec. Hoci som si myslel, že to bude niečo na ten spôsob, napokon sa z Palca veľmi rýchlo vykľulo niečo úplne iné. Spočiatku ma to nebavilo a minimálne vedľajšia linka s prsteňom... no neviem, či to príbehu prospelo alebo to proste len naťahovalo čas. Ako ale postupne do seba minulosť so súčasnosťou začali zapadať, bolo to slušne mrazivé a znepokojivé. A realistické. Každopádne (len tak pre poriadok, nie, že by na tom záležalo) je Prst triler, nie horor. 3,5*
Tu ma fakt mrzí, že nemôžem dať 4*. Námet je skvelý a tak nejak z princípu dojemný. Pri čítaní tejto poviedky som si naplno uvedomil, aký pútavý rozprávač Joe Hill je a som veľmi rád, že sa venuje písaniu. Bohužiaľ, po svojom otcovi okrem jasných politických názorov a talentu na písanie zdedil aj jednu menej lichotivú vlastnosť: rád občas niektorý fantastický námet utopí v zbytočných ambíciách a v prehnanom množstve slov. Ktovie: možnože to, čo by na pár stranách bola jazda za 5*, sa práve pre more textu napokon stane iba veľmi ľahkým nadpriemerom. Zápletka super, ale dlho trvalo, kým som sa naladil na jej vlnovú dĺžku. A keď sa mi to konečne podarilo a začal som sa tešiť na ďalšie čítanie, Joe opäť spomalil a zase to prestalo byť ono.
Taká blbosť. S očakávateľnými zvratmi. A pritom je to tak dobre napísané! Mladý pán King má talent, ale (minimálne v tejto poviedke) nedokáže správne, výstižne opísať atmosféru šoku, keď ničnetušiaci človek (teda nie napr. vojak počas akcie) narazí na odtrhnuté časti ľudských tiel. Možno aj pre tieto banálne opisy nebanálnych vecí niektorí čitatelia neradi čítajú horory: všade okolo nich lietajú črevá a ruky a s nimi to nič nerobí. A to nie je dobre. Vlastne je to zle. Inak som ale sám prekvapený, ako ma táto blbinka bavila.
"Výblitek silnice." King rád vykráda svojho obľúbeného Richarda Mathesona. Kedysi to nenápadne urobil v novele Thinner (ktorá pripomínala Mathesonovho Zmenšujúceho sa muža) a teraz to urobil zase. Za mňa napriek tomu výborný kúsok. Uznávam síce, že to s hororom nemá prakticky nič spoločné, ale žánrové zaradenie je v podstate fuk. Dôležité je, ako je to napísané. A napísané je to fakt dobre, zručne, napínavo a na mnohých miestach pôsobivo. Tú štvrtú hviezdu udeľujem s mierne prižmúrenou pneumatikou, ale udeľujem. Joela Hilla oslovili s napísaním poviedky do antológie venovanej Richardovi Mathesonovi, okrem iného autorovi Duelu, ktorý v r. 1971 slávne sfilmoval Spielberg. V knihe mali vyjsť poviedky inšpirované dielom tohto amerického spisovateľa. Asi nikoho neprekvapilo, keď sa Joe rozhodol siahnuť práve po Dueli, keďže keď bol malý a s otcom niekam sami cestovali autom, často sa hrali práve na to, že ich prenasleduje šialený šofér s úmyslom zabiť ich. Problém bol "len" v tom, že Joe nikdy na motorke nesedel. A tak, aby bol príbeh uveriteľnejší, oslovil na spoluprácu svojho otca Stephena Kinga. Výsledok je drsný a prudko čitateľný, ale vraciam sa na začiatok uznaním, že niekoho môže sklamať absencia hororu. V Spielbergovom Dueli istý hororový nádych bol prítomný kvôli anonymnému šoférovi. Často to vyzeralo tak, že ani žiadny vodič neexistuje, že kamión je posadnutý zlom a chce ľuďom ubližovať len tak, zo špásu. To bolo desivé. V poviedke Jízda sa podobný žánrový motív vytráca, keďže všetko je dopodrobna vysvetlené. Mne to nevadilo, lebo ak by nebol dôvod útoku na motorkárov ozrejmený, bola by to fakt kópia Duelu, len s motorkami namiesto auta. takto, keďže motív prítomný je, sa z Jízdy stáva niečo nové, živé a vcelku originálne.
Criminal 1 obsahuje tri komiksy: skvelého Zbabělca, skvelého Lawlessa a... skvelých Mrtvých a umírajících. Kým v prvých dvoch spomenutých príbehoch sme sa dočkali jedného hlavného "hrdinu", tentokrát je to skôr mozaika: okrem barmana (známeho i z prvých príbehov) sa dočkáme ešte prostitútky, ktorá je pre prežitie ochotná urobiť čokoľvek (lebo ju k tomu dohnal život plný zlých rozhodnutí, ako to už niekedy býva) alebo otca antagonistu z komiksu Lawless.
Do zhnitého, korupciou a zločinom prelezeného mesta prichádza nový hráč: zjazvený muž, ktorý nie je žiadne neviniatko a jeho brat bol ešte stokrát horší, ale práve ho zavraždili a drsný vojnový veterán mieni páchateľov nielen nájsť, ale aj bez milosti potrestať. Bol to predsa jeho brat. Začína sa odvíjať komplikovaný, ale pri druhom čítaní prehľadný príbeh slušne premyslenej pomsty. Napokon sa ukáže, že pravda bola niekde úplne inde, než sa Lawless pôvodne domnieval. Aj v tom je sila Brubakerovho prístupu: je to skrátka realistický tvorca, ktorý vie, že život je často riadne nepredvídateľný.
Kto je zbabelec? A kto hrdina? Nie je hrdina v skutočnosti len kretén bez pudu sebazáchovy, ktorý je naučený problémy riešiť násilím a nejakým zázrakom sa dožil tridsiatky, kým "zbabelec" je skúsený človek, ktorý vie, že násilie plodí len ďalšie násilie a tak sa mu snaží do poslednej chvíle vyhnúť? Fragment z Criminalu pomenovaný Zbabělec pojednáva o mužovi, ktorého nahovoria na fušku bez zbraní, všetko sa ale samozrejme pokazí. Trocha mi to pripomenulo Vitajte v džungli, kde sa The Rock tiež bránil používaniu strelných zbraní a každý si myslel, že preto, lebo mu to nejde a pritom bola pravda presne opačná. Ústredný antagonista mi pripadal sympatický, na čom malo podiel dozaista i to, že sa staral o starého muža, vďaka ktorému ako malý neskončil v detskom domove. Spočiatku sa Zbabělec rozbieha pomaly, ale potom začne radikálnym spôsobom dupať na plyn a je to solídna jazda s nekompromisnými zvratmi, keďže Brubakerov svet je drsný a realistický a nikto si nemôže byť istý prežitím. Leo sa v cameu mihne aj v nasledujúcom príbehu Lawless.
Veľmi dobrá a temná hororová atmosféra. Clive Barker píše drsne, takže "fyzické" scény (ktorých rozhodne nie je málo) sú patrične realistické a nepríjemné, ale autor zároveň nepodceňuje ani príbeh (ktorý je vcelku nepredvídateľný), dialógy (nie každý ich písať vie, Barker áno), postavy a chladnú, bezcitnú atmosféru. Cenobitov je tu strašne málo (štipka na začiatku a kvapka krvi vo finále), ale prekvapivo to vôbec nevadí. Povinná hororová literárna jazda.
Poeov najdlhší text. Niektorými býva dokonca označovaný za román, ale nie je to pravda, je to proste novela. Príhody Arthura Gordona Pyma sú známe jednak otvoreným koncom (vyvolávajúcim dojem nedokončenosti), ale tiež tým, že pokračovanie po rokoch napísal úplne iný autor a to nikto menší, než legendárny vizionár Jules Verne! Wtf???
Asi jedna z najznámejších Poeových poviedok. Bola veľakrát sfilmovaná, raz dokonca aj Slovákmi! Kuriózne odhalenie páchateľa vám pri opakovanom čítaní umožní všímať si detaily, ktorým ste predtým neprikladali dôležitosť (neschopnosť svedkov rozhodnúť sa, či vrahov hlas patril žene alebo mužovi, o národnosti nehovoriac, telo uviaznuté v komíne, dvere zamknuté zvnútra). Úvod je zdĺhavý a vlastne tam ani nemá čo robiť. Kedysi som bol z tejto poviedky nadšený (4*), ale je pravdou, že keď som sa k nej po desaťročiach v r. 2021 vrátil, zďaleka mi nepripadala taká dobrá a tak štvrtú hviezdu drsne odoberám. Zaujímavosťou je, že v 80. rokoch Clive Barker napísal čosi ako pokračovanie (Nové vraždy v Rue Morgue, u nás vyšli v Cliveovej zbierke Druhé knihe krvi).
5-stranová úvaha, akési zamyslenie sa, ale ku koncu, keď to budete najmenej čakať a už to vzdáte, sa na scéne prekvapivo objaví čosi ako minizápletka. Napriek tomu žiadny zázrak.
Punisher, Goblin, Shotgun a ďalší súperi. Navyše sa objavuje dôkaz, že tentokrát sa pod Goblinovou maskou skutočne neukrýva Norman Osborn (alebo nie?).
K Spajdymu sa temné charaktery príliš nehodia. Hoci sa mu dejú nepekné veci a jeho minulosť je plná tragických úmrtí najbližších a najmilovanejších, napriek tomu si dokázal zachovať optimizmus. je to skrátka dobrý sused Spider-Man. V minulosti účinkoval aj v pár komiksoch s temnými charaktermi. Napr. s Cloakom a Dagger. K tým sa absolútne nehodil, nefungovalo to, boli to príliš odlišné svety. Punishera skutočne nemožno obviniť z toho, že by to bol láskavý strýko, ktorý kriminálnikov prefacká a pohodí pred policajnú stanicu. Nie. berie spravodlivosť do vlastných rúk a často pripomína skôr Sudcu Dredda - policajta, sudcu a kata v jednej osobe. Mohlo by sa zdať, že so Spideym absolútne nemôže v jednom príbehu fungovať. Ono to ale prekvapivo funguje a ich charaktery sú tak extrémne odlišné, že sa navzájom vlastne paradoxne skvele dopĺňajú. V komikse Štvanice však nestoja na jednej strane, ale proti sebe. Frank Castle je totiž opäť raz (viď. KVS: Klonová sága) zmanipulovaný a poštvaný proti vrhačovi pavučín. Okrem toho sa na scéne zjavuje aj iný drsný strelec a to Shotgun. Spajdymu neostáva nič iné, lež utekať a utekať a utekať.
Na scéne sa zjavuje môj obľúbený mafián s pančuchou na hlave (alias Rose alias Ruža, aby sme vychádzali zo semic-slovarťáckeho prekladu z 90. rokov), má bohužiaľ len cameo. To by si ale zaslúžil skôr Black tarantula, ktorý vyráža po Spajdym, ale je veľmi nudný. Robbie Robertson odchádza z Daily Bugle a malý Norman Osborn (vnuk šialeného Green Goblina) je stále v zajatí záhadného únoscu
Norman Osborn ako spolumajiteľ Daily Bugle vypísal na Spider-Manovu hlavu miliónovú odmenu, čo v praxi vyzerá tak, že aj počas zachraňovania civilov (napr. z horiaceho domu) po pavúkovi ide vždy minimálne jeden zabijak. Napriek nekonečnej akcie komiks čiastočne paradoxne nudí a matná dvojka Override/Aura to sťahuje ešte viac ku dnu. Našťastie je tu spoľahlivá MJ, osobná návšteva u Robbieho Robertsona (a jeho ženy) a na konci solídny twist s uneseným vnukom bývalého Green Goblina. Kto za tým stojí?
Chaotický komiks o tom, ak to vyzerá v Spajdyho hlave. Okrem toho sa do deja začleňuje asi najlepší žurnalista z Daily Bugle - Ben Urich.
Newyorskí policajti vonku na zasneženej ulici objavia darček od Spider-Mana: v pavučinovom kokóne zabaleného zločinca Joyho Z. Stačí ho rozbaliť a poslať pred súd. Po rozbalení však na nich vypadne už len mŕtvola. Všetko napovedá tomu, že vrhač pavučín je vrah, ale my ako jeho ortodoxní fanúšikovia samozrejme dobre vieme, že to celé určite bude inak. Komiksu dodáva punc atraktivity parádna kresba, ktorej dominujú zasnežené kulisy rozprávkového New Yorku. Hlavne nazeleno nasvietený Goblin uprostred snežnej víchrice je pohľad na nezaplatenie. Na scéne sa zjavuje Norman Osborn, ktorý kúpil polovicu Daily Bugle. JJJ je však až šokujúco pokojný; bývalý Green Goblin naňho zjavne niečo nechutné má. Zaujímavý nádych tomu dodáva fakt, že Norman vie, kto sa ukrýva pod Spajdyho maskou, ale zjavne s tým (aspoň sa tak zdá) nemieni nič robiť, čo je veľmi zvláštne a v neposlednom rade znepokojivé. Kartami zamieša aj strýko Petrovej milovanej lásky Gwen, ktorej smrť pred rokmi spôsobil práve Goblin.
S prižmúrenou mačkou 3*, ale v detailoch je to strašne prehnaný text: opitý chlap príde domov a prvé, čo mu napadne, je vypichnúť domácemu kocúrovi oko. To ako vážne? Prečo? Čo ho k tomu viedlo? Mal k tomu azda predispozície? Ak áno, aké a prečo nám o nich Poe nič neprezradil? Ak nie, potom čo sa stalo, že sa z neho behom hodiny stal násilnícky psychopat? V ďalšiu noc úbohého kocúra magor pre zmenu rovno obesí na strome. A to vám radšej ani nenapíšem, čo urobí s manželkou. Kebyže to autor vysvetlí duševnou poruchou, bolo by to super. Ale ja som tam nič také nezaznamenal (čo neznamená, že to v texte medzi náznakmi prítomné nebolo). O tretiu hviezdu sa postarala obskúrna finálna pointa s "usvedčením", inak by to bolo ledva za 2*. Poviedka bola viackrát sfilmovaná, napr. vo filmoch dua Argento/Romero Dve diabolské oči (1990) a vo Fulciho Černé kočce (1981), prípadne čiastočne v seriáli Pád domu Usherovského od Mikea Flanagana (2023).
Možno Brian Evenson mohol viac zatlačiť na hororovú strunu, ale i tak výborná poviedka o nudnom Američanovi, ktorý svoju dovolenku každý rok trávil tak, že doma pozeral televízor a jeho najväčším luxusom bolo, že nefajčil vonku, ale v byte. Teraz sa mu však (ani sám poriadne nevedel ako) podarilo splašiť ženskú spoločnosť a tá ho prehovorila na dovolenku v Európe. Dostanú sa do zvláštneho rekreačného komplexu a tam... Brianovi Evensonovi sa podarilo výborne vystihnúť mrazivú, znepokojujúcu atmosféru dovolenkového letoviska, kde síce svieti slnko a všetko je na prvý pohľad zdá sa v najlepšom poriadku, ale pod povrchom drieme temné zlo, ktoré len čaká na svoju prvú príležitosť. Je vám jasné, že je tu niečo strašne zle, ale neviete, čo presne. Každopádne, ani po viacerých prečítaniach som nepochopil, či bol ironický zámer vykresliť hrdinu tak hlúpo a spiatočníčky (nescestovaný človek, ktorý nikdy nikde nebol a Európu považuje za koniec sveta, kde žijú skôr zvieratá z 18. storočia, než civilizovaní ľudia 21. storočia), alebo to nedajbože Evenson myslel vážne. Ale asi je to jedno, Európan si názor urobí.
