yerry
komentáře u částí děl
Pomerne dobre popísaný priebeh a následky atómovej vojny. Sú tam všetky klišé, ktorými sa v čase studenej vojny strašilo. Keďže autor je Američan, samozrejme prvé rakety leteli z východu. Príbeh je dosť odosobnený a v tom je jeho prednosť. Zaujímavosťou sú dva možné konce, napriek tomu, že autor v SF nebol prvý, ktorý použil takýto scenár. Skôr takýto spôsob zakončenia použil už napríklad Heinlein vo svojom románe Podkayna z Marsu.
Spočiatku som sa veľmi nechytal. Zhruba tak od druhej tretiny však začala poviedka naberať grády. V skratke: Reportér snažiaci sa napísať reportáž, nakráča doprostred stretu xenoarcheologického týmu s miestnymi obyvateľmi planéty. Vtip je v tom, že právo na planétu má ten, kto ju prvý osídli. Boli to naozaj súčasní vládcovia tejto planéty? Neboli to náhodou tie malé, naivné, detské bytosti? A vôbec, nebolo to nakoniec všetko inak? Viď názov. I keď miesto tých kráľov by sa hádam viac hodili princezné…
Až na ten úvod, veľmi dobrý text…
Jedna z tých subjektívne slabších poviedok tohoto autora. Príbeh je o dvoch mužoch. Jeden z nich prebudí u mimozemskej rasy umelecký cit. Časť poviedky sa dá chápať veľmi dobre a časť sa mi zdá dosť zmätočná…
Takéto poviedky z eóny vekov vzdialenej budúcnosti, kde ľudia sú už len akési entity nehumanoidného typu, vďaka psychickým a fyzickým danostiam voľne si putujúce vesmírnou sieťou, ma veľmi neberú. Do určitej miery to mohlo byť svojho času aj zaujímavé, napriek občasným kolíziám s názormi autorky.
Poviedka odohrávajúca sa kdesi v Latinskej Amerike, s indiánom ako ústrednou postavou a s poriadnym filozofickým presahom. Kvalitná zmes toho najlepšieho z fantasy, magického realizmu a novej vlny. Shepard tieto poviedky z juhoamerického prostredia sakra dobre vie podať…
Zaujímavo poňatá poviedka o Marse, v ktorej sa prelínajú dve reality. Prístroje ukazujú jedno a človek vidí, vníma a cíti čosi iné, krajšie, odlišné od všeobecne prijatej reality. Skrátka nachádzaš sa v úplne inom prostredí, ako by tu objektívne malo byť, a to aj v čase, keď prístroje ukazujú, že si už mŕtvy…
Ak sa ti snívajú reklamy na existujúce komerčné produkty, nemusí to byť ešte nič mimoriadne. Trochu nezvyčajné to začne byť, ak tie snové produkty vôbec neexistujú a popritom sa o nich sníva viacerým ľuďom. Ešte nezvyčajnejšie to začne byť, ak sa začnú zhmotňovať. Už úplné terno je súlož s top filmovou hviezdou, nadržaným dievčaťom alebo nie?
Úsmevná satira síce s trochu predvídateľnou pointou, ale za to takmer bez chyby. Na príbeh sa dá nazerať viacerými spôsobmi…
Poviedka nie je síce originálna ohľadom brán do iných svetov, autor však túto tému uchopil z trochu iného uhla pohľadu. Otázkou na počiatku je absencia brány na Zemi a ešte na jednej planéte obývanej čiastočne humanoidným typom napriek tomu, že tých brán sa vo vesmíre nachádza neúrekom. Očividne tak nadviazal na románovú ságu Morgain od C. J. Cherryh.
Text s čiastočne kriminálnou zápletkou nebol zlý, ale mierne naťahovaný a svojou dĺžkou trochu ubíjajúci…
Scifi časovka s takmer biblickým odkazom. Textu nechýbala imaginácia. I keď som zopár podobne ladených poviedok už čítal (časové rozpätie deja eóny rokov, v tomto prípade len milióny), tie však boli omnoho novšieho dáta, tento žánrovo prototypový kus bol viac než dobrý a to aj z dôvodu, že autor zvolil včas koniec a nechýbala mu pointa…
Poviedka vyšla aj v antológii "Alien Sex" pod názvom "Válečná nevěsta".
Vyspelejšia rasa z vesmíru si ochočí američanov. „Najlepšie“ z ochočených sa majú prostitúti. Či je to nejaká výhra je otázne. Autor tu amíkom v scifi kabáte predkladá to, čo zasiali v reále. Krátke a veľmi dobré…
Paranoický pohľad človeka na vyspelejšiu rasu, ktorá síce nepraktikuje násilie ale postupne obsadzuje rôzne kľúčové miesta v ľudskej hierarchii. Tí vyspelejší ľudia žijú na jednom tichomorskom ostrove v utajení, maskovaní a pod zemou. Raz nás nahradia. Hlavný protagonista príbehu na ich ostrove havaruje, stretne sa s nimi a dostane strach. Domnieva sa, že najlepšie, čo môžu ľudia urobiť, je hodiť na ich ostrov atomovku…
Text je typickým produktom svojej doby a príliš ma nezaujal…
Kratučká šialená poviedka o tom ako sa ľudia na všetko vykašľali a dobrovolne si to nakráčali do mora :) Tie hviezdy sú za tú bizardnú šialenosť v minimalistickom textovom kontexte…
Vynikajúco napísaný scifi western o jednom postaršom zranenom chlapíkovi, ktorý sa musí postaviť celej bande a ešte niečomu oveľa silnejšiemu, temnému a neznámemu, aby zachránil krásku v podivnej priliehavej kombinéze, ktorá sa chystá rodiť. Jeho výhodou je len najmodernejší Magnum v dobe, kedy colty nemali presnosť zásahu ani 200 metrov a ich prieraznosť nebola dosť účinná…
Klasika presne aká má byť. Nič ťažké na premýšľanie (najťažší je tam ten Magnum). Poviedku i keď zaberá viac ako polovicu knižky, som zhltol, ani neviem ako…
Sláva, ďalšia žánrovo správne radená poviedka tejto antológie, a aj táto je z prostredia Bratislavy.
Úvod poviedky ako aj jej samotné podanie sa mi zdali byť trochu naivné. Autorka tu má ešte nevypísaný štýl. Postupne však tempo príbehu začína naberať na obrátkach a fakt som sa začítal. Príbeh ma zaujal.
Napriek tomu, že autorka podáva jednotlivé fragmenty príbehu dosť polopatysticky, samotný námet, jeho náboj a pútavosť sú viac než dobré. Sympatická (pre mňa) neštandardná dvojica: deklasovaný živel so sklonmi ku kriminálnemu konaniu a psychicky labilné dievčatko s nechceným darom v červenom kabátiku, naprávajú činy surovej reality tam, kde je zákon krátky…
Napriek nevypísanému autorkinmu štýlu poviedka zaujala, a hodnotím ju ako veľmi dobrú, nakoľko celkový dojem z nej prevážil nad nedostatkami…
Priemerná časovková slovanská fantasy s niekoľkými zaškobrtnutiami. To, že som ani v tejto poviedke nenašiel urban fantasy motív už akosi prehliadam, ale tie prešľapy hlavne ohľadom slovanskej mytológie mi trochu klali oči.
Ak som to správne pochopil, Chors je v autorovom podaní ženska bohyňa vyžadujúca ľudské obete. Trochu úsmevné je je aj to, ak sa slovanský pohan zo 6. či 7. storočia pýta na „leto pána“ (keď zisťuje, že sa nenachádza vo svojej dobe) a vie si to nakoniec vyrátať podľa dnešného kalendára :) Koniec bol predvídateľný a akýsi nedotiahnutý…
Celkovo poviedka nebola zlá. Autor by ale asi urobil dobre, ak by si doštudoval fakty zo slovanskej mytológie a trochu na nej ešte popracoval…
Ďalšia poviedka tejto antológie, na ktorú sa štítok urban fantasy v žiadnom prípade nedá napasovať. Autor začína citátom Fromma, ktorý sem akosi nepasuje, malebným opisom ostrova neďaleko Aljašky akoby skopírovaného z Wikipédie a klincuje to trochu škrípajúcim príbehom. Je očividne vášnivým čitateľom Dänikena a Zachariu Sitchina. Anunnaki tu síce neprileteli, zato odkaz na nich je zrejmý…
Emzáci kedysi dávno v tomto prípade použili svoje bioinžinierske znalosti na pôvodného obyvateľa Zeme, ktorým bol Sasquatch, tvor skôr známy z amerického hororového prostredia, aby tak vznikol homo sapiens. Posledný z týchto Sasquatchov sa nachádza aj v poviedke. Mimo iného je príbeh aj o dvoch dosť neschopných indiánskych lovcoch. Koniec poviedky som však akosi tiež nepobral.
S prižmúrenými očami hodnotím ako slabší priemer, a to len za to, že som sa asi docela dobre vyspal…
Trochu dlhšia ale čistokrvná, plnohodnotná a pravdepodobne aj ťažisková urban fantasy poviedka tejto antológie z prostredia Bratislavy.
Napíšem to asi takto: Ak by som mal tak 12–16 rokov, patril medzi tú krajšiu polovičku ľudstva a hltal fantasy ságy o upíroch s uhrančivým pohľadom, asi by nemala táto poviedka chybu a pravdepodobne by počet hviezd nestačil. (Našťastie v tomto prípade sa nejedná práve o upírov.)
Nakoľko však už mám svoje roky, chlpaté nohy, opotrebovaný chrup a môj pohľad je trochu krátkozraký, svoje subjektívne hodnotenie musím podstatne redukovať. No, čítal som aj oveľa horšie kusy podobného razenia, aj keď to bolo už veľmi dávno a veľmi zriedka…
Vysavač na duchov a skvapalnenie ich energetického poľa by sa docela hodil. Škoda len toho, že niektoré tie astrálne entity sú poriadne beštie a nezaberá na nich ani tento vynález…
Neviem, čo má táto poviedka spoločné s urban fantasy, keď komorné prostredie a hororové prvky ju radia do trochu inej kategórie. Poviedka mala spád a celkom dobre bola aj písaná, ale originálna príliš nebola…
O Šutrokopovi v špajze alebo parodický príbeh o permoníkoch variacich Piko a o jednom ich neúspešnom našincovi, s prvkami politicko-sociálnej satiry, zasadený do slovenských dedinských reálií z čias „po Mečiarovi“.
Ako satira to nebolo zlé, ale ako urban fantasy to príliš nefunguje, nenahráva tomu ani to vidiecke prostredie…
Vo vesmíre sú prachy nanič. Hlavnou komoditou u vyspelejších rás ako tá naša, a to sú vo vesmíre takmer všetky, sú šťastie a emócie. Lovec zo Zeme zabezpečuje rovnovážny stav, aby tejto suroviny nevznikal niekde prílišný nadbytok a dorovnával nedostatok…
Pomerne jednoduchá zápletka je v tomto prípade obohatená o autorkin typický šťavnatý jazyk s drsnejšími synonimami ako je pre slovenčinu obvyklé. Veľmi dobrá poviedka, nič iné som od tejto autorky ani nečakal…