yerry
komentáře u částí děl
Príbehy s maliarom Lalom nepatrili u mňa medzi tie najobľúbenejšie ale záver tejto poviedky mal svoju silu, keďže tu Lalo preukázal svoje schopnosti znásobené schopnosťami dieťaťom búrky Gyskurasom po tom, čo sa rozhodla skoncovať s Asylom Bohyňa smrti Roxana. Záverečná poviedka má teda úctyhodnú úroveň…
Tentokrát priemerná poviedka z pera tohoto autora o tom, prečo je lepšie, ak tvoj priateľ príde o hlavu, spoliehať sa na vlastnými rukami vykopanú jamu pre jeho pozostatky…
Trošku obšľahnutá z gréckej mytológie ale vynikajúca poviedka, hádam to najlepšie z celého zväzku. Bývalý takmer Boh Harran tu príde o život. Do samotného Pekla sa ho podujmú vydať a priviesť k životu tri postavy a jeden pes. Tie postavy majú veľmi silné atribúty, keďže sa jedná o ilsižskú bohyňu vojny Siveni Šedookú, bývalé slabomyseľné dievča, v súčasnosti však bohyňa a sestra Siveni – Mriga a servis im, ako-inak zabezpečuje nekromantka Ischade. Obchod s Peklom však vždy niečo stojí a cena je v zásade tá najvyššia. Spoluvládkyňa Pekla nie je žiadne béčko… Jedno je však jasné. Čo je pochmúrnejšie od Pekla? Nie je to žiadny spoiler, no predsa mesto Asylum…
C. J. Cherryh patrí medzi moje top autorky a aj v tejto poviedke preukázala svoje kvality. Dávkuje tu tempo poviedky pozvoľna od začiatku až po záverečnú brutálnu bitku každého proti každému. Z úzadia za nitky ťahajú dve postavy ako vystrihnuté zo S-M porna. Na jednej strane je to sexy nekromatka a autorkin výtvor Ischade a jej náprotivkom samozrejme sexy Kráľovná smrti – čarodejnica z Nisibisi Roxana. Chudáci ich panáčikovia…
Autor prinášajúci do tejto poviedkovej ságy nový vietor tu opäť preukázal svoje kvality. Ani nie tak vetrom ale doslova uragánom je v tejto poviedke znovu sestranica rankanského miestodržiteľa Kadakhitisa princezná – bojovníčka a expert cez chladné zbrane Chenaya. V tomto príbehu svojím konaním riadne zamieša politickými kartami v Asylu, preukáže svoje schopnosti a vyhrotí situáciu voči okupantom s rybími očami. Akčné, čítavé, zaujímavé, veľmi dobré…
Molin Světlonoš je kňazom boha búrok a vojny Vashanku. Vashanka však už v tejto dimenzii neexistuje. Autorka v tejto poviedke opisuje jeho trampoty z toho vyplývajúce, pletichy s nekromantkou Ischade a problémy s dieťaťom, ktoré ovládol Molinovi neznámy boh. Zaujímavo a veľmi dobre podaný príbeh…
Ak by si sa chcel pozerať na túto poviedku dnešnými očami, veľmi by ťa asi nezaujala. Skús sa ale preniesť v čase do roku, kedy bola poviedka prvý krát zverejnená a jej malebnosť sa ti ukáže v celej svojej kráse. Kľudne sa posaď k elektrónkovému rádiu veľkosti menšej skrinky a ak si vyladíš patričnú stanicu z chrčiacich reprákov si môžeš vypočuť aktuálne správy o nástupe Hitlera k moci a Noci dlhých nožov v Nemecku alebo o tom, ako si Al Capone odpykáva už tretím rokom svoj trest v Alcatraze. Na domácej pôde práve v tomto čase uznalo Československo de iure Sovietsky Zväz a prezident T.G. Masaryk menoval v Lánoch 13. česko-slovenskú vládu.
Hlavný rozprávač v poviedke popisuje svoju cestu marťanskými planinami, ktoré nie sú až také pusté ako sa zdajú. Autor pripúšťa, že tamojšie bytosti môžu byť aj inteligentnejšie ako človek a že môžu rozmýšľať inak. Prínosom je aj tvrdenie, že nie všetky tvory musia byť tvorené na báze uhlíka, tie z bázy kremíka by konali asi inak a ich časové vnímanie by bolo tiež asi úplne iné. Ich spodobnenie v poviedke je dnes trochu úsmevné ale plne zapadá do kontextu doby.
Nechal som počas čítania popustiť uzdu fantázii a docela som sa odrelaxoval :)
O ideálnej planéte bez chorôb, škodcov, smrteľných vírusov a predátorov. Takmer o raji. Ako vo všetkom, aj v tejto rozprávke je háčik. Jeden predátor na planétu dorazil, a nebol to nik iný ako homo sapiens.
Samotný príbeh a odkaz z neho vyplývajúci nebol už ani v dobe zverejnenia poviedky najoriginálnejší, ale tvrdenie, že najnebezpečnejším predátorom vo vesmíre je človek, zostáva platné naďalej…
Táto poviedka mi veľmi nezapadá medzi tie ostatné Silverbergove. Takmer biblický príbeh o letcovi hasiacom požiare, pristátí mimozemšťanov a nenaplnenej láske k žene. Silverberg tu chcel niečo povedať, ale veľmi sa mu to tentokrát nepodarilo. Ak by bola poviedka čriepkom z nejakého cyklu, dávala by zmysel, samostatne však vyznieva dosť rozpačito. Nebolo jasné, čo za emzáci to vlastne pristáli…
Trochu podivná poviedka o africkom chlapcovi čo rád čítal „brakovú“ literatúru a ktorý sa rzhodol napísať vlastnú hru – román.
Dosť nejasný je kontext, do ktorého je príbeh vsadený. Nie je úplne jasné, či sa jedná o alternatívnu históriu resp. realitu alebo postapo. Nerozumiem, prečo bol tento text zaradený v tejto ročenke. Nejaké kvality určite má, ja som ich však nenašiel :(
Zaujímavá fantasy poviedka o jednom bojovníkovi a žene, ktorá menila veci na zlato. Nie nezaujímavý je fakt, že príbeh sa odohráva kdesi nad Dunajom. V príbehu sa snúbi rímska, grécka, pohanská mytológia s orientálnou. Poviedka takpovediac z prvého pohľadu (ich forma) má u mňa veľké +.
Nemôžeš si byť vôbec istý, čo je ešte skutočnosť. Možno vôbec neexistuješ, teda vo fyzickej forme. Možno len tvoje vedomie sníva svoj sen a impulzy tvojho vedomia, zavretého v nejakej fľaši, riadia kozmickú loď. A možno je aj to len sen a všetko je úplne inak. Taký matrix na kvadrát…
Úsmevná poviedka o zázraku, ktorý sa nikomu nehodil. Výstavba príbehu sa mi zdala byť povedomá. Niečo podobné doviedol tuším Silverberg alebo Ellison ad absurdum, len miesto dubu sa tam jednalo o čosi iné. Aha, áno. V tamtom sa jednalo o časovku…
Anti-military z blízkej budúcnosti s mystickými prvkami. Shepard je v uchopení tejto témy absolútne excelentný. Príbeh o americkom vojakovi zachraňujúcom svojimi „humanitárnymi“ zbraňami západnú demokraciu v jednom zo štátov latinskej Ameriky pred komunistickou hrozbou. Bravúrne opísaný rozklad jeho osobnosti a hodnôt vplyvom masakrovania miestnych obyvateľov, ozbrojených geríl a partizánov, masívnym používaním drog a z toho vyplývajúcich následných bludov. Zaujali ma tu tie „divoké deti“ z džungle.Jedná sa o detské ozbrojené gangy bezprízorných detí, ktorým nikto nič nedaruje a na oplátku, ony tiež nezostávajú nikomu nič dlžné.
Poviedka mi pripomenula podobnú pecku: Oči hyeny zo sveta Dilvermoon od Aldridgea. Na rozdieľ od personalizačnej cievky tu sú hlavným hýbateľom predovšetkým tie drogy a príbeh je vsadený do realistickejšieho rámca.
Výborný text, ktorému nemám čo vytknúť…
Autorkin (rádoby)kyberpunkový príspevok do sci-fi studnice načal tému kyber a punk tak trochu novovlnným štýlom a naviac genderovo pozitívne. Čo je asi tak to najoriginálnejšie (snáď podľa autorky) o inak už aj v dobe zverejnenia dosť prepratej téme transformácie osobnosti do počítačového kódu…
V dosť ďalekej budúcnosti to ľuďom natrú bytosti, ktoré si ich podrobia a urobia z nich otrokov. Ľudia z rôznych časových období, prevažne vydedenci, rôzni asociáli a vrahovia sú po patričnej psychickej úprave využívaní na kradnutie vzácnych artefaktov z minulosti, pričom sa majú vyhýbať časovým paradoxom. Poviedka je o žene, ktorá sa stala Jazdcom času na časových vlnách.
Poviedka je niečo medzi pulpovou scifi a regulérnou časovkou, obohatenou o dystopický aspekt, akciu a atmosféru, teda ľahšie čítanie. Mne sa páčila, a to dosť…
Zamrznutej planéte vládne bohyňa, ktorej časť bola niekedy ženou, ktorú opustil muž v kritickej situácii. Baladická fantasy s prvkami science fiction. Forma, typ a štýl textu mi nesedeli napriek tomu, že poviedka mala čosi do seba…
Ahdio nie je tým, kým sa zdá byť a dáma v závoji tiež. Alebo aj stará láska neumiera. Krása nie je všetko. Oplatí sa ju vymeniť za naplnenie lásky?
U tohoto autora som zvyknutý na trochu akčnejšie texty. Akcia tu síce nechýbala, ale nebolo to ono. Inak docela dobré…
Táto poviedka sa nesie v duchu konfrontácie dvoch krásnych čarodejníc. Na jednej strane je to Kráľovná smrti, Nisibijská čarodejnica Roxana a na strane druhej pre zmenu výtvor autorky C. J. Cherryh nekromantka Ischade, predávajúca svoju kliatbu svojim milencom. Doposiaľ bola Roxana vykresľovaná ostatnými autormi veľmi negatívne. Janet Morris však svoju postavu nenechala na holičkách a umožnila jej prejaviť aj svoje city. Na prvý pohľad sa zdá byť príbeh trochu sladký, čo však nie je jednoznačné, ako nič v tejto ságe…
Pomerne dlhá poviedka až noveleta z 48 tisícročí vzdialenej dekadentnej budúcnosti. Teda je to science fiction ako remeň a ešte niečo viac. Kulisy príbehu sú zaujímavé ale to podstatné, čo je to vlastne ľudská existencia tu autor rozoberá z viacerých strán. Nedáva síce jasné odpovede, ale kladie zaujímavé otázky. Nie je vôbec isté, či tvoje vnímanie vlastného ja, je produktom prírodných javov, softvérového inžinierstva alebo Boha. Čo na tom záleží? Uvedomuješ sa predsa. Z tohoto pohľadu je nejaké druhové alebo rasové delenie viac ako podružná záležitosť. Si človek, stroj alebo kus kódu, záleží na tom?
Ďalšia poviedka v tejto antológii s presahom za hranice žánru a vynikajúca…