yerry
komentáře u částí děl
Hádam najlepšia poviedka z tejto poviedkovej zbierky. Autor tu predstaví ďalšie stvorenia slovanskej mytológie, v tomto prípade sú to rusalky a vládkyňa lesov a prírody Diva. Odohráva sa tu konflikt medzi nimi a mocenským rozpínaním počiatkov Veľkomoravskej ríše, teda už kresťanstvom ovplyvneným Mojmírom. Čierny Rogan, inak aj Mojmírov stúpenec, si tu bude musieť vybrať tú správnu stranu. Samozrejme si ju vyberie a ako v jednom z mála, ak nie jedinom jeho príbehu, konečný výsledok je dosť otázny…
Červenák ti predstaví v tejto poviedke ďalšiu slovanskú mytlogickú bytosť. Ak si doposiaľ nevedel, čím boli Bludičky tak vedz, že sú to duše žien a detí, ktoré umreli násilnou smrťou a vrahovia ich pochovali na neznámych miestach, bez patričného obradu. Obete lákajú svojim spevom. Čierny Rogan v tejto poviedke rieši za pomoci Goryvlada práve takýto prípad…
Dej v tejto novele sa opäť posunie od udalostí opísaných v Krvavom ohni o zopár rôčkov a ocitáš sa už v časoch Mojmíra, formovania Veľkomoravskej ríše a počiatkoch zavádzania kresťanstva. Pohanské kulty sú vytláčané na okraj, kde vzniká pretlak a následné vraždenie v tomto prípade medzi rodmi Vršovcov a šupinokožími draganmi. Niekdajšia Roganova milenka bohyňa Morena tu tentokrát nezohráva veľmi pozitívnu úlohu. Jej vyznavači tu totiž spôsobia apokalypsu lokálnych rozmerov. Mihne sa tu aj rozprávková bytosť Vták Ohnivák v dosť nepodarenej podobe…
Úroveň textu vzhľadom na posledný diel trilógie Čierny Rogan opätovne klesla. Podpísali sa na tom hlavne tie dialógy s kopou novotvarov a moderných nadávok, ktoré doslova trhali oči…
Je alebo nie je mŕtvy tvoj kamarát? Si mŕtvy ty sám, ani o tom nevieš? Posledná vynikajúca hra s osobitým videním reality od tohoto autora v tejto poviedkovej zbierke…
Chlapík so zranenou hlavou leží v posteli. Nepamätá si svoje meno. Nevie, čo sa mu stalo, alebo čo spáchal. Nič nie je jasné, žiadna osoba v tomto príbehu nie je na sto percent reálna. Jeho vnímanie reality sa mení po každom prebudení až do absurdity, kedy sa trojrozmerné vnímanie priestoru prelína s dvojrozmerným. Nič pre labilnejšie povahy…
Ako že to bolo na samom začiatku v úvodnej novele knižky? Že by sa autor podujal poodkryť náhľad jednej z realít?
Scifi podľa námetu textu z 19. storočia. Apokalyptický svet, kde žiadne žrádlo okrem mŕtvol neexistuje. Nehovor „akúkoľvek“, lebo „ONI“ to zoberú doslova…
Ďalšia poviedka, kde vnímanie reality môže byť rôzne odlišné. Samotný príbeh je o chlapíkovi, ktorý je podivne pripútaný k svojmu rodisku a autoritárskemu otcovi. Je v tom však niečo viac. Evenson ti to však nedáva na lopate ale musiš si s tým poradiť sám… (Toto by bolo snáď aj na diskusiu, ale nechcem vyzrádzať…)
Tak toto bola jednohubka v ktorej dĺžka textu bola na milimeter vyrátaná. Desivé na tomto texte nie je z hola nič, zato uletené to bolo dostatočne. Obyčajné tŕpnutie rúk, povedal by si :D
Opäť veľmi odlišné vnímanie reality ženou bez mena pripútanou remeňmi na lôžko možno nemocničné. Autor tu zapája do hry tvoju fantáziu, predstavy až po úplné vynulovanie…
Daj si nahrať tlkot srdca svojho ešte nenarodeného dieťaťa do útrob plyšového medvedíka, alebo radšej nie… Klasický hororový námet v modernom podaní s poriadnym double twistom v závere…
Paranoická smršť z jednej ťažobnej planéty. Úzkosť, des, prach, kyslík, prach, ostrý nôž, pár výstrelov a znovu prach. Čo s človekom narobí nedostatok kyslíku… Alebo je v tom čosi iné? To si už musíš zodpovedať sám…
Na príbehu muža tak trochu trpiaceho agorafóbiou a ženy tak trochu využívajúcej mužov, autor vystaval zaujímavý text v ktorom tak trochu od teba očakáva, že tvoje mozgové bunky budú spolupracovať, inak budeš dosť mimo v tom závere :)
Komu niet rady, tomu niet pomoci. Nie je dobré fixovať sa na osobu opačného pohlavia, ani ak si tak trochu submisívny…
Len taký nástrel, trochu som bol z neho mimo, do tejto poviedkovej zbierky však zapasoval, povedal by som ako guma na penis. V tomto prípade to však guma nebola. Aaaau…
V tejto poviedke autor dokazuje, že vnímanie reality môže byť u jednotlivca zásadne odlišné a vnímanie jeho reality mu už nikto nemôže zobrať… Moje podvedomie už plne spolupracuje s autorovým zámerom :D
O tom ako dosť drsná detská hra vyústi v ešte drsnejšiu odplatu v už zrelom veku protagonistov. Pri tejto poviedke ma už autor začínal dostávať úplne a knihu som až do konca neodložil…
Ak som v komentári k predchádzajúcej poviedke napísal, že pri ďalších podobných textoch asi zošaliem, to som ešte netušil, že nasleduje táto poviedka… Toto bol doslova osobný očistec. Kto nezažil, nepochopí… Keď ma svojho času komančovia držali 2×30 dní na samotke jedného nápravno výchovného ústavu, mal som podobné pocity. Mimochodom vieš prečo nie dlhšie? Mohol by si si na to zvyknúť, mohol by si si vytvoriť svoj imaginárny svet, a z vonkajšieho pohľadu sa scvoknúť. Tvoji väznitelia to vedia a preto na teba vyvíjajú psychický teror… a predovšetkým o tom je táto poviedka. Je o chlapíkovi, ktorý nevie, prečo ho zavreli. Je sám v cele, musí byť ticho, len so svojimi myšlienkami, bez akéhokoľvek kontaktu… nevie, kedy naňho príde rada, podvedomie pracuje a mozog sa bráni.
Veľmi klaustrofobické, depresívne a desivé v psychologickej rovine…
Text tejto poviedky niečo naznačuje. Nie je úplne jasné, či sa jedná o nadprirodzeno, vidinu, sen alebo či sa autor len tak hraje. Malý fragment ako od HPL síce niečo napovedá, ale ten je v poviedke len letmou zmienkou. Poviedka o dvoch honcoch akoby z čias divokého západu (časové upresnenenie a lokalizácia tu však absentujú) z ktorých jeden je zranený alebo zomiera. Nič tu však nie je isté, ani tie kone, na ktorých prišli a ani tá jaskyňa, alebo tá áno? Realita, fikcia, sen a vidiny sa tu prelínajú jedna radosť. Aj tento text spôsobuje skôr negatívne pocity. Nechápem, veľmi to nebolo podľa môjho gusta a už ma to ťahá k ďalšej poviedke. Je to akási neviditeľná sila, tam kdesi hlboko v mojom podvedomí. Ešte pár takýchto textov a zošaliem… :D