yerry
komentáře u částí děl
Spočiatku ma táto poviedka veľmi nezaujala. Vadil mi v dialógoch ten umelý východniarsky slang. Proti východniarskemu slangu nič nemám, ale v tomto prípade to bol nejaký podivný derivát :) Naviac ak tak rozprávajú angláni, je to trochu čudné :)
Samotný psychedelicko – schyzofrenický príbeh mal však kadenciu, ktorej prierazná účinnosť v pohode paralizovala všetky jeho formálne nedostatky. Vrelo odporúčam všetkým alkoholikom hlavne počas prepuknutia Deliria tremens :D
Tentokrát na asimovovskú tému. Na rozdieľ od strachu z robotov v jeho románoch, autorka tu opísala strach z umelej inteligencie. Téma je to zaujímavá a použité fakty tiež. Zbytočne mentorský vysvetľujúci spôsob podania je však na úkor príbehu samotného. Odsúva poviedku niekam do náučných vôd. Taktiež ten kalkul s globálnymi citmi je naivný. Podriaďuje sa rozvášnený dav nejakým citom? Dav je síce manipulovateľný ale nie od slepej nenávisti k láske. Použitý motív bol dobrý, chcelo by to však nejaký silnejší príbeh…
Síce nič nové pod slnkom ale poctivý klasický text z prostredia sibírskej tajgy na tému „yetti“ sa ráta…
Humorná fantasy či odľahčený horor? Nie je to jedno? Má to šťavu, grády, myšlienku, akurátnu dĺžku, a na nič sa to nehrá. Je to nášup vhodný na skrátenie si dlhej chvíle v polnočnú hodinu na celkom pustom nádraží :)
Na túto poviedku sedí definícia staršej fantastiky „príbeh s tajomstvom“ ako uliata. V dnešnom poňatí by to mohol byť ľahší horor, taká kingovčina na slovenský spôsob :) Príbeh z čias socíku autor pomaly graduje do trochu uponáhľaného záveru. Ako celok poviedka funguje príjemne i keď žiadne zimomriavky nespôsobuje ;)
Pôvodne som mal v úmysle hodnotiť nižšie. Predovšetkým za tie angažované klišéovité časti poviedky (Korektné a bezpečné v súčasnosti je okrem kopania do fašistov ((pod túto nálepku sa toho zmestí strašne veľa)) ešte tak do komančov ako reliktu minulosti. Už aj ten Fico pomaly vychádza z módy.) Myšlienka poviedky však nie je zlá, naopak. A konečné spracovanie tiež ujde…
Poetická fantasy poviedka o anti-hrdinovi so zmenenou identitou. Čajíčky začínajúcich autoriek síce nemusím. Toto ale nebol žiadny čajíček, ale kvalitný vyzretý Pu-Erh. Podobné pocity som mal pri čítaní Waltariho Sinuheta…
Táto novela bola určite zlatým klincom tejto poviedkovej zbierky (fragment jednej vety je zároveň aj názvom celej knižky). Vykreslená psychológia postáv tu bola zvládnutá na výbornú, do poslednej chvíle si nemôžeš byť istý, ako ten chlapec pripútaný policajnými klepetami o kovové zábradlie dopadne – a voda stúpa…
Už samotný námet príbehu, myšlienkové pochody zúčastnených, príčina a dôsledok, mali svoju silu. Preto som bol trochu zarazený, že autor sem zamontoval aj nadprirodzené prvky, ktoré považujem, za zbytočné. Akceptoval by som ich, ak by boli v nereálnej forme a nie takto natvrdo. Napriek tomu, nemám srdce ubrať čo i len jednu hviezdu…
Príbeh o bezpečnostnej poistke, ktorá má slúžiť ako konečné riešenie, ak sa všetko poserie, (a že sa tak určite stane, to ti už dostatočne vysvetlil vo svojich zákonoch pán Murphy) nie je asi príliš originálny. Neistota, napätie a riešenie logického rébusu mladým chlapcom v postkatastrofickom svete, kde zombie nahrádzajú ľudia, meniaci sa na beštie. Poviedka síce nebola zlá, ale podobný námet som už kedysi videl či čítal. Naviac trochu trpela aj absenciou logiky…
Psychologický horor o rozpadajúcom sa manželstve, s čiernou mágiou navyše. Poviedka je písaná z pohľadu muža, ktorý tu opisuje svoje pocity až po konečnú kvalitnú scénu. Celý čas som mal dojem, že ten dej je len výplod jeho mozgu. Fracassi to všetko zahaľuje do akéhosi oparu, v ktorom nič nie je jednoznačné…
Viac ako hororový námet (ten nebol nejako mimoriadny a naviac s nejasným koncom) ma tentokrát zaujal detailný opis psychických pochodov hlavnej postavy, ktorou bol psychopat vážiaci 120 kíl, so šedým zákalom a jednou nohou kratšou ;)
Možno trochu nadhodnocujem ale táto poviedka sa mi skutočne páčila. Vraždy nemluvniat sú pomerne silný námet, čerpaný z reálnych faktov. Bonusom naviac je však český preklad a následné spracovanie, ktoré naozaj stojí za to a zasluhuje si pochvalu…
Poviedka ktorú si budeš musieť trochu dotvoriť vo svojej fantázii. Miesto Matky Zeme resp. Lesa tu máš Pána Lesa, babičku ktorá ho uctieva a mladé dievča. Koniec mal byť klincom do rakvy ale tentokrát sa minul účinkom…
Už samotný námet tejto poviedky, v ktorej sa ušľachtilé kone zabíjajú na mäso má svoju silu a ak by to autor ponechal v tejto rovine, nemala by chybu. Bohužiaľ, text je roztrieštený zbytočnými mytologickými prvkami, ktoré sú však zahrané akosi do stratena. Na druhej strane, charaktery postáv sú tu opísané opäť veľmi dobre (toto bude asi hlavnou prednosťou autora). Ten koniec sa mi už zdal byť úplne zbytočný a zrazil dojem z prečítaného textu trochu smerom nadol…
Kingovčina ako vystrihnutá. Charaktery detských postáv vzhľadom na formát lit. útvaru vykreslené výborne. Viacero vlákien sa zbieha nakoniec v apokalyptickom závere, kedy ušetrený bude málokto. Peklo v bazéne v tejto poviedke nie je len metaforou. Pri tomto texte som už začínal prichádzať na chuť autorovmu štýlu aj napriek mierne absurdnému námetu…
Úvodná poviedka v štýle Weird sci-fi by sa hodila viac ako scenár k nejakému vizuálu, klipu resp. filmu. Pozvolné tempo a slušne prepracovaný charakter hlavnej postavy je plusom. Tie efektné deformácie tiež. Námet aj napriek dobrému spracovaniu ma však veľmi nezaujal…
Záverečná poviedka tejto poviedkovej zbierky mala úctyhodnú úroveň, rýchle tempo, akciu a Čierny Rogan s Goryvladom aj zdatného protivníka z temného spektra slovanského Navu, ktorého atribúty majú opačný charakter ako temnotu. Pozor Spoiler! Červenák má očividne rád Chuckyho, chcel by som vidieť toho novorodenca :)
Pôvodný komentár k slovenskému vydaniu (Krvavý oheň, biely oheň, Fantázia 1999/12) 25.02.2012 23:50
O čarodejovi, vyvolávačovi, Nestaši a poludnici – slnečnom démonovi, ktorý mimochodom vyrieši Nestašine nástupnícké práva. Príbeh nie je ani horší – ani lepší od ostatných Červenákových, ktoré som doposiaľ čítal. (***)
Komentár k vydaniu (Krvavý oheň, biely oheň, Artis Omnis 2011)
Vďaka prepracovanému textu a znalosti kontextu dvíham svoje hodnotenie (****)…
Pôvodný komentár k vydaniu v slovenčine (Mŕtvi striebro nepotrebujú, Fantázia 1997/02): 25.02.2012 23:45
Klasická fantasy ktorá síce neprináša nič nové ale písaná je dobre. Potešia slovanské názvy miest, mená hrdinov aj božstiev.
Opätovné prečítanie v slovenčine (Mŕtvi striebro nepotrebujú, Vojna s Besmi, Artis Omnis 2011):
Síce už so znalosťou kontextu napriek svojmu pôvodnému komentáru, jeho hodnotenie nemením. Zaujímavosťou je, že som tu narazil, teda nie ja ale Čierny Rogan s Goryvladom, na besa, s ktorým som sa ešte v slovanskej mytológii nestretol. A že je to kvalitne nechutný bes, buď si istý ;)
Korgoruša ako ďalšia mytologická bytosť nie je čiste démonickým stvorením a na človeka útočí len ojedinele. Ľudskú krv však potrebuje jej mláďa a to je prípad opísaný v tejto poviedke. Ten nápad s armádou mačiek, ktoré ovládala mal potenciál, ale autor ho plne nevyužil resp. trochu ho domrvil :(