yerry
komentáře u částí děl
Harran je felčiar vyrastajúci v chráme bohyne Siveny Šedookej a jej bývalý kňaz. Podujme sa ju opätovne vyvolať. Netuší však, čím všetkým bude musieť zaplatiť a čím v skutočnosti táto bohyňa už teraz je. Netuší ani, že spúšťa proces tvorby bohyne novej. Mriga, ktorú ako malé dievča zachránil nevyniká práve svojou krásou alebo rozumom, zato má od malička záľubu v nožoch. Pri procese vyvolávania sa nachádza takmer v epicentre diania a bohovia si ju všimli…
Autorka do sveta Asylu zavádza zabudnutých bohov a nových vytvára. Mágiou naplnený príbeh nebol zlý…
Maliar Lalo po hodovaní s bohmi v predchádzajúcom príbehu od tejto autorky získa ďalšiu schopnosť. Dokáže svojim výtvorom vdýchnuť život. Povzbudí to jeho domýšľavosť. Po hádke so svojou životnou družkou, v zajatí negatívnych emócií sa v krčme U oplzlého jednorožca rozhodne namaľovať na stenu atmosféru a ducha tohoto miesta. To je však chyba…
To, čo vzniká pod jeho rukami, predčí aj najčiernejšiu moru (v merítku tohoto sveta). Výjav ožije a vraždiaca beštia vystúpi zo steny…
Kvalitne napísaný text, ale napriek remeselnej zručnosti tomu ešte čosi chýbalo…
Do Asyla prichádza sestranica rankanského miestodržiteľa Kadakhitisa. Je ňou princezná Chenaya. Tá si nenecháva skákať po hlave. Črtá sa tu konflikt medzi ňou a najvyššou predstaviteľkou Beysibov Beysou. Očividne veľmi dobre ovláda chladné zbrane aj bojové umenia, takže v uličkách Asyla sa pohybuje docela v pohode. Cesty osudu ju zavedú ku Stínolezovi, ktorý sa už dlhšie neprejavil…
Nový autor píšuci príbeh z tohoto sveta prináša čiastočne nové postupy, nové postavy a zdá sa, že celkovo tento svet obohacuje. Zostáva len dúfať, že s princeznou Chenayou sa ešte stretneme…
Beysibovia, to je ten národ s rybími očami, ktorý prirazil k Asylu so svojou flotilou, sa začínajú čím viac správať ako okupanti. Vykonávajú verejné popravy za rôzne drobné či väčšie previnenia a rankanský palác majú už taktiež pod palcom. Obyvateľom Asylu sa to samozrejme nepáči. Začínajú vznikať krkolomné spojenectvá doposiaľ znesvárených strán v záujme revolúcie…
Je tu akcia aj politika. činnosťou prekypuje predovšetkým čarodejnica Roxana. Celkový dej sa teda posúva, je zaujímavý a dobre písaný, ale ničím mimoriadny…
Už trochu zastaralá a nevýrazná poviedka o chlapíkovi, ktorý sa mstí na druhom chlapíkovi, a pred smrťou mu prehráva nahrávky na LP platniach. Pomerne zatuchnutý text na záver antológie…
Jednohubka o tom ako sa môže uplatniť doktor po svetovej katastrofe. Je to kratučké, má to pointu, ale inak nič moc…
Trochu nepríjemná situácia, ak hneď po svadbe zistíš, že tvoja manželka prišla o panenstvo pred 300 rokmi a mala už 24 manželov. Čo na to povedia tvoji kamaráti?
Napriek svojmu pidirozsahu to malo svoje grády :)
O stroji na záchranu hudby pred blížiacim sa kolapsom civilizácie. Je to jednoduché – do jedného otvoru vhodíš partitúru významného skladateľa a z druhého otvoru ti vypadne zvieratko, vtáčik alebo chrobáčik…
…má to však poriadny hák. Po vypustení do volnej prírody si tieto zvieratká žijú vlastným životom a v rámci pudu sebazáchovy sa zvyčajne menia na veľmi životaschopné a morbídne tvory…
Text dosť cez čiaru aj na samotného Dicka…
Nachádzaš sa v dobe, kedy sa knihy vracajú k svojim koreňom. Ak si predstavíš pod koreňmi bežné papierové knihy, si na omyle. Písmo už totiž redukuje myšlienku. Tu zobrazujú obrazy vytvorené v mozgu, nie slová. Tak ako boli myslené v počiatkoch civilizácie napríklad v Egypte. Chybyčka sa však vlúdi aj v tomto prípade, hlavne ak je tvoja sprievodkyňa pekná a chce si „prečítať“ tvoje myšlienky.
Ak by bola poviedka trochu viac rozpracovaná, aj napriek svojmu veku, mohla stáť za to…
Trochu zvláštna, typicky ruská, politicky neangažovaná, poetická, trochu zádumčivá, fantaskná poviedka o mužovi, ktorý sa stal konvicou na čaj…
Tento text hraničiaci s magickým realizmom sa pomerne dosť líši od všetkých ostatných v tejto antológii. Trochu ma zaskočil a hodnotenie len odhadujem. Záleží od momentálnej nálady…
Máš tu dve navlas podobné dievčatká. Ktorá z nich je človek a ktorá android. Zápletka jednoduchá, koniec trochu mrazí. Bez toho konca by šlo hodnotenie ešte viac dolu…
Vlastniť ďalekohľad, ktorý vidí cez steny, nie je až tak úplne od veci. Problém môže nastať ak zistíš, že nie si jediný, kto sa díva…
Trochu uletená poviedka, má však atmosféru vystupňovanú v závere…
Svätá pravda – nie je dobré vyčnievať z davu, a to hlavne vtedy nie, ak si geniálne dieťa. Nie je to dobré pre teba ani pre tvoje okolie.
Bulyčov v poviedke nastolil citlivú tému. V rámci sovietskej kolektivisticky a rovnostársky orientovanej paranoidnej spoločnosti s pevne vyhradenými mantinelmi, dosť citlivú. Záver veľmi dobrý :)
Nie je od veci pomocou rybonukleovej kyseliny zdieľať vedomosti druhého človeka. Podujme sa na to jeden vedec, ktorý začne vraždiť vedecké kapacity a napokon aj kapacity z ostatných oborov. Doplatí však na svoje ego.
Poviedka veľmi jednoduchá, bez prekvapivejšej pointy…
Problémom pre ženu môže byť muž s končatinami a kĺbovým ústrojenstvom podobným pavúkovi. Nadôvažok ak je jeho koníčkom práve ich zbierka. To ale nie je všetko, lebo jedným z jeho najčerstvejších úlovkov môže byť samotná Arachné.
Poviedka je dobre vystavaná a nechýba jej dobrý takpovediac hororový záver…
Ľudia z roku 2155 podnikajú výlety do minulosti. Jeden manželský pár sa rozhodne pre rok 1938 v Mexiku. Chcú tam zostať. Hrôzy vojny v ich čase ich totiž nelákajú. Problémom zostáva, že spoločnosť poriadajúca tieto výlety to má dostatočne zabezpečené ohľadom tých, ktorí sa nechcú vrátiť.
Klasický text od Bradburyho. Prihadzujem hviezdu napriek tomu, že takýchto časoviek sú mraky, ale autor aspoň od nikoho neodpisoval…
Neveľmi vydarená poviedka o človeku, ktorý čaká na výbuch novy takmer v jej epicentre a v posledných chvíľach zisťuje fakty, ktoré mu už na nič nie sú. Text je pomerne dosť rozháraný…
Ľudstvo vymrelo. Dožíva len pár desiatok ľudí, ktorí sa už nemôžu rozmnožovať. Zostáva už len otázka: Kto bude následníkom človeka? Voľba padne na vydry. Hŕstka ľudí sa snaží zakódovať odkaz ľudstva do rôznych foriem, aby neohrozili vydrí vývoj predčasne. Napokon vydra vylezie z mora a posledný človek následne precitne zo svojho homocentrického blúznenia… Ironická klasika, takto má vyzerať poriadna SF…
Zaujímavá poviedka. Čakal som nejaký ideologický výplach. Našťastie, nestalo sa. Dokážeš si predstaviť trochu Levecrafta, trochu (už prekonanej) Hard SF a trochu SF sovietskej školy? Tento text je uvarený približne z týchto ingrediencií, navyše docela pútavo a dobre i keď s miernou dejovou nekonzistentnosťou…
Tak teda, obrovská rôsolovitá príšera, možno zabudnutý relikt praoceánu sa po eónoch vekov vynára na hladinu, následne si berie všetko, čo je v jej dosahu. Hlavne vedomie…