yerry
komentáře u částí děl
Pulp ako vyšitý. Najklasickejšia klasika. Dvaja podivínski mladíci zostroja stroj času. Jeden z nich sa rozhodne podniknúť cestu do praveku, obzrieť si dinosaurov. Ak si myslíš, že tí vyhynuli vďaka nejakej prírodnej katastrofe, si na omyle. Táto poviedka ti to osvetlí. Áno, budú aj emzáci, tu vzhľadovo veľmi kreatívni :) Klasický záver typu K.O. samozrejme nesmie chýbať…
Krátky text o tom, že systém je entita sama o sebe. Nemal by sa miasť tým, že by ľudí považoval za individuality. Je to jednoduché. Systém by mal byť predovšetkým efektívny bez ohľadu na človeka. Smutné ale pravdivé. Toť vsjo…
Po nukleárnej vojne vyjde po dlhom čase spoza smogom zahalenej oblohy slnko. Kontúry pozostatkov vecí sú tým pádom ostrejšie. A deti si kladú otázku, čí potomkovia vlastne sú, ak ich rodičia nemôžu plodiť deti? Atmosférický text, ktorý ma žiaľ nezaujal…
Poviedka o tom, že pravda môže byť nebezpečná a lož niekedy veľmi potrebná i keď sa to na prvý pohľad nezdá. Vedátor sa tu rozhodol použiť práškovacie lietadlo na poprášenie mesta drogou pravdy. Klasika…
Ďalšia ekologická SF poviedka v tejto antológii. Tentoraz o tom, ako je finančne výhodnejšie prispôsobiť človeka a prírodu znečistenému prostrediu. Napokon čím viac škodlivín, tým lepšie. Príroda a človek sa nakoniec vždy dokážu adaptovať…
Poviedka mohla byť oveľa lepšia, úvod mal veľmi dobrý potenciál, ak by autor do sveta v nej dosadil nejaký príbeh. Nestalo sa. Skĺzla tak napokon do (nie najhoršej) politickej agitky…
Aj keď podľa úvodu poviedky je táto plagiát a autorom pôvodného nápadu bol údajne L. Sprague de Camp v románe "Aby na Zemi nepadlo temno", poviedka bola tak uletená, že nemala chybu. Putovanie naprieč časom sa niekedy nevypláca, ak chceš meniť minulosť. **TOP!**
Spraví to puf a si fuč :) Vtipná, jednoduchá, priamočiara, sarkazmom nabitá poviedka...
Dialektickým materializmom podfarbená poviedka o tom, ako človek porozumel zvieracej reči a aký vplyv to na neho malo. V úvahách protagonistov samozrejme nemohol chýbať povinný odkaz, v tomto prípade ním bol Engels...
Ďalší experiment v tejto antológii. Popis javu formou útržkov z novín a časopisov. Subjektívne totálna blbosť, prípadne až príliš preintelektualizovaný text na moje mozgové bunky fungoval ako brzdiaca zmes...
Pokus o reklamáciu výrobku jednej bionickej firmy nemusí byť vždy úspešný, napriek tomu, že výrobca je socialistický podnik :) Humorná poviedka z čias, kedy nič nebolo nemožné a pohľady tých hore sa s nádejou obracali k východu...
Píše sa rok 3000 a ľuďom ihneď po narodení implantujú PI - elektronický mozog. Ten rozmýšľa za teba. Šanca dopracovať sa k obyčajným ľudským vlastnostiam ako trebárs snenie, či zvedavosť, je minimálna až žiadna... Svet nemá chybu, je bez vojen, pod jednou centralizovanou vládou, ľudia majú čo jesť (práškovú stravu) a sú ŠŤASTNÍ. POZOR, ŠŤASTIE DEFINUJE PI...
Na poviedke je vidieť zub času, napriek tomu jej distopický obsah sa mi páčil...
Skôr autorkina intelektuálna abstraktná (z môjho pohľadu) úvaha o komunikácii a umení ako forme komunikácie. Svoj jazyk môžu mať okrem človeka aj iné živočíchy, dokonca aj tie z nášho pohľadu neživé, ako napríklad skaly...
Na autorku nezvyčajne metafyzický text...
Pár čerstvých absolventov podniká výlet na Krym. Stretnú starca, ktorý im rozpráva príbeh z roku 1914, ako inak. Neskôr za Lenina a Stalina už boli ľudia uvedomelejší :) Nič fantastické sa neudeje, až na starcovo rozprávanie o tom, ako vraj spadlo vajce z neba so zaujímavým obsahom :)
Ocitáš sa v koži dvoch kačiek, teda kačky a káčera. V ľudskej technokratickej civilizácii už niet pre nich miesta. Viac bájka ako fantastika, s tým rozdielom, že bájky väčšinou končia dobre...
Lem si tu formou fiktívnej recenzie podáva kapitalizmus a konzumný spôsob života. Odhliadnuc od faktu, že podobné texty sa svojho času vyskytovali hojne, tento bol docela trefný a vôbec nemíňa hlavičku klinca...
Experimentálny text až antitext vo forme slovníka. S podobnými textami som sa vo svojej dobe stretával pomerne často na undergroundovej a punkovej scéne. Ako som však písal už dávnejšie, texty, v ktorých je forma nadradená obsahu, mi nesedia, aspoň teda nie za triezva :D
Klaustrofobická poviedka o dome a jeho obyvateľoch, ktorí nikdy nevychádzajú von. Vynikajúci príbeh s hororovým nádychom. Áno, podobných poviedok je viac, ale táto je jeden z prototypov...
Ak si na planéte trochu inej ako tá naša, zožerie ťa obrovský vták aj s celým tvojim autom a zlyhajú ti všetky systémy, zostane ti jediná možnosť. Počkať až vták skape, rozloží sa a ty vyjdeš zo zotletých pozostatkov zdochliny. Dovtedy musíš čakať... Aj dnes sa ešte píšu onakvejšie blbosti, takže toto nebolo až také hrozné...
Transgalaktická diaľnica cez našu slnečnú sústavu a naše slnko ako benzínová pumpa. Čo z toho asi tak môže vzniknúť? Jeho kratšia životnosť predsa. Ak ti to docvakne, môžeš ufáka uplatiť v hospode trebárs plzenskou dvanástkou...