yerry
komentáře u částí děl
Protivojnová poviedka odetá do SF akých bolo svojho času mraky. Pravdepodobne povinný text v antológii.
Eko scifi o tom, ako nás mimozemšťania pozorujú zo smetiska a z jeho fragmentov si o nás vytvárajú mienku...
Masky na rukách alebo ako vybabrať so svojim vyšetrovateľom. Poviedka s podtextom poplatným dobe...
Hrdinom Diany Paxon v tejto sérii je už tradične maliar Lalo s magickým darom schopnosti namaľovať dušu človeka. Tentoraz sa pozrie do zrkadla sám na seba… Magický príbeh v ktorom o bohov nie je núdza a v ktorom Lalo uzrie úplne iný svet.
Tradičná fantasy v tradičnej kvalite…
Únosy detí nie sú v Asyle nič mimoriadne. V tomto prípade sa vec skomplikuje tým, že unesené dieťa je rodinne spriaznené s cirdoňanským vodcom karavány Samlorom. Ten sa ho vydá vyrvať zo spárov prišelcov z mora. Títo nezvaní návštevníci s rybími očami a v pestrých šatách v Asyle miešajú karty čím ďalej viac.
Obsahovo aj úrovňou priemerný príbeh v ktorom akčná zložka hraje prím…
V Asyle ktosi vraždí. Na tom by ale nebolo nič nezvyčajné, keby nebol pri týchto zločinoch použitý hadí jed morského národa, ktorého flotila kotví v prístave a ktorý v Asyle mieša karty čím ďalej viac. Bojovníčka Cythen sa chce pomstiť a namieri si to práve k týmto prišelcom. Efektný je jej následný súboj s Harka Bey, čo je jedna z bojovníčok morského národa. Pripadala mi ako predobraz Eriksonových Forkrul Assail.
Veľmi dobrý príbeh, veľmi dobre podaný, v ktorom nechýbala akcia a tak trochu ani detektívna zápletka…
Poviedka mi pripadala ako predohra pred ďalšou eskaláciou násilia. Hlavným aktérom je v nej Jubal, ktorý obnovuje svoje sily, a keďže Pastorci slabnú čím ďalej viac, Tempusov návrat je v nedohľadne, podniká politické zákulisné kroky k rozviazaniu spojeneckej zmluvy s nimi.
Pravdepodobne dôležitý ale nie veľmi dejový text…
Po tom, čo Tempus odtiahol na sever s elitou Pastorkov – božích bojovníkov bez Boha, tí čo zostali v Asyle už nie sú tými, čo bývali. Pre zmenu je zasa na nich poriadaný hon zo strany bandy žobrákov. Sú preto nútení uzavrieť dohodu o spolupráci so svojimi napriateľmi Jubalovými železnými maskami. V tejto situácii prichádza na scénu hlavná aktérka nekromantka Ischade a spolu s jedným Pastorkom sa vydáva zachrániť iného umučeného Pastorka. Valking Dead finále je zdrvujúce, keď Ischade ukáže svoje schopnosti…
Netypický text od C. J. Cherryh v klasických tónoch, napriek tomu dobrý…
Rankanský hromovládny boh Vashanka je mŕtvy, aspoň pre túto dimenziu. V Asyle sa niečo tuší, ale nikto to nemôže potvrdiť. Vashanka sa už skrátka neprejavuje. Žoldnier Tempus napriek tomu nestráca svoju nesmrteľnosť, keďže Vashanka ho len využil ale inak za ním stojí čosi ešte väčšie. Veď je zároveň Tálésom a volajú ho aj Hádankár.
Nisibijská čarodejnica Roxana to vie a snaží sa ho vylákať na sever, kde vládnu iné sily. Využije na to ľudí z jeho okolia a dvoch Pastorkov – Svätých bojovníkov. Zakladá sa tu palivo na dobrý duel. Neprejavujú sa ani zvláštni cudzinci, ktorí priplávali na svojej flotile ľodí. Ich úmysly sú nejasné…
Klasická fantasy v ktorej sa rozbieha ďalší level. Nechýba akcia a zopár drsnejších obrazov. Inak je to taký štandard.
Po poslednej poviedke hádam stačí už len zavesiť zvonec a príbehov z tohoto sveta by mohol byť koniec. V tomto doslove, presnejšie by hádam malo byť epilógu, samotný Robert Asprin však má iný názor. K Asylu a nielen k tomuto mestu sa niečo blíži, niečo nové ale zároveň aj veľmi staré. Veď napokon zostávajú ešte tri celé zväzky z tohoto sveta…
Poviedky Andrewa Offutta v tejto sérii sú minimálne nadštandardné. Táto nie je výnimkou. Ústrednou postavou tohoto príbehu je Stínolez. Charakter tejto postavy zaznamenáva rapídny progres. Vybral si ho totiž celý ilsižský panteón bohov. Najvyšší Ils, patrón zlodejov Shalpa a zahľadela sa doňho aj bohyňa bez tváre alebo s tvárou akoukoľvek, bohyňa lásky, krásy a plodnosti Eshi. V tejto záverečnej poviedke tohoto zväzku ho postavia proti nikomu menšiemu ako samotnému rankanskému hromovládnemu bohovi Vashankovi.
Autor tu síce v závere vnáša aj scifi prvky ale úroveň poviedky zachováva na veľmi dobrej úrovni…
V tejto poviedke hrozí Asylu nebezpečenstvo zo strany jedného arcimága, ktorý nie je ani živý ani mŕtvy. Toho do tohoto stavu uviedla Cime, ktorá vraždí na milostnom lôžku predovšetkým čarodejníkov. Je totiž prekliata. Nechcem tu spoilerovať, tak len dodám, že je v určitom vzťahu s Tempusom. Do Cime sa zahľadí aj krčmár Bezpalec, ktorý taktiež nie je tým, za koho sa vydáva. V poviedke zohrá určitú úlohu aj sám Tempus a jeden z jeho mladých pastorkov. Mihne sa tu aj Stínolez.
Štandardná fantasy klasika ktorá svojim podaním ničím neprekvapí…
Nie je oceľ ako oceľ. Tá z tej pravej suroviny obohatená o svoju kúzelnú moc láme tú obyčajnú ako špáratká. Kto má meče ukuté z tej pravej ocele víťazí. Treba už len nájsť tú surovinu (čo sa aj stalo) a následne použiť výrobný postup, ktorý bol naposledy aplikovaný pred 500 rokmi, a tu je problém, lebo používa sa aj mágia…
V minulej časti tohoto príbehu bolo zopár vecí v starom písme rozlúštených, táto časť je však príjemne akčná a autorka ju podala aj zaujímavejšie. Teda budú tie meče? Poviem to asi takto… :D
Maliar známy z predchádzajúcej poviedky Diany Paxon, ktorý bol obdarovaný zvláštnym kúzlom, ktoré spôsobovalo, že nedokázal maľovať portréty bez viditeľných charakterových vlastností danej osoby dostane zvláštnu zákazku. Čo spôsobí, že bude musieť bojovať o holý život. Stratí alebo zachová si svoju tvár aj na prahu hroziacej smrti?
Pomalší rozbeh s následným akčným štartom. Tentoraz veľmi dobré…
Povětroň je švrť v Asylu, kde by si sa nechcel ocitnúť sám v noci. Je to aj miesto, kde sa odohráva príbeh známej súrodeneckej dvojice, ktorá patrila medzi ľudí porazeného otrokára a bývalého gladiátora Jubala a jednej novej postavy. Momentálne tu prebieha hon na nich zo strany Tempusových Sirotkov.
C. J. Cherryh píše poviedky z tohoto sveta nezvyklo hutne, akčne s rýchlo plynúcim dejom. Tento kúsok nie je výnimkou.
Ak sa Janet Morris v poslednej poviedke predchádzajúceho zväzku rozhodla vykonať koniec hry, autor antológie Robert Asprin je očividne inej mienky. Už prakticky mŕtveho otrokára a bývalého gladiátora Jubala so šípmi rozstrieľanými kolenami vracia do hry. Zachránil ho totiž jediný jeho spoľahlivý človek – pobočník. Celá táto poviedka je o jeho bolesti, sile a vôli. Jubala tu vidíš nielen ako záporáka, ale hlavne ako človeka so všetkými jeho kladmi a zápormi.
Na úvod veľmi dobrá a pútavá poviedka.
Spoluautorka antológie sa tu zamýšľa nad niektorými nejasnosťami, nepresnosťami a nelogickosťami Asyla…
V poviedke je poodhalená minulosť takmer nesmrteľného ďasa Tempusa. Samozrejme nie je tým, čím sa zdá byť. Rany po vivisektorových sadistických pokusoch sú už zhojené. Otvára sa však rana nová. Na scénu prichádza mladý Pastorek, ktorý zasvätil svoj život bohu so svojim žoldnierskym rádom, ktorý Tempusa miluje…
Tak trochu melodramatický text o láske medzi mužmi ;) Okrem toho to tu vyzerá, ako keby sa Janet Morris rozhodla ukončiť celú túto sériu a pouzatvárala takmer všetky otvorené linky…
Azyuna je mladé dievča – otrokyňa, ktorá má byť pri každoročnom obrade ponúknutá Vashankovi, Rankanskému bohovi, Hromovládcovi a patrónovi dobyvatelských armád Ranke, aby s ňou súložil. V prípade, že po akte otehotnie a zostane nažive, získa slobodu a možno aj moc. Vtip je v tom, že Vashanka si žiada desať ľudských obetí a v hre sú aj politické ambície a žiarlivosť. Všestravujúci oheň bude blčať a Azyuna to nebude mať vôbec ľahké…
Klasický fantasy text a klasické hodnotenie…
Dostať dar od čarodejníka ako maliar v poviedke a zužitkovať ho nemusí byť tá najlepšia vec. Tvoje obrazy môžu byť až tak vynikajúce, že dokážeš vystihnúť dušu toho, kto sa na portréte nachádza. Svojim zjavom krásny(a) ako jednorožec totiž zvyčajne býva vo svojom vnútri obyčajný nosorožec … a naopak…
Nie veľmi originálny námet poviedky…