yerry
komentáře u částí děl
O cestovateľoch v kvapke vody, ktorí sa potrebujú dostať na Orbitu. Štandardná jednohubka.
Autor tu trochu pritvrdil. Zobudenie z hybernačného spánku nebolo najoptimistickejšie. Zem postihla globálna katastrofa. Zostáva len na navrátilcoch s kozmu, aby ju opäť zaľudnili. Napomôcť by tomu mohli nanostroje a zbaviť Zem mrakov svinstva zabudnutá nukleárna raketa. Ak sa všetko podarí, to ešte neznamená, že je to dobre. Drsná a veľmi dobrá poviedka…
Hviezdne lety, hybernácia, Oni a život sa s nikým nehrá. On a ona, ako inak. Napokon všetko zle, alebo žeby nie? Spaceopera líznutá virtuálnou realitou. Určená tým mladším. Dobre sa to číta. S nostalgiou veľmi dobré…
I.
Pekný až lyrický príbeh. Čo sa stane, ak sa dve bytosti na rozhraní medzi životom a smrťou, z rôznych kútov vesmíru, tam niekde… stretnú? Je to skutočnosť alebo len sen? Príbeh som začínal čítať s dosť veľkou skepsou, vtiahol ma však do deja a už nepustil, Je prvým z prostredia o Letnej planéte, teda akéhosi cyklu voľne nadväzujúcich noveliet uverejnených v ďalších číslach Fantázie.
II.
Čítal som to už pred niekoľkými rokmi vo Fantázii a zopakoval som si to znovu v knižnej podobe. Na svojom hodnotení by som nič nemenil len dodám, ak máš …násť rokov, bude sa ti to určite páčiť.
Tu som asi moc dobre nepochopil, čo chcel autor týmto textom povedať. Duša v plechovom výtvore?
Najskôr som si myslel, že text sa zaradí do dlhého radu tých, čo deklarujú svoj odmietavý postoj k jednej slovenskej parlamentnej strane, ktorá zasa deklaruje svoj odmietavý postoj k parlamentnému systému. Áno, je jasné, že chlapcom s vyholenými hlavami v zelených tričkách sa text určite páčiť nebude. Ale text mal drajv a pointa bola pomerne nečakaná, pôsobiaca ako úder bejzbalovou pálkou priamo na temeno tvojej hlavy. Dystopia made in Slovakia.
Vulgarizmy v dialógoch, dialógy samotné, konanie postáv, irónia, cinizmus a čierny humor nevyznievajú vôbec umelo a samoúčelne. Naopak, až priveľmi realisticky, aj keď s riadnou dávkou nadsádzky…
Originálny námet o odtieni farby, ktorá uvoľňuje endorfíny. Nechýba ani akčná zložka príbehu a sympaticky cinické postavy. Poviedka sa veľmi dobre čítala…
Čo tie autorky majú s tými vodníkmi? Toto je už tretia zamokrená poviedka v tomto ročníku Fantázie. Štylisticky to docela ušlo, ale logika a podanie príbehu viazli ako fras. Ako rozprávka to bolo uchádzajúce, ako fantasy slabé … a vodníkov nemusím. Dúfam, že tu po upíroch a vlkodlakoch nenastáva nejaká nová vlna vodníckych romancí. Dievčence dávajte si teda pozor od koho dostávate pusu a bacha na pozlátkom zdobené brezy…
Aj napriek tomu, že forma a osoby v poviedke mi veľmi nesedeli, autor dokázal gradovať dej do pomerne strhujúceho záveru. Korením textu sú predovšetkým irónia a čierny humor. Komáre, larvy a hmyzia háveď môžu byť dosť nechutné, presne ako v tomto príbehu o dôchodcovi. Poviedka bola docela krátka a snáď aj preto čiastočne nedotiahnutá…
Priemerná fantasy s hororovým prvkom bez zásadných zádrhelov avšak nič nové pod slnkom resp. mesiacom. Námet mi pripomína príbehy o Skinwalkeroch amerických indiánov. Autor sa očividne v USA nejakú dobu zdržiaval…
Poviedka o „bežných“ starostiach a problémoch „normálnych“ čarodejníkov ma nebavila. Zaujal ma však fakt, že vzhľadom na meno sa to nezdá, ale autorkou je žena. Tak sa to aspoň píše v dovetku k poviedke. Nie je to až tak podstatné, ale z tohoto faktu mi vyplýva, že od nežnejších polovičiek by text mohol dostať ako urban fantasy vyššie hodnotenie.
Príbeh o jednej vesmírnej misii prešpikovaný popkultúrnymi odkazmi nebol zlý, ale akosi mi to tam všetko viazlo. Ono je to písané remeselne dobre ale len akosi na efekt. Postavy v príbehu sú ploché a nie veľmi uveriteľné, podobne ako samotný príbeh…
Na texte je veľmi vidieť autorkinu nevypísanosť. Jej pokus o ekologicko – baladickú fantasy so stromami, driádou a opakujúcim sa údelom patrí kamsi do gréckych bájí, čo už je asi o niečom inom. To už mohla rovno písať príbeh o Minotaurovi z pod Tatier. Pôsobí to trochu zmätočne a nevieryhodne. Príbeh ma veľmi nezaujal…
Alternatívna história s detektívnou zápletkou mala čosi do seba. Československo tu ustálo útok nemeckých vojsk a ako jedno z mála v Európe sa ocitlo v patovej situácii ale zároveň sa stalo aj aktívnym aktérom v hre svetových mocností. Do tohoto je vsadený príbeh vraždy anglického diplomata v Prahe počas rozhovorov kedy sa plánuje útok na mocnosti osy…
Autor má svet docela dobre prepracovaný. Dialógy a príbeh samotný trochu pokrivkávajú ale celkový dojem z poviedky je viac než dobrý…
Potoky hnusu, špiny, sadistických excesov, bahna a hnisu. To sú slová, ktoré ma napadajú po prečítaní už niekoľkých prvých strán textu. Hlavný hrdina Vincent je typický záporák ale prostredie v ktorom sa pohybuje odsúva jeho charakter do plusových hodnôt. Ani jedna kladná osoba sa v texte totiž nevyskytuje. A Vincent ako nekromant ani kladnou osobou nemôže byť. Tu doslova platí, že peklo je horšie a brutálnejšie ako sám Diabol…
Autorky nám v tomto ročníku Fantázie riadne zdrsneli a preberajú v žánry typicky mužské pozície. Je to čudné, ale je to tak…
P.S. Ak sa tvrdí, že fantastika do určitej miery zrkadlí autorovu dobu, v trochu preexponovanej podobe to sedí na túto poviedku ako uliate.
Náznak hrôzy a pohrávanie sa s dimenziami má byť niečo ako mix hororu, detektívky a science fiction. Všeobecne takýto mix vychádza, čo ale nie je prípad tejto poviedky…
Fantasy o Vikingoch a voodoo zombie ma zo začiatku veľmi nezaujala. Písané je to však dobre, žiadne hluché a slepé miesta text neobsahuje. Ak si fanúšikom heroickej fantasy, pravdepodobne sa ti bude poviedka páčiť, nakoľko však tomuto typu fantasy neholdujem, hodnotím len ako dobré…
Výpaľník s telepatickými schopnosťami v skutočnosti pravdepodobne nie je sympatickou a kladnou postavou. To sa však netýka tejto poviedky, lebo všetci ostatní sú ešte horší. Akčná poviedka z prostredia Bratislavkej Vrakune, kde „Pentagon“ nemusí byť ešte to najhoršie, čo miestni ešte môžu strpieť…
Texty o nekromantoch ma veľmi nebavia. Táto poviedka je jednou z výnimiek. Jazyk, forma a celkové podanie príbehu stoja za prečítanie bez ohľadu na to, či si fanúšikom hororu a nekromancie alebo nie…
Docela hustý text o telepatických schopnostiach jednotlivcov, ktorých využívajú niektoré orgány režimu, písaný netradične takpovediac až v metafyzickej rovine.