yerry
komentáře u částí děl
Klasická lyrická fantasy na môj vkus až s priveľmi kvetnatým a lyrickým textom na úkor deja a zrozumiteľnosti. Kráľ tu odhaľuje svoje skutky z minulosti, ktoré neboli až také pekné. Jeho dcéra tu vystupuje v pozícii len druhých huslí…
V texte ma zaujali kulisy postapokaliptickej Bratislavy, príbeh samotný je už veľakrát obšľahnutý a lepšie…
R.T.E.M. alebo Riadená Temporálna Expirácia Materiálov je poviedka, ktorá mohla zaujať, potenciál na to mala. Bohužiaľ autor z hard scifi námetu vyrobil TV resp. HOLO Show. Ten koniec bol docela fajn…
Futuristický príbeh z klerikálneho mestského štátu Nová Bratislava zaujme pravdepodobne školou povinné nežnejšie polovičky. Jedná sa totiž o mix paranormálnej romance a mestskej fantasy. Punk girl v kulisách inak docela zaujímavého sveta budúcnosti. Viac ako príbeh samotný, zaujali ma tie kulisy, autorka sa s nimi mohla ale trochu viac vyhrať…
Mierne angažovaná poviedka o tom, ako sú si všetky totalitné systémy vo svojej podstate podobné. Ten hororový prvok bol docela dobrý. Zdá sa mi, že preklad z češtiny do slovenčiny bol trochu zmršený a poviedke to jednoznačne uškodilo. Nechápem tieto násilné prekladateľské eskapády z češtiny do slovenčiny a naopak. Niektoré typicky české frázy boli doslova lámané cez koleno :(
Príbeh v príbehu alebo poviedka o trubadúrovi, ktorý rozpráva svoj príbeh. Klasický fantasy námet, ktorý veľa nového neprináša. Autor zároveň nezvládol skĺbenie tých dvoch dejových liniek. Text nudil a ničím ma nezaujal…
Poviedka o dievčine, ktorej pôvod je trochu nejasný a trochu viac ako dosť pritiahnutý za vlasy. Autorka asi nemala úplne jasno v tom, či z nej spraví vílu z jazera alebo potomka utopenca. Niečo sa dozvieš aj z botaniky. Či to sedí, som neskúmal.
Autorka sa od uverejnenej poviedky z minulého ročníka Fantázie Podivná kniha spod stola určite zlepšila. Zostáva však stále na úrovni dievčenského textu určeného pre dievčatá. Hororový prvok v poviedke funguje ak si citlivá povaha a rád sa bojíš v bezpečí pod perinou. Možno trochu nadhodnocujem ale čert, vlastne utopenec to ber…
Fantasy poviedka z prostredia slovenskej dediny mala byť akože humorná. No povážte: lietajúca krava, lietajúce ovce, lietajúca latrína, zopár duchov, z nich jeden nadmieru zaprdený a jedna čarodejnica. Nuda a smiech akurát tak cez slzy. Hviezdu dávam aspoň za ten sloh a za to, že ten text ako tak držal po kope…
Kvalitne napísaná fantaskná poviedka s hororovými črtami o sídlisku, kde miznú malé deti. Text má viac vrstiev. Okrem toho tušeného zla je to rozmer spoločenský a sociologický so všeobecným rozkladom, rozpadom a beznádejou...
Autor v tejto poviedke vzdáva hold Hemmingwayovej knižke *Starec a more* a robí to veľmi dobre. Lovec vorvaňov na ľuďmi opustenej planéte loví do mora spadnutú neznámu vesmírnu loď zčasti biologickú, pravdepodobne s vlastnou inteligenciou. Časom sa z toho stáva posadnutosť. Niekedy už nie je jasné, kto je lovec a kto lovený. Na sklonku svojho života čllovek a neznáma entita zvedú ešte jeden záverečný súboj...
Jazyk a zvolená forma boli veľmi dobré, akciu a napätie autor gradoval až do úplného záveru...
O víle ktorá chce ale nemôže zomrieť. Ak máš suicidálne sklony, nečítaj to. Ženský text, ktorý ťa odrovná pôvabnejšie ako päťkilové kladivo alebo najnovšie AK-áčka. Začína to ako fantasy, pokračuje to úvahou o otázke života a smrti a končí to čiernou morou...
Poviedka o knihe, ktorá zhmotňuje tvoje čierne mory. Platí to doslova, jej dočítanie bola sebatrízeň a doslova čiernou morou...
Poviedka je taký kyberpunk naruby, ktorý zabŕda do hard scifi. Svet je iný, ľudia vyhynuli. Ďalšia fáza kolobehu sveta s nimi už nepočíta. Prežili však ich výtvory kyborgovia a roboti implantujúci si miesto súčiastok rôzny biologický materiál. Vzájomný antagonizmus, ktorým sa zdánlivo vyznačovalo len ľudstvo je však platný aj pre nich. Zatiaľ čo roboti sú nižšou formou vyznačujúcou sa kolektívnym jednaním, androidi sú vyspelejší a viac samostatnejší. V tomto príbehu sú to dve rasy bojujúce proti sebe, kde tí vyspelejší ťahajú za ten kratší koniec, lebo víťazí ten brutálnejší...
Možno trochu nadhodnocujem ale poviedka si to zaslúži...
Akože mix scifi a westernu a to v dosť chabej podobe :( Silené neprirodzené dialógy, poukázanie na medzidruhový rasizmus s koncom trochu čudným... Takto radšej asi nie pán autor.
Trochu to drhlo ale na rozdieľ od tých posledných poviedok v tejto antológii, sa to dalo aspoň čítať. Konečne science fiction podmáznutá hororovým prvkom. Komunita ľudí s umelými očami, správa z vesmíru a pointa, to sú ingrediencie, ktoré spôsobili, že som si s konečnou platnosťou trochu napravil chuť...
Mix military, spaceopery a akcie vo vesmíre, kde Pozemská Federácia bojuje s pirátmi. Poviedka mala byť očividne pôvodne časťou nejakého väčšieho celku, niektoré súvislosti v nej to totiž naznačujú, no autor ich bližšie nevysvetľuje. Napríklad oslovenia medzi dôstojníkmi raz ako pane, potom ako súdruh, súdružka... Naznačuje snáď autor, že na Zemi sa moci ujali komunisti? Alebo niečo na spôsob Weberovej Republiky Haven? Konšpirácia, ktorá sa poviedkou tiahla tiež skončila niekde v čiernej diere, teda nie úplne pochopená...
Niektoré dialógy trochu drhli, akcia a technická časť bola popísaná dobre. Text ako celok bol síce mierne nekonzistentný vzhľadom na vyššie spomenuté neznáme premenné, čítavosť textu však bola dobrá. Autor neprišiel s ničím novým, múti vodu v tých istých vodách ako XY autorov podobného razenia. Čítať sa to ale naozaj dalo...
Poviedka o požieračovi detských duší ma príliš nenadchla. Nemám nič proti prenášaniu starších námetov klasickej literatúry (Erbenova Polednice?) do modernej doby ale spracovanie by malo byť trochu lepšie...
Upír, koncentrák v Osvienčime a napokon aj komunisti. Toľko klišé v jednej poviedke... Autorovi neupieram literárny talent ani zvolenú tému, ale potom nech sa nečuduje...
Priemerný Slovák v minulosti nemal rád luteránov, potom hlavne Maďarov, tak trochu aj Čechov a v súčasnosti našich snedých spoluobčanov. Je tu však ešte niečo, čo priemerný Slovák nemá rád. Niečo, čo to všetko prebíja. Najviac zo všetkého priemerný Slovák nemá rád Bratislavu a pôvodných obyvateľov Bratislavy, hanlivo ich menujúc ako Paštikári :) Keď sa však priemerný Slovák do Bratislavy prisťahuje povedzme za prácou alebo len tak, už sa z neho stáva Blavák žijúci v Blave. O Bratislave však nič nevie... Nevie, že Bratislava sa volala kedysi Pressburg a Engerau v autorovej poviedke nie je nejaký fiktívny názov, ale historické označenie Petržalky...
Preto kvitujem, že autor vo svojej poviedke o Kladivákovi občerstvil už staré nepoužívané názvy Bratislavských štvrtí a ak by v tom chcel v budúcnosti pokračovať, mohol by spomenúť podhradie, Vydricu, IMKU, Trnávku a veľa ďalších štvrtí, v ktorých to v minulosti žilo, vrelo a búchalo. Toto okyptené a zohavené mesto si to totiž naozaj zaslúži.
K samotnej poviedke: je to vpodstate punkový vypaľovák, akcia strieda akciu, hrdina schytáva a rozdáva rany, niektoré hlášky sú dosť úsmevné, mŕtvoly sa tu vŕšia do pomerne vysokých počtov. Ak by sa nejednalo o alternatívny Pressburg, je to Bratislava 90. rokov, takže o fantastiku sa jedná len zčasti. Nie je to žiadne veľdielo, ale myslím, že v tomto prípade tu ani tak o to nešlo. Ak trochu prižmúrim oko, hodnotím poviedku ako dobrú...
Ekologický čajíček deklarovaný ako horor. Na horor príliš kvetnatý text ktorý nemrazí. Krvilačné zajačiky nie sú žadni Greemlins ani agresívne potkany, takže ich agesivita je skôr smiešna ako strašná. No dobre, príroda sa búri. A ja hodnotím aspoň takto autorovu snahu po originalite, ktorá mu však príliš nevyšla...