yerry
komentáře u částí děl
Poviedka presne v duchu sovietskej literárnej školy o tom, prečo systém priamej demokracie nemôže fungovať. V texte zaodenom do „vedeckej fantastiky“ je viditeľná autorova nadsádzka, ale napriek tomu musím konštatovať, že obsahuje podpovrchový ideologický výplach, ktorý mi nesedel v minulosti a nesedí mi ani dnes…
Krátka básnička mohla zafungovať niekde uprostred alebo ku koncu knihy. Ako druhá v poradí však stráca zmysel…
Pozor možný spoiler!!!
Ak som to správne pochopil, tak na Zem sa rúti meteor, ktorý znamená istú skazu. Na okrajoch galaxie sídlia superinteligencie. Môžu pomôcť? Kto vie? Mrkni na dátum vydania poviedky a hneď je ti jasné, že jediné, čo môžu ľudia urobiť, je vyslať rádiové vlny. Ale než tie dorazia, ľudstvo je totálne v prdeli. Čo s tým? Le Guinová síce o niečo neskôr vymyslí Ansibl, čo je komunikačný prístroj na astronomické vzdialenosti v reálnom čase, ale ten tu Clarke k dispozícii nemá. Vymyslí to teda priam mysticky…
Čo je rýchlejšie ako svetlo? No predsa myšlienka, nie? Lenže iba samotné ahoj pár tisíc ľudí odniekiaľ z vesmírneho šutra nestačí. Chce to intezívnejšiu myšlienku. A aká myšlienka je uľudí najintenzívnejšia? Haha, ale musí to robiť aspoň miliarda ľudí presne v tom istom čase. To bude výron :D
Iana McDonalda som doposiaľ vnímal ako spisovateľa science fiction, ktorý píše texty v intervale dostatočný až výborný. Po prečítaní tohoto textu zisťujem, že je to autor PAR EXCELLENCE. Konkrétne tento text vnímam ako zásadný pre pochopenie jeho myšlienok. Po jeho prečítaní sa javí napríklad aj mnou dosť podhodnotená poviedka "Dny Solomona Gurskyho" v úplne inom svetle. Je to jasný prípad, kedy o kvalitách autora presvedčí až celkový kontext, z ktorého vychádza. Bez toho môže byť jednotlivý text len čriepkom.
Příběh Tendeléo nie je čistokrvná hard science fiction i keď z nej čosi má. Novela má čosi aj z Novej vlny, klasiky, postapokaliptickej scifi a sociálneho románu. Je to príbeh afrického dievčaťa - pretvárajúcej sa na bojovníčku, na ktorého pozadí prebieha netradičná forma invázie z vesmíru, kolaps ľudskej civilizácie ale aj kolaps ľudskosti. McDonald tu nehodnotí, či je tá cudzia invazijná forma dobrá alebo zlá, to si už musíš pobrať sám. Niektoré obrazy a ľudské správanie popisuje veľmi realisticky až s naturalistickou brutalitou...
Zisťujem, že aj táto novela je súčasťou autorom širšie koncipovaného univerza, mám teda čo doháňať. Musím konštatovať, že je to text, ktorý patrí do zlatého fondu, takže ako inak, nech astry žiaria...
Historik zo Zeme má spracovať udalosti a priebeh revolučných bojov novovekých komunardov na jednej obežnici našej slnečnej sústavy v meste pod kopulou s príznačným názvom Paríž a ich následné krvavé potlačenie. Príbeh má niekoľko vrstiev. Postavy v ňom vystupujúce nie sú vôbec ploché, autor uveriteľne popisuje motiváciu hlavného záporáka, aj tých ostatných postáv, na pozadí ľúbostného vzťahu dvoch sokov a jednej krásky. Aby bolo jasné, nie je to žiadny škvár o silikónoch, úžasne hebkých perách, prekrásnom zadočku a chrabrom hrdinovi, naopak...
Noveleta má presah a kvalitu. Hodnotím plným počtom...
Detektívka v štýle Agathy Christie pod hard science fiction kapotou z alternatívnej reality, kde hlavné slovo majú dlhoveké rímske rodiny a kde vývoj predstíha našu realitu. Detektív tu rieši vraždu dvesto rokov, zatiaľ čo vedecký vývoj a expanzia ľudstva stúpa raketovou rýchlosťou…
Poviedka, zvolený štýl a koncept mi veľmi nesadli. Poviedku o dĺžke novely som však napriek nude dočítal až do konca. Bolo to skrátka akési suché…
Poviedka zo sveta Xeelee nenudila. Je to síce vyložená hard science fiction ale tentokrát písaná dosť pútavo. Dej poviedky sa odohráva vo veľmi vzdialenej budúcnosti, kedy už ľudia nepoznajú ani svoju históriu, vďaka vykoreneniu o ktoré sa snažili Quaxovia, ktorí ich donedávna ovládali a voči ktorým sa vzbúrili. Históriu a vedecké poznatky ovládajú len faraóni, čo sú dlhovekí ľudskí kolaboranti. Ľudia opätovne hľadajú svoju ľudskosť a faraóni utekajú do prachu reality, čo je vesmír, kde fyzikálne zákony fungujú trochu inak. Tomuto však chce z určitých príčin zamedziť vesmírna loď Xeelee, ktorá sa objaví vždy vtedy, keď tok vesmírnych udalostí môže byť niečím ohrozený…
Baxtera veľmi nemusím, ale túto poviedku som si vychutnal…
Vynikajúca poviedka na záver. Ak si myslíš, že si vrcholom evolúcie a prvý v potravinovom reťazci, budeš asi veľmi sklamaný. Z tvojho osudného omylu ťa vyvedie práve tento text…
Nakoniec musím konštatovať, že od tejto autorky som doposiaľ slabú poviedku nečítal…
Trochu poézie naozaj neuškodí. Malo to čosi do seba. Bolo to drsné a znepokojujúce. Sexuálna dominancia nad tvorom, ktorý nemôže dorásť aby svojmu zotročovateľovi ukázal svoje ostne. Ako námet na poviedku by to mohlo byť aj veľmi dobré…
Už sa budem asi opakovať, ale v prípade tejto autorky je to štandadný text, teda veľmi dobrý. Zisťuješ, že Zem a ľudia sú akurát prdelou vesmíru, nič viac. V krátkom texte autorka rozvíja sexuálne, sociáne a sociologické dopady v medzidruhovom kontakte.
Pre zmenu niečo na odľahčenie. Dúfam, že to nebude príliš veľký spoiler, ak napíšem, že poviedka mi pripomenula jeden song od jednej z punkových kapiel pod názvom „10.000 k?k?tov“.
Už nieviem koľká varácia na Lilith, sukubu, na ženu živiacu sa sexuálnou energiou mužov (vyber si čo chceš). Lepšie ako priemerné to určite nebolo. Ale chápem, že v antológii táto téma určite miesto má.
Temný a masochistický hymnus pre tie submisívnejšie povahy. Cítiť napríklad rozkoš aj keď iba vo sne, keď si rozstrieľaný guľkami je poriadne hard, nie je to nič pre mňa… Pravdu povediac ale poviedka určitý drajv mala, aj niečo do seba…
Pomerne dosť feministicky ladená poviedka o bezbranných mladých dievčatách, samičích tvoroch a perverzných chúťkach mladých aj starších mužov. Nie príliš originálna, trochu dochutená a trochu poupravená staršia téma. Ako horor dobré, ako scifi už menej. Za tú temnotu dvíham hodnotenie nad priemer.
Ak od tohoto textu očakávaš linearitu, zrozumiteľnosť a štandardné výrazivo, prečítaj si radšej niečo od pána Zábrodského, ktorého texty mi tento text v náznakoch pripomenul. Ak by som to mal nejako zadefinovať, tak pán Zábrodský je "soft" a Ryman je "hard". Ak pána Zábrodského nemusíš, je zbytočné aby si strácal čas týmto textom.
Poviedka je čistým surrealistickým výrazivom, kde jednotlivé vety postrádajú reálny význam. Jej vyznenie je totiž v niečom inom. Je to skôr maľovaný obraz vyjadrený literárnymi prostriedkami. Text je ešte viac psychedelickejší a zároveň menej vulgárny ako poviedka od Farmera o neborákovi Terzanovi v tejto istej antológii. Postráda však tú linearitu. Navonok sa javí ako myšlienkový výplod užívateľa ópia o sexe, ale kto vie?
Všetky hviezdy dávam za tú netradičnosť. Predsa len je umenie napísať nie príliš krátky text, v ktorom takmer žiadna veta nemá reálny význam. Sorry, neviem to inak vyjadriť, takto nejako som to pochopil.
Túto autorku ešte nemám dostatočne zaradenú, keďže jej dve poviedky, s ktorými som mal tú česť, mali subjektívne dosť odlišnú kvalitu. Zatiaľ čo poviedka "Smrt v zemi zaslíbené" sa mi páčila dosť, "Chuť noci" už také terno nebolo. Tak táto súčasná sa ocitla teda hodnotovo niekde medzi nimi.
Text je písaný odľahčeným tótnom. Sexualita vo vesmíre môže mať veľa podôb. To čo považuješ ty za bežnú činnosť, môže tvora z vesmíru privádzať do orgastickej extázy. Ale no dobre, ušlo to...
Dávaj pozor kamarát! Toto nečítaj! Tu, v tomto texte nie je človek pánom tvorstva. Za burácania obrovských lietajúcich lodí nad tvojou hlavou, to najmenšie, čo sa ti môže stať, je tvoj natrhnutý anál niektorým z prišelcov. Tu máš len takú šancu ako kura idúce na porážku.
Veľmi depresívne, odrovnávajúce, temné, hororové... a veľmi dobré čítanie.
Ako už úvod k poviedke napovedá, text je hlavne o lži. Sú rôzne druhy lží, niektoré z nich sú milosrdné a niektoré sebecké a nekompromisné. Naviac niektoré ženy chcú zostať klamané a žijú s týmto vedomím, lebo skutočnosť môže ublížiť viac.
Príbeh je o chladnúcom vzťahu muža a ženy vsadený do scifi kontextu. Odohráva sa totiž na planéte, kde okrem ľudí, ktorí sú tu hosťami, žijú ešte tri ďalšie rasy. Pritom jedna z nich nechce byť veľmi kontaktovaná a videná. Do príbehu muža a ženy vstupuje dieťa, syn muža, ktorého pôvod nie je až taký jasný.
Poviedka mohla byť lepšia, ak by bola písaná trochu inak. Takto ako je, vyznieva trochu nemastno - neslano. Na priemerné hodnotenie to však stačí.
Texty o ženách a pre ženy mi veľmi nesedia. Táto autorka však podáva príbeh zložený z troch poviedok takým spôsobom a takým nekonfrontačným tónom, že sa jej nedá neporozumieť. Jeden z textov, ktorý v človeku zanechá stopu. Veľmi dobré...
Autor tu tvrdí, že napodobňuje jedného Burroughsa, ktorý paroduje Burroughsa druhého, autora Tarzana. Pravdupovediac, aj Farmer musel byť minimálne poriadne zhulený ak teda nemal akurát poriadny trip, aby dokázal vyplodiť takúto psychedelickú smršť o neborákovi Tarzanovi. Ak máš depku, toto je ten správny text pred samovraždou, už ťa nik nezadrží. Brak to teda určite nie je, teda nie v zmysle ako je vnímaný. Je to čistokrvný PUNK v jeho pôvodnej esenciálnej podobe. Text by som odporučil ako povinné čítanie na základných školách. Howgh...